Všeobecná psychológia - zhrnutie

I. PREDMET PS –W.Wund (Lipsko, 1879) – zakl. ps =veda o vedomí (dovtedy: veda 1.o duši (psyché-duša, logos-veda)2.o vnútornej skúsenosti) Predmet psych 1materiálny (osobnosť človeka) 2formálny (dušev. prejavy človeka) SR- deti: 15% do 18r psych poruchy Úloha psych – poznať osobnosť človeka po duševnej stránke (schopnosti, návyky) a povahu duše Definície: 1mentalistické (subjektívnosť ps)-W.James,Stern-veda o osobe prežívajúcej a schopnej prežívať; Marek Op- čeký mních. 2behavioristické- zakl.J.B.Watson-ps= veda, kt. študuje správanie človeka a živočíchov po celý deň, pozorovateľné a merateľné správanie; nový behaviorizmus – Atkinsonová psych= vedecké štúdium správania a duš. činnosti 3filozofické-.S. L.Rubinštejn- ps= veda o ps javoch, kt. sú funkciou mozgu, odrazom objektívnej skutočnosti; Spranger = veda o zmysluplnom živote; Hyhlík+Nakonečný = veda o prežívaní a správaní živ. bytostí; Pardel+Kováč =veda o správaní regulovanom psychickými funkciami (smer: optimál prispôsobovanie sa organizmu k prostrediu); Metódy ps (cesty poznania). 1.Pozorovanie: introspekcia (sebapoz – vlast. zážitky),extrospekcia (iných – vonk. prejavy –pantomimika, gestikulácia, vazomotorické zmeny, obsah reči)) 2.Experiment- laboratórny, prirodzený, terénny; 3.exploratívne metódy-anamnéza (vývin jedinca), rozhovor (štandardizovaný, voľný), dotazník (uzavreté A/N a otvorené otázky) 4.Analýza produktov činnosti (zošity, denníky, chyby vo výkonoch); Metóda= spôsob poznávania (čo a ako skúmať), metodológia – náuka met;
Analýza psycholog javov: 1behavioristický – psych správania, štúdium správan. človeka, menj skúma mozog+ nerv sys, neuvažuje o duš procesoch jčl (stimul- reakcia), ten istý podnet – iná reakcia ľudí, flustrácia – neuspokoj nejaká potreba (agresiv, drogy) flustrač. toleranci→zvyšuje sa ich počtom 2biologický –dať do súvislosti vonk správanie s elektrick. a chem. vlastnosť, kt. sa odohrávajú v tele (mozog, ner sys), špecifikovanie procesov, kt. sú podkladom duš činn človeka; mentálna retardácia:MR1 – debilita äovplyvniteľní, dá sa vychovávať, úroveň11-12r. MR2 –imbecilita – nedá s vychov, ľahšie i ťaž formy MR3 –idiocita – ani vzdelávať, ani výchova 3fenomenologický –subjektív skúsenosť človeka a prežívanie, vyúsťuje do humanistickej psych Rogers 4kognitívny 2 predpoklady. A/to, čo organizmus robí, môžeme pochopiť len na zákl. štúdia duš. procesov B/duš procesy môžmeobjekt skúmať, keď sa zameriame na správ. človeka (internálny-uspech/neusp pripisuje sebe, externálny, impulzívny- veľa práce, veľa chýb) 5psychoanalitický – Z.Freud motív správania-nevedomie, motívy sú racionálne (ved)i neracio (nevedomé), kt môžu determinovať správanie človeka
II. PS PROCESY –pociťovanie – zmysl. orgánmi, výsledkom pociťovania je pocit; analyzátor – nervový aparát, kt. analyzuje a syntetizuje podnety, skladá sa:1-periferná časť-receptor (zakonč.nervov), 2.aferentné-dostredivé nervy vedú vzrucho do mozgu, tam sa pocit uskutočňuje, 3ústredie analyzátorov – tam sa pocit uskutočňuje /kôrové, podkôrové/. zmyslový podnet.= to, čo pôsobí a príjíma receptor; Prahy pociťovania- najmenšia intenzita podnetu= dolný podnetový prah.. Menšia int-nepociťujeme-podprahové podnety. Najvyš.i= horný PP. Vyššia i-nepociť(alebo bolesť)= nadprah.p Najmenší rozdiel-rozdielový.pocitový.prah. Zmyslová citlivosť =pociťovanie podnetov s čo najmen. rozdiel.prahom.; veľmi nízky PP =absolutná zmysl.citlivosť., veľmi malý rozdiel prah= rozlišovacia zmyslová citlivosť; dlhotrvajúce pôsobenie podnetu= adaptácia na pôsobenie podnetu, môže byť: 1zvýšením citlivosti (tma-oko zvýši citlivosť) 2zníženie c.(zápach v miestnosti, tlak prsteňa); Pocitový kontrast= zmena citlivosti zmyslov orgánu vplyvom pôsobenia opačnej vlastnosti; Triedenie pocitov 1.Vonkajšie exteroceptory- a/diaľkové /zrak, sluch, čuch/, b/dotykové /chuť,tlak,tepelné,bolesti/ 2.Vnútorné introreceptory. a/proprioceptory (polohy, pohybu, rovnováhy) b/vnútornostné recept. (trávenia, dýchan, vylučov, .krv.obehu, sexu); Zrak-elektromag. vlny 360-760n, receptor: oko – 1sietnica: a/čapíky (cez deň+ chromatické farby Č,Z,M,Ž) b/tyčinky (šero+achrom f: B,Č) 2šošovka (sťahovanie+rozťah=videnie do diaľky); choroby: 1krátkozrakosť (svet lúče sa lámu pred sietnicou) 2ďaleko-opak 3farbosleposť(úplná, čiastočná-nevníma červ+zel) 4šerosleposť Sluch–zvuk vlny 16-20000Hz, receptor: ucho – slimák s nerv vláknami; pocity: 1hluk (buchot) 2tóny (hud nástroje) Čuch –chem vlastn plynn al. pevn látok; receptory – horná časť sliz nos. dutiny; pocity= pachy: 1vône a/korenné b/ovocné c/kvetnaté d/živicové (kadidlo) e/hnilobné (sirovodík) f/prismrdnuté (tér) 2zápachy; vôňa pôsobí na tvorbu tráviacich štiav a citové zážitky; Anosmia= strata čuchu 1prechodná (nádcha) 2trvalá, ďalej 1.všeobecná (všetky pachy) 2špecifická (niektoré) Chuť – chem látky, kt. sa tekut al pokrmom dostávajú do ústnej dutiny; chuť receptory sú sliznici jazyka, podnebí a hltane – chuťové poháriky; Pocity: 1slanosť 2kyslosť 3sladkosť 4horkosť; stárnutie= zniž chuťovej citlivosti (môže prísť i k jej strate) Tlak/dotyk – mechanické pôsobenie na povrch tela; receptor: Meissnerove telieska v koži; brušká prstov Teplo/chlad -12°C(dolný podnet prah) do +45°C (horný PP), nižšie a vyššie teploty= bolesť; dôležité pri regulácii teles teploty a poznáv. predmetov; receptor: chlad-Krauserove telieska, teplo-Ruffiniho t Bolesť-poškudzujúce dráždenie kože→nebezpečenstvo pre organ, receptory sa na pôsobenie podnetu neadaptujú Poloha/rovnováha receptor:vestibulárny ústroj vo vnútornom uchu (kanálik+otolitový ústroj) Pohyb receptory: nervové zakonč vo svaloch,šľachách,kĺboch Orgán pocity receptor: interoceptory – vtkanivách všetkých vnútor org podnety: zmeny v činnosti orgánov; Vnímanie –vyššia forma P spojenia org. s prostredim, výsledok:vnem. Druhy A/-vnímanie tvaru /formy,veľkosti/ B/ vním. priestoru priestor vzťahy, do 8.roku-zlá orientácia v priestore. 1Fyziologické činitele vnímania hĺbky (vyplývajú z činn oka) akomodácia šošovky – zmena zakrivenia,5-6m; konvergencia očných osí –zmena zbiehavosti očí, 20m; binokulárnosť videnia/dvojočnosť- nekrytie obrazov vnímaných na sietnici (čím bližš predmety, tým väčš posunutie) na ľav oku posunutie vľavo, pravé vpravo/ veľkosť predmetu na sietnici – sietnicový obraz bližš.predmetov je väčší ako vzdialenejších, 2Empirické činitele vnímania hĺbky: (na zákl. skúseností): triangulácia oči nastavené na nekonečno sa zbiehajú, vytvárajú uhol; prekrývanie blízke veci vidíme celé, iné čiastočne podľa prekrývania; tienenie –tiene robia krajinu plastickou (svet lúče pod uhlom); perspektíva –vzdialené veci menšie,nevidíme detaily, vzdušná persp= vzdial. veci do modra; C/vnímanie pohybu -zrakom a sluchom, kinestetickým a vestibulárnym pocitom, hmatom, (novorod. 1 okom- 2týždeň/nepravá fixácia/ 4.týžd.-pravá fixácia -2 oči) D/vnímanie času deti-prezentizmus=nepresná orientácia v čase; E/medziosobné sociál. vnímanie – 1identifikácia-interpretácia a pochopenie druhého prostredníctvom stotožnenia sa 2Sociál.psych.reflexia -pochopenie-podobným uvažovaním, 3empatia –emočné vcítenie do jeho prežívania, 4stereotypizácia- hodnot.,charakteristika určitej sociál. skupiny. Predstavivosť –psych. proces, /predstavy a fantázia/ P-vznikajú na zákl.vnemov ,majú subjekt.charakter,závisia od vôle; Druhy predstáv: 1jedinečné (konkr. predmet), 2všeobecné (skôr pojmy); A/zrakové (tvary, farby) B/sluchové (vzťah zvukov) C/pohybové pohyb celého tela al. časti) Fenomenologicky: 1bezprostredné spomienky= kôr. proces 2pozornosť a intenzita podnetu – zanechanie (oneskorenie) obrazu po krátkej fixácii podnetu 3eidetické obrazy ostrosťou a jasnosťou a obsahom sa vyrovnajú vnemom (zvyšuje jód) 4synestézie javy doplnené o dojmy z iných modalít (fotizmy) 5spomienky predstavy z minulosti 5.rok.
Typy predstavivosti :F. Galton – ženy + deti živšie predstavy; predstavy: zrakové, sluch.,pohyb. Teórie predstáv: 1. teoria nevedomia J.F.Herbart –podvedomie- utajené predstavy; S.Freud-zážitky, ktoré ohroujú „JA“ sú potláčané, vynárajú sa v snoch, prerieknutiach; 2.centrálna teória predstáv-stopa v nervovom systéme, predstava prichádza zo vzruchov z centr nerv sys; 3.fyziologická teória predstáv – vznikajú podmieno-.reflexne bezprost. podnetmi Fantázia –schopnosť alebo funkcia medzi vnímaním a myslením, pozornosťou a inteligenciou, spočíva v imaginácii (jej materiálom sú predstavy); Fyziolog.mechanizmy obrazotvornosti sú v kôre a hlbšie ležiac. častiach mozgu; hypotalamickolimbický systém =časť mozgu s kôrou veľkých hemisfér pri fantázii Druhy fantázií: 1neúmyselná – obrazy vznikajú bez osobitného zámeru /sny-kraj prípad NF -S.Freud/ 2úmyselná –úmyselná obrazotvornosť, vedome usmernená .A/rekonštuujúca (reprodukujúca) –človek si utvára predstavu podľa opisu, grafu B/tvorivá –výsledkom sú nové výtvory /objektívna- spoočensky nové významné výtvory, subjektívna- nové len pre jedinca bdelé snenie –príklad anticipačnej fantázie(orient. na budúcnosť)- cieľ čo chce človek dosiahnuť (priania, obavy, nádeje), opak: orient. na minulosť Princípy fantazijnej tvorby: 1aglutinácia= spájanie znakov predmetu so znakmi iného predmetu /sfinga/ 2schematizácia= eliminovanie nepodst. znak predmetu, obraz.redukcia /Piccaso-holubica/, 3štylizácia= transformácia podst.zn a zobrazenie v novej forme, 4zväčšenie alebo zmenšenie= zmena predm a veľkost-obri,trpaslik, 5synkretizácia= rôzne myšl. prvky do nových celkov (nie detaily) 6symbolizácia= predmety majú zvláštny význam vďaka náhodnej podobnosti /mandragora/ 7animizmus= neživé predmety vnímané ako živé, 8magizmus= skutočnosť sa interpretuje v magických súvislostiach (amulet)
III.MYSLENIE A INTELIG Myslenie stavia na vnemoch a predstavách- vzťahy a závislosti medzi nimi, ktoré nie sú vnímateľné; myslenie= základ špecifických javov.Vlastnosti myslenia: 1dynamickosť/ potreba myslieť/ 2regulatívnosť/ obsahová stránka Elementy myslenia: a/predstavy – východiskový prvok myslenia /názorné obrazy predmetov a javov/ b.pojem -reč.vyjadrenie predmetu, javu Pojmy: 1konktérne =jedinečné – reálne vnímateľné veci /stôl/ 2.abstraktné -všeobecné, vysoko abstraktné /láska/ 3opisné -pozorovateľné/bod varu/, 4vysvetľujúce /konštrukty/ - myslenie, inteligencia c/súd pochopenie vzťahu medzi pojmami, tvrdíme, popierame 1pravdivé 2nepravd INAK:1všeobec,/všet/ 2zvláštne/niektor/ 3jedinečné/len xy/ INAK: 1kategorické /všet/, 2hypotetické/len ak/.V reči jazyku je súd veta. Sú v ňom.city,postoje, hier. hodnôt. INAK: 1pozitívne 2negat.súdy. d/úsudok vzťah medzi 2 a viac súdmi; premisy= .z čoho vychádzame, vyvodený súd= záver.Úsudok:1induktívny- všeobec.tvrdenie z jednot. prípadov. 2deduktívny apliakc.všeob. poznatku na konkrétny pripad. 3úsudok z analógie-podobnosť s iným . Druhy myslenia: a/miera abstraktnosti 1.konkrétne -názorné 2.abstraktné –pojmové(u zvierat) b/smer myslenia: 1 konvergentné -1riešenie, 2divergentné viac rieš., c/liter. 1synkretické-detské, 2magické- mýty a rozprávky; Myšlienkové operácie-podst.myslenia= vykonávanie myšlienk postupov (operácií). 1Analýza= rozčlenenie celku na časti, 2syntéza= myšlienkové zjednocovanie, spájanie, 3porovnávanie= podobnosť, odlišnosť predmetov, javov, 4abstrakcia= vyčleňuje podstatné vlastnosti predmetov,javov, 5generalizácia= spájanie spoloč. vlastností, 6konkretizácia= odhliadanie od všeobec znakov, 7špecifikácia= .1 jav je odlišný od ostatných Individuálne zvláštnosti myslenia: 1samostatnosť (nachádzanie nových problémov), 2kritickosť (schopnosť hodnotiť myšlienky iných) 3pružnosť schopnosť meniť riešenia úloh) 4bystrosť (rýchle rozhodovanie) 5hĺbka (skúmanie problému zo všetkých strán) 6dôslednosť (zachovanie logického poriadku). Schopnosti – vlastnosti, kt súpredpokladom efekt vykonávania činnosti A/senzorické (zmyslové) B/motorické (pohybové) C/rozumové (inteligencia) Inteligencia= súbor hierarchicky štrukturov.celku schopností jednotlivca, určujúcich úroveň a kvalitu myšlien. procesov pri prispôsobovaní sa. I= schopnosť myslieť (Kočš),.I v psych= 1globálna úroveň rozumových schopností (mentálna vyspelosť) 2I= súbor faktorov, kt. podmieňujú optimálne konanie človeka pri riešení úloh Druhy inteligencie: 1abstraktná =práca so symbolmi (slová, čísla) 2mechanická =prácas technic zariadeniami 3sociálna =vhodné zaobchádz s ľuďmi; Cattell: 1. fluidná /involučné negat.vekové zmeny napr. krátkodobá pamäť – tel.č,meno/ 2kryštalická /nadobúdanie poznatkov.učením v odb. evolúcie i involúcie/ Meranie intelektových výkonov – I nemožno merať, len ich kvalitu, úroveň, štruktúr /A.Binet a T.Simon/; inteligenčný kvocient IQ=MV/FV x 100 (mentálny vek zistený testom/ fyzický vek); meranie zložiek I: 1verbálna (vplyv vonk podmienok na vývin dieťaťa) 2performačná (čo je vrodené) Štruktúra inteligencie -multidimenzionálnosť inteligencie; Teórie I: 1dvojfaktorová t. G.Spearman –generálny /g/- všeobecný faktor-základ kognitívnych výkonov každého druhu; .s-faktor-numerická schopnosť(význam slov, percepcia priestor. vzťahov) 2viacfaktorová t. L.L.Thutston =schopnosť uchovávať v mysli hypotézy, kt. umožňujú správanie formou pokus a omylov. Prvotné mentál schopnosti 9- všetky na rovnakej úrovni: postihovať verbálne vzťahy, plynulosť slov, manipulovať so vzťahmi v priestorovej dimenzii, percepčné schopnosti, schop.manipulovať s číslami, pamäť, všeob.schopnosť usudzovať, sch.usudzovať indukčne, aj dedukčne. 3teória inteligencie J.P.Guilford - schopnosť poznávať, hodnotiť, pamätať si, kongerventne (1rieš) a divergentne(viac r) myslieť; súhrnné operácie= schopnosti myslenia, pletivo týchto vzťahov→kubický model štruktúry intelektu(intelekt→pamäť, myslenie→poznávanie, hodnotenie, produkovanie→konv, diverg); B.Bloom: 80% inteligencie do 8.roku života.
IV. Pamäť a učenie = psychický proces a schopnosť človeka. /zapamätať,uchovať a vybavovať ps.zážitky/; P= kognitívny subsystém, kt. slúži na uskladnenie a vybavenie podnetovej informácie, je spojený mnohonásob väzbami s ostat. psyh funkciami; Zapamätávanie-začiatok pamäť.procesu→vštepovanie→fixácia; H.Ebbinghaus- po 24.hod. 35%, po mesiaci 20%→pokles interferenčných vplyvov= retroaktívny útlm; JB.Underwood- čím viac učenia→proaktívny útlm, nižší výkon (75% keď len 1 učivo) Druhy zapamätávania: mimovoľné (neúmyselné) a zámerné, mechanické/časovo-priestorové súvislosti/, logické/podstatné/. Činitele ovplyvňujúce zapamätávanie: 1rozsah materiálu (čím viac, horšie zapamätanie), 2povaha materiálu (tvary, pojmy, čísla), 3rozloženie opakovaní (účinnejšie s prestávkami), 4poloha členov v rade /proaktívna interferencia= 1.členy radu rušivo pôsobia na učenie a podržanie ďaľších/ retroaktívna int. -učenie posledných členov radu, ruší podržanie predchádz. členov/ Uchovanie a zabúdanie. Uchovanie= vybaviť si obsah, ktorý sme si zapamätali. Zabúdanie(výsledok:zabudnutie); /prechodné, trvalé/ –nedostupnosť inf. W.Penfield – nič sa nezabúda, všetko je v mozgu→pernamentná pamäť Vybavovanie= aktualizácia minulej skúsenosti -oživenie pamäťovej stopy /mimovoľné, zámerné/; Stupne vybavovania: 1.znovupoznanie- identifikácia podnetu (vnímanie) 2.spomínanie- vybavovanie zážitkov bez priameho pôsob. podnetov 3.reprodukcia-(učenie) – úroveň 1.signál .sústavy –predstava 2.SS- myšlienka. Druhy pamäti: A/podľa charakteru psych. aktivity 1.pohybová (písanie, chôdza) 2.emocionálna (city) 3.názorná (predstavy, chute, vône) 4.slovno-logická (myšlienky –len ľudské) B/podľa dĺžky retenčného intervalu 1.krátkodobá a/bezprostred pamäť b/vlastná krátkodobá (ikonická) pamäť 2. dlhodobá Genéza pamäti: podmienené reflexy –po narodení, retenčný interval: 2.rok-niekoľ.týždňov, 3.rok-mesiace, 4.rok-vyše roka, 5rok (trvalé zážitky), zlepšenie do 25rokov, po 40r slabne (dá sa cvičiť).Typy pamäti:1.názorná /I.signálna sústava, typ- zapamätania: zrakový, sluchový, pohyb/ 2.slovno-logická/2.signálna súst.(lepšie si pamätá pojmy, súdy, úsudky 3. citová /emocionálna/; väčšina ľudí – zmiešané typy pamäti Teória pamäti 1chemická dezoxirybonukleidová kyselina DNK-genetická, dedičná pamäť, rybonukleidová RNK – autogenetická, individuálna pamäť 2fyzikálna –prechod impulzu→fyzická stopa na neurónoch /aktivácia neurónových modelov= mechanizmus zapamätávania, uchovania, vybavovania/ 3fyziologická –schop.nerv.sústavy uchovať a oživovať stopy z psych. a psychomotorických procesov (dočasný nervový spoj= následok špecifickej zmeny) –pamäť=verbálne učenie; zabúdanie= strata, oslabenie asociácií, 4geštalt-pschychlogické -. zabúdanie= transformácia pamäť.stopy (zmenea tvaru) 5psychoanalýza- zabúdanie= vytesnenie nepríjemného z vedomia Učenie =získavanie skúseností a utváranie jedinca v priebehu jeho života, naučené= opak vrodeného; 1nevedomé (deti: chôdza, reč) 2zámerné (len človek); J.Čáp: Zákony učenia: 1.V priebehu učenia -opakov.výkony priblíženie k cieľu výkonu, vytyč.a overenie hypotéz. 2.zdokonaľovanie -určené sústavou regulačných a autoregulačných procesov (regulácia-autoregulácia, a spätná väzba) Opakovanie „po špirále“ (=zdokonaľovanie sa) alebo v „kruhu“ (bez) 3.motivácia a výsledky predch.účenia – záujem u jedinca= ľahko sa učí; Špecifické ľudské učenie – osvojovanie skúseností iných (celé generácie), pomoc: spoločnosti, učiteľ, rodič
Druhy špec ľud uč: 1osvojovanie si vedomostí -sústava predstáv a pojmov, ktoré si osvojil, vedomosť= výsledok učenia 2senzomotorické učenie –náročné na vnímanie, pohybyvzájomné spojenie vnemov s pohybmi.“reťazenie“ motorických operácií. (riad.auta) 3učenie riešením problému problém =odhalenie vzťahu – pomáha vyriešiť problém,dosiahnuť cieľ; úloha= pozná sa cieľ, ide o reproduktívne myslenie problém= produktívne myslenie.5.fáz riešenia problému: 1stav neistoty, dilemy, pochybnosti, frustrácie, 2identifikácia problému, ktorý sa má riešiť 3hľadanie faktorov a hormulácia hypotézy 4overovanie hyp. 5dokazovanie a aplikácia správ. riešenia (úroveň myslenia závisí od podnetov motivácie dieťaťa k učeniu, hre) 4sociálne učenie =osvojovanie zručností, návykov v styku s inými ľuďmi. Fázy učenia:1.motivačná fáza 2.poznávacia (hľadanie riešenia) 3. výkonová (vyriešeni a pochopenie problému) 4.kontrolná (aplikácia vzorcov).
V. Pozornosť =bdelý stav, keď sme si vedomí –vigilita; pozornosť= najvyš stupeň vigility, pozornosť(B.Chalupa)= proces a súčasne psych stav (znaky schopností i zručností) . Znaky pozornosti 1zameranosť na predmet /vymedzená obsahom/ a/senzorické (rýchle rozlíšenie signálu) b/motorické (rýchla odpoveď) 2sústredenosť /koncentrácia/- sila zameranosti. Rozsah pozornosti -daný počtom prvkov 6-8 prvkov. Optický postreh - Hunter: najdôlež faktor je súčin intenzity osvetlenia a doby expozície; oscilácia pozornosti -presúvanie ohniska pozornosti z detailu na iný detail, fluktuácia pozornosti -odklony, narušenie kontinuity, distribúcia pozornosti – umožňuje súčasne koncentráciu na 2 a viac predmetov, roztržitosť –neschop. sústrediť sa. Neurofyziologické základy pozornosti- koncentrácia vzruchu a útlmu- časť mozgov kôry- útlm ostatných častí kôry na zákl.zákona zápornej indukcie. Orientačný reflex- IP.Pavlov - čo je to“?- verbalizácia3.rok, princíp dominanty- A.Uchtomský- prepojenie pozornosti. Druhy pozornosti: 1neúmyselná /mimovoľná, nezámerná/ 2úmyselná /zámerná, cieľ, 3poumýselná
VI. Emocionalita Rozdelenie emocií a citov 1Emócie (moveo=hýbem)= nižšie city/1.sign.sústava,zážitky spojené s uspokojovaním najzákl. potrieb, aj živočíchy, väčší podiel podkôria, neprekračujú hran.jednotlivca, situačný charakter. 2vyššie city- len človek, podmieneno-reflexný základ, mozgová kôra, dlhodobé, spoločenskosť. Klasifikácia citov: sociálne (sympatia, humanita), estetické (krása, podlosť, komickosť), intelektuálne (v procese myslenia, poznávania), etické (láska, svedomie), právne (úcta k verej poriadku, spravodlivosť), svetonázorové humor, irónia; predpoklad: abstraktné myslenie). City (inak): 1afekty: náhle vznikajúce, búrlivo prebiehajúce, krátkodobé emocionál. Kafkove praafekty: ingescia(poď ku mne), ejekcia (choď preč), recesia (idem preč), profusia (idem k tebe) 2nálada =dlhotrvajúci citový stav menšej intenzity, 3vášeň- mimoriadne silný, hlboký, dlhotrvajúci citový vzťah (vzplanutie= 1stupeň zrodu vášne) Ontogenéza emocionálnych stavov (J.Švancara): 1Dojčenský vek- emocie majú dominantné postavenie 2Batoľa 1-3r-labilita emócií, uvedomenie si seba 3predšk.vek 3-6r-rozvíjanie emotívneho prežívania,vývin tranzit.citov (súcit) 4školský vek- náladov.dominanty, sociálne, mravné city, rast sebavedomia 5predpub.+puberta -dysforické nálady, dráždivosť, labilita sebacitu, vyššie city v hierarchii hodnôt 6adolescencia-búrlivé obd.erotic.priateľstva, nezávislosť 7mladšia dospelosť –silné, dynamické obd., matersk inštinkty, manželstvo 8stredná dosp.-stabilizácia, rodina, prof.úspech, klimaktér 9stárnutie–dráždivé, tažkomyseln tendencie, zmierenie afektív prejavov 10staroba- zúženie citov.prežívania, depres.nálady, emoc.labilita
VII. Psychológia osobnosti –mnoho (