(životodárna Héra) 3ZEM (Hádes) 4VODA (Nestis) Tieto korene a veci možno pochopiť len vtedy, keď vyjdeme z eleátskej logiky = súcno nemôže vzniknúť z nesúcna, ani do nesúcna zaniknúť. Konečné a jednotlivé veci nepodliehajú smrti v pravom zmysle slova. Sú večné, v skutočnosti dochádza len k ich špecifickému striedaniu či miešaniu. Tvorcom a pôvodcom vzniknutých vecí je skazonosný SVÁR, príčinou vzniknutých vecí, ich premeny a návratu do jednoty (Sfaira) je LÁSKA. Láska a Svár sú v jeho učení prezentované ako stavy, v ktorých veci sú stavy, ktoré sa tiež môžu striedať, miešať, pohybovať.Láska= sila, kt. plodí bytosti. Svár= sila, kt. živé bytosti rozkladá – bytie umrtvuje. Anaxagoras preniesol iónsku filozofiu do Atén. Chápal svet, prírodu ako pohyblivý a premenlivý celok Súhlasne tvrdí s Empedoklom, že nijaká vec nevzniká a nezaniká ale sa len mieša a rozlučuj z jestvujúcich vecí.. Vznik je miešaním a zánik je len rozdeľovaním. Procesy majú charakter večného kolobehu. (rastliny hynú- stávajú sa zemou, chlieb, voda čím sa živíme tiež nezanikajú, stávajú sa sčasti súčasťou nás, resp. sa vracajú späť do zeme.) Došiel k záveru, že reprodukovanie nášho tela vďaka potrave je možné tým, že sa v nej nachádza všetko, čo vytvára naše telesné orgány ( rastliny sú zložené z nejakých podobných prvkov = vytvárajú vecný fundament súcna - nazval ich SEMENAMI všetkých vecí =homoiomeria Chaotický nesúlad semien treba pretvoriť v usporiadaný svet – princípom je rozum (nús). Rozum ako princíp súcna je stále ten istý. Rozum= zdrojom pohybu rovnorodých prvkov = konajúca duchovná sila. Procesy vnímania sú spojené s bolesťou, utrpením. Semená vecí nemôžeme vidieť, lebo sú nekonečne malými čiastočkami, spojením sa vytvárajú prírodné telesá. Jeho učenie= predchodca atomistickej F SOFISTI -predmet skúmania: problémy človeka a spoločnosti. Spolu so Sokratovým F.učením predstavujú prvý dejinno-filozofický antropologický obrat. Fspájajú s úlohami a potrebami každodenného života. Sofisti vyučovali múdrosti, vedám, hudbe, matematike ..Cieľ – aby sa ľudské predstavy kultivovali, aby sa ľudia orientovali vo svojich vzťahoch prostredníctvom myslenia, nie už len na základe veštieb, zvykov, vášní. Sofisti cestovali po gréckych mestách a vychovávali mládež. (Protagoras, Gorgias, Prodikos ,Kritias, Antifón,a Trasymachos ) Protagoras je rozhodujúcou osobnosťou, ktorá zorientovala záujem ostatných sofistov na antropologickú problematiku, práca: Polemická rozprava o pravde a bytí –hl.myšlienka = „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú“. VRCHOLNÉ OBD. GRÉCKEJ F Sokrates (469-399) pred n.l..(synom sochára Sofroniska a pôrodnej babice Fainarety). Vyučil sa sochárstvu, no začal sa zaoberať filozofiou. .Hegel: “Náplňou jeho života bolo filozofoať o morálnych otázkach s každým, kto mu prišiel do cesty“. Pre seba odmietal označenie sofos, či sofistés (mudrc). Uprednostňoval pojem múdrosť milujúci – filosofos. Vyznavač princípu poznaj seba samého. Sokratovská irónia- robí zo seba nevedomého, aby prinútil ostatných vyjadriť svoje predstavy. Odhalenie rozporov v tvrdení, hľadanie spôsobu ich prekonania a s cieľom dôjsť k pravde, úloha sokratesovskej metódy: stanoviť všeobecný mravný základ zvláštnych, jednotlivých cností = používa indukcie a definície . Pravda= mravnosť. Spravodlivé konanie je založené na cnosti. 3 základné cnosti:: striedmosť, udatnosť, spravodlivosť.Vnútornú intelektuálnu morálnu silu, prejavujúcu sa ako vnútorný hlas , ako varovné, orientujúce svedomie, nazval DAIMONIOM. Dôrazom na daimonion sa dostal do konfliktu s vtedajším štátnym náboženstvom v Aténach. ktoré neuznávalo možnosť mravného rozhodovania individua. Sokratovo myslenie sa dotýkalo pálčivých, aktuálnych problémov, etických, politických a filozofických. To boli dôvody jeho odsúdenia na smrť. Prispel k rozvoju filozofického a etického myslenia. Mysliteľov, ktorí sa hlásili k Sokratovi, rozdelili historici F podľa charakteru ich učenia a miesta pôsobenia do 4 škôl: 1. Megarská – zakladateľ Eukleidés z Megar, 2. Elidská – zakl. bol Faidón z Elidy,3. Kynická zakl. Antistenés(predstaviteľom bol Diogenés zo Sinopé) a 4. Kyrénska – hedonická, zakl. Aristippos.PLATÓNOVA FILOZOFIA PLATON-1. systematikom idealizmu a zaklad. idealistickej tradície vo F– vynikajúci mysliteľ, spisovateľ, básnik. Pôvod z aténskej aristokracie, bolo to obdobie veľkých spoločenských zmien, polit. pomerov. (pôvod od kráľa Kodra a od slávneho mudrca Solóna). Vidí súvislosť medzi riadením vecí verejných a charakterom zriadenia a sústav zákonov. Svedectvá o jeho názoroch sú spísané v spisoch formou dialógov. 1. obdobie tvorby – Lysis (o priateľstve), Protágorás (o výchove k cnosti a o mravnosti), Obrana Sokrata (je vo forme reči ako jediný spis) , Gorgiás (o rétorike-sofistike). Spolu: 13diel o etických otázkach a polemizuje so sofistami a sofistikou.2. obdobie tvorby - 6 dialógov = vrcholné obdobie: 1. Faidon (o nesmrt.duši), 2. Symposion – Hostina (o pravej láske v Platonovom chápaní), 3. Menón ( o učení sa, 4. Kratylos (o pôvode reči), 5. Politeiá –Ústava II.-X. kniha(o dokonalom štáte a o pravidlách a spôsobe života v ňom), 6. Faidros (o láske a kráse, o pomere duše k ideám, o možnosti spojenia rétoriky s filozofiou). 3. nesoré obdobie – zaoberal sa v dialógoch prírodno – filozofickou problematikou: 1. Parmenides (o probléme vzťahu a o ideách), 2. Sofistés (o dialektickej metóde), 3. Nomoi – Zákony (druhé najobsiah. štátovedné dielo). Spolu 8 dialógov.. Vychádza z učenia eleátskeho aj heraklietovského; . zdroj jeho ontologických názorov bola F Sokratova→myšlienka: „že poznanie a definovanie pojmov, je poznaním a definovaním všeobecného, podstatného.“ Základným princípom objektívneho idealizmu je podriadenie materiálneho súcna imateriálnume. Platon považuje idey za vzory pre nižšie súcno, pre zmyslový svet, svet jednotlivín. Nedokonalosť či dokonalosť súcnosti ideí posudzoval podľa toho, nakoľko v tej ktorej idei rovnomenné materiálne predmety sú viac alebo menej premenlivé, pohybujúce sa, vyvíjajúce sa. =dospel ku koncepcii rozvrstvenia hierarchie súcna:. na vrchol - ideu krásy, statočnosti, spravodlivosti, na piedestál najvyšší = ideu dobra. Celá Platonova ontológia je založená na možnosti teórie poznania. Úloha F= odpútať sa od poznania zmyslového