materiálne bytie sveta, hmota. Protirečenie medzi hmotou a vedomím =dve odpovede:1.Materialistický smer- prvotná je hmota.2.Idealistický smer – vedomie je zjednocujúcim faktorom
Antika MILÉTSKA ŠKOLA -filozofi Táles, Anaximandros, Anaximénes racionálne hľadanie prvopočiatku sveta, chápanie sveta ako jednotného celku – živelná dialektika. Chceli vysvetliť a pochopiť svet, prírodu, človeka. Otázka: čo je, ako z čoho vzniklo, ako sa deje).Tálesovo určenie prvopočiatku sveta →k určeniu podstaty, všeobecného, reálneho základu všetkého súcna. Neznamenal zmyslami vnímateľnú VODU, ale látkový počiatok (arché) – princíp pochopenia podstaty sveta. VODA= látka, bez ktorej svet, prír., človek a život by nemohli existovať. Prvýkrát otázka prechodu od konkrétneho k abstraktnému Anaximandros Predpoklad nemožnosti vznikania niečoho z ničoho, hľadanie v ohraničenej forme – za prvopočiatok sveta , pralátka bytia= látka vôbec. „nekonečné“, neurčiteľné“ Poč.sveta nie je niečo konkrétne, ale samotné nekonečno. Apeiron je pralátka časovo i priestorovo neobmedzená, rôznorodá, z kt. vznikli všetky veci. Anaximenes pralátka= vzduch.PYTAGORAS a PYTAGOROVCI otázka číselnej štruktúry kozmu, skúmanie problému bytia ako takého, v protiklade k nebytiu, protirečivosť času, priestoru, pohybu. Počiatky do konca 6. st.pnl., zánik do 1- 2. st.nl.. Pytagorizmus – nevyčerpával sa iba F skúmaním, ale mal aj politický a náboženský smer. Pytagoras , Filolaos, Eurytos, Hiketas a Ekfantos.Vymedzenie prvopočiatku súcna –kvantitatívne vzťahy. Spojenie matem.myslenia + empiric.pozorovania, pohybu nebeských telies = názor , že svet je usporiadaným celkom- kozmom. Pohyb telies sa dá číselne vyjadriť.Každé číslo od 1 – 0 má osobitnú moc. Vidí v nich tajomstvo a stavebné prvky sveta. Najmä 10. Harmónia sveta je založená na číselnom usporiadaní Tajomstvo sveta nie je v pralátke ale skôr v nemenných číselných vzťahoch. Náuka o číslach je spojená s vierou v stehovanie duší. HERAKLEITOS z Efezu, prezývka skoteinos=temný. Nadviazal na milétskych filozofov, svet=jednotný usporiadaný celok, v kt. je spojený počiatok a rozmanitosť vecí. Myšlienka: tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov ani nikto v ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý OHEŇ zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery; Vesmírny oheň= večne živý =božský. Oheň ako prvopoč.sveta predstavuje neustály boj vznikania nového a skon starého.- ako ľudský život. „Nemožno vstúpiť 2x do tej istej rieky“ Protiklady sa vzájomne predpokladajú a vzájomne podmieňujú (nemoc robí zdravie príjemným) Jednota protikladov: boj a harmónia. po 1xt v dejinách -vyjadril protirečivú povahu vecí a poznania a demonštroval jednotu dialektiky sveta a dialektiky poznania.
ELEATSKÁ FILOZOFIA BYTIA Xenofanes, Parmenides, Zenón - eleáti vo svojom učení akcentujú moment “pevnosti“ , nepremenlivosti, večnosti bytia. Xenofan z Kolofónu = zakladateľ eleátskej F školy – existencia jediného, večného, nestvoreného a nezničiteľného prvopočiatku – jediného bytia= vesmír= boh, ten je všade „živý a homogénny“, celý vidí, myslí a počuje; Všetko je jediné a to jediné je večné a nemá začiatok. , svet nevznikol, je večný a nezničiteľný. Vesmír = „jedno guľaté a ohraničené, nevzniknuté, ale večné a úplne nehybné“, Bol panteista. Myšlienka: “Keby voly, kone alebo levy mali ruky, alebo mohli nimi maľovať a tvoriť diela ako ľudia, kone by vytvorili podoby bohov podobné koňom a voly podobné volom a ich telá by urobili takými, akú samy majú postavu“ je teóriou vzniku náboženstva.
Parmenides – malé F. dielo Odmietol kvantitatívnu analýzu bytia, je presvedčený že bytie nemá vznik ani zánik, že jestvujúce nesmie byť bez konca, že je stále, nemenné, večné, totožné samé so sebou. Bytie je absolútne sebestačné. Problém: skúmanie súcna samotného. Byť podľa P. môže len čisté, pozitívne bytie. JEDNO jestvujúce, kt. je jediné prítomné, nemožno rozdeliť. Jednoduchá ontologická téza: bytie je a nebytie nie je. Jedno sa podobá dokonalej GULI. Z jeho chápania súcna vyplynula po prvýkrát v dej,gréc.F. myslenia zásada determinizmu. Poriadok sveta je raz navždy prísne určený. Zdôrazňoval význam nevyhnutnosti či osudu. Dve cesty poznania: 1Rozumové poznanie je cestou k pravde , 2mienenie je cestou v nekonečnú spletitosť javov premenlivých vecí. Správna cesta= rozumové poznanie.ZENON = žiak Parmenidesa, vo svojom učení dopracoval jeho ontológiu a gnozeológiu.Je známy nastolením špecifických problémov 4 základných apórií (neriešiteľných problémov): POHYBU: 1. dichotómia (pohybujúci sa predmet musí najskôr doraziť do polovice svojej cesty, potom do polovice zvyšujúcej polovice atď. Do nekonečna Predpokladal, že predmet nikdy nedosiahne konečný bod svojej dráhy. Poznanie protirečí zmyslovo-skúsenostnej istote o tom, že konečnú cestu možno prejsť v konečnom čase), 2. Achuileus a korytnačka (Bežiaci A. nemôže dobehnúť korytnačku, ktorá sa pred ním pohybuje v tom istom smere, pretože skôr ako A. dosiahne miesto, v ktorom sa korytnačka nachádzala v okamihu, keď on začal bežať, korytnačke sa tiež podarí z toho miesta dostať), 3. šíp, 4.štadión. Nastolujú problém vzájomnej logickej súvislosti priestoru, pohybu a času. poukazuje na problém zobrazenia pohybu v logike pojmov. Pochopil priestor, čas a pohyb v ich pretržitých formách→vychádzal pri apóriách.
FILOZOFIA GRÉCKYCH PLURALISTOV Poeleátska prírodná filozofia v dejinách gréc.fil.myslenia:: Empedokles, Anaxagorom; Empedokles v učení o bytí vychádzal u určenia 4 základných prvkov (koreňov) všetkých vecí.: 1OHEŇ (žiariaci Zeus), 2VZDUCH