nesmerujú proti rozumu. Teológia a F sa navzájom dopĺňajú. Teológia smeruje od boha k stvorenému, F od stvoreného (sveta) k bohu. Tak má prirodzený rozum slúžiť viere. Práce: De ente et esentia, Komentár k Sentenciám Petra Lombarda, Summa teologica (teologická suma), Summa contra gentiles. (Parížske vydanie jeho diel Vives má 34 zväzkov). F T.A. využíva Aristotelovo učenie na systematizáciu a zdôvodnenie kresťanskej dogmatiky. Je obrátená proti starej augustiniánskej scholastike i proti radikalistickým materialistickým tendenciám averoistov, pričom háji stanovisko aristotelizmu. Podobne ako A.Veľký oddeľuje F od teológie. Predmetom F= pravdy rozumové. Predmetom teológie= pravdy zjavené. Konečným predmetom tej či tej pravdy a súčasne prameňom všetkej pravdy je BOH. Preto nemôže byť zásadný rozdiel medzi zjavením a správne pôsobiacim rozumom, medzi teolog. a F. Teologické pravdy sú nad rozumom. F je podriadená teológii, rovnako ako je obmedzený ľudský rozum podriadený božskej vševedúcnosti. F.teo.systém T.A zahŕňa skúmanie prírody. Ona a prirodzené usporiadanie sveta sú nevyhnutným predpokladom a prípravou na nebeské kráľovstvo blažených. Nad všetkým a vo všetkom panuje božský večný zákon. Konečným cieľom človeka= blaženosť. Spočíva v najvyššom dobre= videnie boha. Úplná a stála blaženosť je dosiahnuteľná len na onom svete.Existencia boha dokázaná len aposteriórne: 1. Musí existovať prvý hýbateľ 2. musí existovať prvá príčina, lebo reťaz príčin nemôže byť nekonečná 3. musí existovať absolútne nutná bytosť 4. musí existovať naprosto dokonalá bytosť 5. je nevyhnutné prijať ako existujúcu nadprirodzenú rozumovú bytosť , kt. usporadúva svet T.A.= monarchista – pokladal panovníka nielen za vládcu, ale aj za pôvodcu, tvorcu štátu. Moc panovníka odvodzuje od božej vôle. Za večné a normálne považuje stavovské rozdiely. Poddaní musia počúvať svojho pána, lebo pokora je cnosťou poddaných. Svetskej moci sú však podriadené len ľudské telá, nie ich duše. Zvrchovaná moc patrí cirkvi. Tomizmus bol pestovaný po celé stáročia najmä dominikánmi. Slávnostne bol obnovený encyklikou pápeža Leva XIII. Ňou sa začína história NOVOTOMIZMU.Roger Bacon kritik scholastickej metódy. Nevystupoval otvorene proti náboženstvu, hlásal podriadenie F viere. Zdôrazňuje význam experimentu a samostatného vedeckého skúmania. Existujú 4 prekážky, kt. nás vzďaľujú od pravdivého poznania: poníženosť pred nedôstojnou a neodôvodnenou autoritou, dlhodobý návyk, považujúci istú mienku za neotrasiteľnú, neodôvodnenosť mienky davu, maskovanie nevedomosti zdanlivou múdrosťou. (iný J. Duns Scotus). Začiatkom 14. stor. dochádza ku konfliktu medzi pápežom a františkánskou.rehoľou –veľkú úlohu zohral frant.F a teológ, tvorca neskoršieho nominalizmu William Occam –nominalista- soc.-polit. práce- pápežstvo= dočasné zriadenie. Pápeži nie sú zástupcami Krista a nie je možné prisudzovať im neomylnosť. Najvyšším cirkevným orgánom je sama obec veriacich a koncil, kt. volí. Najvyšším pozemským vladárom je svetský panovník ako zmocnenec ľudu. Svetská a duchovná moc majú fungovať oddelene. Duchovná moc má byť obmedzená na cirkevné záležitosti a má sa týkať len toho, čo je potrebné pre spásu duše Reálne existujú len jednotlivé veci. Univerzálie sú len v duši, v slovách.