predpokladom efekt vykonávania činnosti A/senzorické (zmyslové) B/motorické (pohybové) C/rozumové (inteligencia) Inteligencia= súbor hierarchicky štrukturov.celku schopností jednotlivca, určujúcich úroveň a kvalitu myšlien. procesov pri prispôsobovaní sa. I= schopnosť myslieť (Kočš),.I v psych= 1globálna úroveň rozumových schopností (mentálna vyspelosť) 2I= súbor faktorov, kt. podmieňujú optimálne konanie človeka pri riešení úloh Druhy inteligencie: 1abstraktná =práca so symbolmi (slová, čísla) 2mechanická =prácas technic zariadeniami 3sociálna =vhodné zaobchádz s ľuďmi; Cattell: 1. fluidná /involučné negat.vekové zmeny napr. krátkodobá pamäť – tel.č,meno/ 2kryštalická /nadobúdanie poznatkov.učením v odb. evolúcie i involúcie/ Meranie intelektových výkonov – I nemožno merať, len ich kvalitu, úroveň, štruktúr /A.Binet a T.Simon/; inteligenčný kvocient IQ=MV/FV x 100 (mentálny vek zistený testom/ fyzický vek); meranie zložiek I: 1verbálna (vplyv vonk podmienok na vývin dieťaťa) 2performačná (čo je vrodené) Štruktúra inteligencie -multidimenzionálnosť inteligencie; Teórie I: 1dvojfaktorová t. G.Spearman –generálny /g/- všeobecný faktor-základ kognitívnych výkonov každého druhu; .s-faktor-numerická schopnosť(význam slov, percepcia priestor. vzťahov) 2viacfaktorová t. L.L.Thutston =schopnosť uchovávať v mysli hypotézy, kt. umožňujú správanie formou pokus a omylov. Prvotné mentál schopnosti 9- všetky na rovnakej úrovni: postihovať verbálne vzťahy, plynulosť slov, manipulovať so vzťahmi v priestorovej dimenzii, percepčné schopnosti, schop.manipulovať s číslami, pamäť, všeob.schopnosť usudzovať, sch.usudzovať indukčne, aj dedukčne. 3teória inteligencie J.P.Guilford - schopnosť poznávať, hodnotiť, pamätať si, kongerventne (1rieš) a divergentne(viac r) myslieť; súhrnné operácie= schopnosti myslenia, pletivo týchto vzťahov→kubický model štruktúry intelektu(intelekt→pamäť, myslenie→poznávanie, hodnotenie, produkovanie→konv, diverg); B.Bloom: 80% inteligencie do 8.roku života.
IV. Pamäť a učenie = psychický proces a schopnosť človeka. /zapamätať,uchovať a vybavovať ps.zážitky/; P= kognitívny subsystém, kt. slúži na uskladnenie a vybavenie podnetovej informácie, je spojený mnohonásob väzbami s ostat. psyh funkciami; Zapamätávanie-začiatok pamäť.procesu→vštepovanie→fixácia; H.Ebbinghaus- po 24.hod. 35%, po mesiaci 20%→pokles interferenčných vplyvov= retroaktívny útlm; JB.Underwood- čím viac učenia→proaktívny útlm, nižší výkon (75% keď len 1 učivo) Druhy zapamätávania: mimovoľné (neúmyselné) a zámerné, mechanické/časovo-priestorové súvislosti/, logické/podstatné/. Činitele ovplyvňujúce zapamätávanie: 1rozsah materiálu (čím viac, horšie zapamätanie), 2povaha materiálu (tvary, pojmy, čísla), 3rozloženie opakovaní (účinnejšie s prestávkami), 4poloha členov v rade /proaktívna interferencia= 1.členy radu rušivo pôsobia na učenie a podržanie ďaľších/ retroaktívna int. -učenie posledných členov radu, ruší podržanie predchádz. členov/ Uchovanie a zabúdanie. Uchovanie= vybaviť si obsah, ktorý sme si zapamätali. Zabúdanie(výsledok:zabudnutie); /prechodné, trvalé/ –nedostupnosť inf. W.Penfield – nič sa nezabúda, všetko je v mozgu→pernamentná pamäť Vybavovanie= aktualizácia minulej skúsenosti -oživenie pamäťovej stopy /mimovoľné, zámerné/; Stupne vybavovania: 1.znovupoznanie- identifikácia podnetu (vnímanie) 2.spomínanie- vybavovanie zážitkov bez priameho pôsob. podnetov 3.reprodukcia-(učenie) – úroveň 1.signál .sústavy –predstava 2.SS- myšlienka. Druhy pamäti: A/podľa charakteru psych. aktivity 1.pohybová (písanie, chôdza) 2.emocionálna (city) 3.názorná (predstavy, chute, vône) 4.slovno-logická (myšlienky –len ľudské) B/podľa dĺžky retenčného intervalu 1.krátkodobá a/bezprostred pamäť b/vlastná krátkodobá (ikonická) pamäť 2. dlhodobá Genéza pamäti: podmienené reflexy –po narodení, retenčný interval: 2.rok-niekoľ.týždňov, 3.rok-mesiace, 4.rok-vyše roka, 5rok (trvalé zážitky), zlepšenie do 25rokov, po 40r slabne (dá sa cvičiť).Typy pamäti:1.názorná /I.signálna sústava, typ- zapamätania: zrakový, sluchový, pohyb/ 2.slovno-logická/2.signálna súst.(lepšie si pamätá pojmy, súdy, úsudky 3. citová /emocionálna/; väčšina ľudí – zmiešané typy pamäti Teória pamäti 1chemická dezoxirybonukleidová kyselina DNK-genetická, dedičná pamäť, rybonukleidová RNK – autogenetická, individuálna pamäť 2fyzikálna –prechod impulzu→fyzická stopa na neurónoch /aktivácia neurónových modelov= mechanizmus zapamätávania, uchovania, vybavovania/ 3fyziologická –schop.nerv.sústavy uchovať a oživovať stopy z psych. a psychomotorických procesov (dočasný nervový spoj= následok špecifickej zmeny) –pamäť=verbálne učenie; zabúdanie= strata, oslabenie asociácií, 4geštalt-pschychlogické -. zabúdanie= transformácia pamäť.stopy (zmenea tvaru) 5psychoanalýza- zabúdanie= vytesnenie nepríjemného z vedomia Učenie =získavanie skúseností a utváranie jedinca v priebehu jeho života, naučené= opak vrodeného; 1nevedomé (deti: chôdza, reč) 2zámerné (len človek); J.Čáp: Zákony učenia: 1.V priebehu učenia -opakov.výkony priblíženie k cieľu výkonu, vytyč.a overenie hypotéz. 2.zdokonaľovanie -určené sústavou regulačných a autoregulačných procesov (regulácia-autoregulácia, a spätná väzba) Opakovanie „po špirále“ (=zdokonaľovanie sa) alebo v „kruhu“ (bez) 3.motivácia a výsledky predch.účenia – záujem u jedinca= ľahko sa učí; Špecifické ľudské učenie – osvojovanie skúseností iných (celé generácie), pomoc: spoločnosti, učiteľ, rodič