sveta, usilovať sa o poznanie ideí. K poznaniu ideí vedie cesta rozumu. Idey nevznikli v človeku, teda do človeka nemôžu vnikať. Už niekedy predtým v ňom boli, upadli do zabudnutia a človek sa na ne môže rozpamätať.. Bytovali v ľudskej duši, ktorá je večná, nazerala pred svojim zlúčením s ľudským telom v nadnebeskom priestore na svet dokonalých súcien, na svet ideí. Odtiaľ Platonovo rozpamätávanie (anamnézis) na kedysi videné idey. Pri koncipovaní a zdôvodňovaní soc. a politickej teórie počíta s nesmrteľnou, večnou dušou človeka. Podľa toho, nakoľko rozumová časť duše mala možnosť nahliadnuť v nadnebeskej sfére na vznešené idey, má potom človek právo zaujať v spoločnosti určité zodpovedajúce miesto. Známe je jeho rozdelenie obyvateľstva ideálneho štátu. V Ústave hovorí o 3 hl.spol.triedach: -výrobcoch, - strážcoch a vládcoch ARISTOTELES =vrchol starovekého F myslenia. (syn dvorného lekára kráľa-Amynta II). stúpenec Platona; neskôr vytvoril samostatné kritické stanovisko voči Platonovi a jeho učeniu. budoval vlastnú filozofickú školu Lykeia – ohnisko F a vedec. života (po jeho smrti); Usiloval sa vniesť do náučného bádania jasnosť, systematickosť, stanoviť základné metódy vedeckej práce.. V období helenizmu- jeho spisy zoradené do 7. celkov rozdelenie podľa Bekkera): 1.logické (Kategórie, O vyjadrovaní, Prvé analytiky,Topiky o Sofistických dôkazoch.) 2. fyzické (Fyziky, O nebi, O vzniku a zániku, Meteorologika, Skúmanie o zvieratách, O vzniku zvierat, O pohybe zvierat, O duši, + spisy z fyziológie) 3. filozofické (Bol im daný v dobe helenistickej názov metafyzické lebo boli zaradené za spisy fyzické. Tvoria dnešné Metafyziky.) 4. etické (Etika Eudemova, Etika Nikomachova) 5. politické (Politiky + v r. 1890 objavený spis Ústava aténska)6. rétorický (Rétorika) 7. umenovedný (Poietika); široký okruh skúmanej problematiky; prvý historika F. Poznanie= dielom generácií mysliteľov., trvajúcim dejinným procesom, v kt. postupne vzrastá tak kvantita ako aj úroveň ľudského . Pokúsil sa nájsť všeobecnú príčinu vzniku vedenia vedy, Zákl. motívom vzniku ľudského poznania= zvedavosť človeka.Ľudia začali filozofovať, pretože sa niečomu čudovali. Klasifikácia vied: filozofie a) teoretické (1. F., kt. skúma súcno nemenné imateriálne a samostatné - teologická F b) praktické (F fyzická ako teoretická veda o prírode) c) poietické (F matematická, kt. skúma kvantitatívne stránky vecí, teda súcno, ktoré sa nepohybuje, ale súčasne nie je samostatné). Teoretické vedy si cenil viac ako praktické, týkajúce sa jednania a správania človeka(etika, politika a ekonómia), praktické vedy dopĺňajú vedy poietické (lekárstvo, umelecká činnosť) Vrchol vied= teologická F. Ontologická problematika= jadro A F; Vo Fyzikách nadviazal na Empedeklovo učenie o 4 podstatách , pričom pridal ešte 1 podstatu – látku nadmesačných sfér. O podstate pojednáva v spisoch a podstata je v nich chápaná ako prvá z desiatich slovných (gramatických) kategórií, ako prvá a najdôležitejšia.(podstaty: prvé a druhé Prvá podst. = určitá konkrétna vec a súčasne jedinečný pojem, Druhá podst.= reálny (logický)druh alebo rod Ontolog. problem. podstát riešil ako problematiku edinečného a všeobecného, látky a tvaru. V Metafyzike obsiahol učenie o podstate F najvšestrannejšie. Uznáva 3 podstaty: látku, tvar, jednotu látky a tvaru, vec, celok, celkovú podstatu. skutočné bytie vytvára jednota látky a tvaru Úvahy o látke a tvare, jednote obidvoch princípov= ťažisko jeho učenia. Interpretácia pohybu: pohyb neexistuje ako osobitná substancia, nie je silou alebo zákonom, stojacim nad prírodou= osobitný stav telies, ich schopnosť premiestniť sa, meniť sa – schopnosť neoddeliteľná od ich vnútornej štruktúry. Pohyb neexistuje mimo vecí. .Zdroj pohybu nie je len vonkajší dotyk alebo pôsobenie jedn. predmetu na druhý. Myšlienka boha ako prvého, nepohybujúceho sa hybného princípu. = musí pohybovať iným. Takýto princíp je chápaný ako prvý účel, účel účelov, prvý tvar, tvar tvarov. Pohyb spájal s príslušnou energiou, bez ktorej nemôže dôjsť k premene potenciálneho na aktuálne. ENTELECHEIA – dovŕšenie vývoja, stelesnenie energie . Učenie o látke, tvare, energii a entelechei je východiskom učenia o príčinnosti .4 druhy príčin: 1 látkovú – spočíva v substráte, z ktorého sa tvoria všetky telesá 2 formálnu – v kt. sa aktivuje forma, tvoriaca podstatu 3účinnú, pôsobiacu – odhaľujúcu zdroj pohybu, zdroj premeny možnosti na skutočnosť 4účelovú alebo konečnú príčinu ako cieľ pohybu. Poznať prírodu znamená poznať všetky príčiny; 6 druhov pohybu v kategóriách bytia = vznik, zánik, rast, zmenšenie, kvantitatívna zmena, striedanie v priestore. (spájal formy pohybu s princípom protikladov so skúmaním vzájomného prechodu protikladov).Predmetom FYZIKY musia byť zmyslovo vnímateľné prírodné telesá.; v nich dvojice protikladov – teplo a chlad, vlhkosť a sucho. ich spojenie→vznik 4 prvkov: zeme (tep.+suché), vody (chl.+vlh.), vzduchu (tep.+vlh.), ohňa (tep.+ suché) a + 5 prvok éter Stredo vesmíru=. zem, ktorá nebola stvorená, ex. Odvždy, prekonáva periodické zmeny., má guľovitý tvar. , skladá sa z niekoľkých vzáj. na seba pôsob. sfér – hovorí o 55 nebeských sférach. Neb. telesá sú v pohybe v kruhu. Zem je nehybná, ale meniaca sa..V spise POLITIKA sú vyjadrené sociálno- teoretické názory, ktoré majú súvis so vzťahmi medzi vládnucou a poddanou triedou, problematika riadenia obcí, výchovy detí, otázky slobody a rovnosti občanov v obci. Názory na postavenie človeka v spoločnosti, rodina, otroctvo, súkromné vlastníctvo nevypovedajú o osobitnej ideologickej vyhranenostiJednotlivé formy ústav zhrnul do 6 typov: monarchia a tyranis= vládyi jedinca, aristokracia a oligarchia= vlády niekoľkých ľudí, politeiá a demokracia sú vládami väčšiny. Tyranis, oligarchia a demokr. sú zvrátené.Otroctvo považoval sa inštitúciu celkom prirodzenú a to z hľad. polit., morál. a ekonom.. Ústavami (6) sa mu podarilo prekročiť rámec platónskej špekulácie o podstate dokonalého štátu. Štát, obec je je uskutočnením spoločenskej mravnosti. Uskutočnením mravnosti individuálnej je človek, nositeľ rozumu, vôle a mravných citov. ETICKÁ problematika (ako Sokrates a Platon) pokladá vzdelanosť a poznanie za CNOSTI. Na rozdiel od nich však nezdieľa myšlienku o naučiteľnosti cnosti púhym intelektuálnym poznaním dobra. Nestačí len poznať cnosť, ale treba aj cnostne jednať. Etika = úsilím o vyhnutie sa nedostatku i nadbytku citov v konaní.(napr. štedrosť- stojí medzi márnotratnosťou a lakomstvom) Zakladateľ logiky ako vedy- býva nazývaná klasifikačnou, subjekt-predikátovou, sylogistickou – rieši problematiku log foriem – súdu, pojmu a úsudku. F- vrchol antick. F a teoretického myslenia F OBD STREDOVEKU Stredovek = rozsiahle obdobie európskych dejín 5.- 15