stor. obd. feudalizmu – rozličné druhy náboženskej ideológie, doktríny, dogmy o svetskej a duchovnej moci, učenia o bohu, pravej viere. Stredovekí vzdelanci, F a myslitelia patrili k duchovnému stavu (takmer všetci‘.Nadväznosť na antickú filozofiu bola realizovaná na báze platonizmu, novoplatonizmu a aristotelizmu. Hlavným ideovým a F. zdrojom=l novoplatónský špiritualizmus. GNOSTICIZMUS 1.-3.stor. neskoroantické náboženskofilozofické prúdy, v kt. došlo k prerušeniu tradície gréckeho racionalizmu. Prirodzené poznanie→nahradené gnózou, čo znamenalo mystické nazeranie, vyššie poznanie smerujúce k spaseniu človeka. Gnosticizmus→v dôsledku rôznorodej ideovej symbiózy vznikali systémy, kt. spájali F s kresťanstvom. Súčasne sa odchyľovali od zaužívaného chápania kresť. dogiem. Smerovali k helenizácii kresťanstva.Predstavitelia: Klement z Alexandrie( spisy: Napomenutie Grékom a Vychovávať), Origenés (O počiatkoch, Proti Celzovi – gnostické úvahy založiť a zdôvodniť kresťanskú vieru). Ranokresťanskí teoretici gnosticizmus radikálne odmietali –učenie neprijateľné a heretické.. Nesúhlasili s panteistickými a polyteistickými názormi gnosticizmu, s jeho rozlišovaním najvyššieho boha a boha-stvoriteľa, Logu a Ježiša. Hl. predstaviteľom tzv. heretického gnosticizmu boli Basilides, autor 24 kníh komentárov k Evanjeliám, Valentinus, Martion zo Synopy-autor traktátu Anititézy. PATRISTIKA Proti gnosticizmu na obranu kresťanstva vystúpili tzv. apologeti alebo prví cirkevní otcovia. Vývin patristiky- 3 obdobia:1. (2stor.n.l.) patria tam apologeti, antignosdtici a grécki a latinskí systematikovia 2. (3.4stor.) - obdobie utvárania dogiem 3. (5.-8.stor.) boli rozpracované a systemizované základné pojmy. Najvyššia a pravá F= kresťanské zjavené náboženstvo (vplyv novoplatonizmu a stoicizmu).Prvky gréckej filozofie= s kresťanskou náukou (spoločným prameňom je božský logos).Za kresťanov je možné označiť všetkých, ktorí žijú podľa zákonov logu – aj Herakleita, Sokrata a i. Až u Krista sa tento logos prejavuje v svojej plnosti a pôvodnosti. Obrana cirkevnej náuky proti nepriateľom viedla apologetov k formovaniu pevnej a záväznej vierouky- rímsky právnik Quintus Septimius Tertullianus - kategoricky odmietavý postoj ku gréckemu F mysleniu (vplyv stoikov). Jeho vyjadrenie: Verím, pretože je to nezmyselné. Aurélius Augustinus –základ jeho F= antická F, novoplatonizmus. Spisy: Proti akademikom, O šťastnom živote, O pravdivom náboženstve, O trojici, Boží štát, Vyznania. Pokúšal sa vytvoriť systém špiritualistického monizmu, v kt. boh je najvyšším princípom a strojcom sveta., kt. stvoril z ničoho.Všetko poznanie= poznávaním boha, prostredníctvom sebapoznania, ktoré je chápané ako poznanie vlastnej duše Človek=odraz alebo obraz boha, nepotrebuje hľadať poznanie a vedenie vo vonkajšom svete, lebo ho nosí sám v sebe. Má sa zahĺbiť sám do seba a v sebe má hľadať pravdu. Predmetom poznania má byť len duša a boh.. V duši nachádza človek všetky pravdy a princípy: logické, matematické, prírodné, etické, ich pôvodom je sám boží rozum. Boh je vnútorným učiteľom duše človeka. Prostredníctvom logu sa prihovára ľudskému rozumu a osvecuje ho.Kráľovstvo:1 pozemské (sa zakladá na užitočnom dobre) a 2božie kráľovstvo (tu vládne povznášajúce a obšťastňujúce dobro). Cirkev reprezentuje kráľovstvo božie , svetská spoločnosť sféru pozemskú.. Vypracoval doktrinálno –ideologické základy kresťanského učenia Jej zavŕšením je novoplatónsky cyklus vznikania a pohybu všetkých vecí od boha a návratu všetkých vecí k bohu.. spochybňoval F ako ju chápali starovekí myslitelia, teda ako činnosť usilujúcu sa vysvetliť svet, prírodu a človeka prirodzeným spôsobom.. Beh sveta ovláda božská prozreteľnosť. Človek je poznamenaný dedičným hriechom a dobro koná len z božej vôle a milosti, vykúpenie môže získať od Krista-bohočloveka, sprostredkuje ho cirkev. SCHOLASTICKÁ F A.M.T.Boethius -prekladmi Aristotelových logických spisov Dielo O úteche z filozofie – hovorí o potrebe odovzdanosti človeka do vôle božskej prozreteľnosti.; je prvý scholastik a iniciátor známeho sporu o univerzáliá. Scholasticka (9.-15st) ako nový ideový prúd v kresťansko teologicko –filozofickom myslení;. 3obdobia: 1 ranú (J. Eriugen, P.Damiáni, J. Roscellinus, Anselm z Canterbury, P.Abélard) 2vrcholná – úsilie o systematizáciu kresťanského cirkevného učenia, intenzívne v 13 stor. v čase najvyššej moci rímskej cirkvi(A. Halský, Bonaventúra(Ján z Fidanzy) T. Akvinský, R. Bacon) 3neskorá (D.Scotta, W. Ocam -kritické práce voči tomizmu, sú narúšané základné východiská a postupy scholastického uvažovania.); Scholastika (schola= škola),F na stredovekých cirkevných školách a od 12 sot. na univerzitách. Scholastici =učitelia slobodných umení. Úlohou F= podávať dôvod viery. Použitím rozumu a F malo viesť k pochopeniu obsahu viery, priviesť nadprirodzenú pravdu blízko k ľudskému duchu., umožniť objasnenie spásnej pravdy a vyriešiť všetky – rozumom vznesené námietky – proti obsahu zjavenia. Sh. usiluje F prostriedkami obhájiť nábož.dogmy, pravdy viery. Hlavnými prúdmi bol stredoveký realizmus a nominalizmus. Podľa realistov všeobecné pojmy idey existujú reálne.. Krajní realisti pred jednotlivými predmetmi, mimo nich a nezávisle na nich a umiernení realisti s odvolaním na Aristotela - vo veciach, ako idey, formy jednotlivín. Podľa nominalistov reálne existujú len jednotlivé veci so svojimi individuálnymi vlastnosťami, a univerzáliá sú až po veciach. Krajní nominalisti považovali všeobecné pojmy za púhy prázdny zvuk., skutočnú realitu nie je možné postihnúť zmyslovým vnímaním, ale iba rozumovým poznaním Sch. zosystematizoval Tomáša Akvinského (talian dominikánsky teológ a F, žiak Alberta Veľkého= systém kresťanského supranaturalizmu Do výstavby katolíckej dogmy dokázal zapojiť rozum pri zachovaní priority viery. Náboženské dogmy zostávajú zjavenými pravdami, rozum pochádzajúci od boha môže dokázať nielen ich účelnosť a prospešnosť, ale že nie sú nerozumné, že