F súvisí s človekom, so skutočnosťou, so spoločenskými a prírodnými javmi, hľadá odpovede: v čom je zmysel života, prečo existuje smrť, ako sa správať k iným ľuďom (prírode) 1.SVETONÁZOR =cítenie a chápanie sveta, každodenné a teoretické chápanie sveta. 2.MÝTUS, náboženstvo, láska k múdrosti. Stupne: postoj, názor, svetonázor; svetonázor= systém polit., právnych, ideologických, vedeckých, etických, estetických, ekonomických názorov na skutočnosť, jeho nositeľom je jedinec, skupina, štát; neustále sa vyvíja Základné roviny svetonázoru: 1Empirická(skúsenostná) 2.Teoretická 3.Psychologicko etická (rozčúlenie, zaľúbenie, krádež). Cítenie a chápanie sveta:1Príroda 2.Človek(spoločnosť) 3.Spredmetnené ľudské myslenie, Gnozeológia – vnímame 1zmyslami 2rozumom MÝTUS (=kombinácia racio+cit)-prevláda citové myslenie; dielo: Hesiodos: Teogónia; prvoradé je mytologické, až potom filozofické KONCEPCIE:1Kosmologicko-ontologická (iónska) = všetky školy sa snažili odpovedať na otázku z čoho je svet (hľadali pralátku). 2Antropologická =Sokratova, sofisti- do pozornosti človek. 3Teologická ŠKOLY: 1/Miletská – Thales- zmeral výšku pyramídy, Anaximandros=objaviteľ gnomónu (zvislá tyč na meranie sl. času – Sparta) PYTAGORICI – filozofický spolok – usilovali sa o pochopenie harmónie bod, Priamka, trojuholník(vyjadruje rovinu), štvorec (vyjadruje priestor), 10 – vyjadruje harmóniu, 5-manželstvo,7 – panenské číslo(je deliteľné 1,7) 2/Náboženský spolok –postili sa, nejedli nič, čo má tvár 3)Politický spolok – aristokratický, vychovávali ľudí pre funkciu vládcu.Vznik filozofického myslenia- na základe práce vzniká aj ľudská schopnosť myslenia; javy (oheň, voda)=človek usudzoval, že sú produktom bytosti, kt. je silnejšia ako on→vznik 1.predstavy boha blesku a ostat. živlov. Objavil sa polyteizmus (mnohobožstvo), neskôr prechádza k monoteizmu (jednobožstvu).Predchodca F= mytológia – fantastický výklad prírod. a spoločen. javov, primitívny pokus o vysvetlenie príčin, pôvodu a podstaty životne dôležitých fenoménov pomocou nadprirodzených síl alebo božských zásahov. Filozoficky myslieť= interpretovať fakty pomocou dôkazov a argumentov prístupných rozumu. V starom Grécku→F= súhrn všetkého vedenia, teoretických vedomostí človeka, múdrosť(geometria, matem., astronómia, zoológia, botanika) F= z gréckeho fileo-láska, sofia- múdrosť=láska k múdrosti; PYTAGORAS =1. gréc.fil.; Diferenciácia vied – ako prvé sa od F oddelili abstraktné vedy (geom., matemat)+ prírodovedné (mechanika, fyzika, chémia, biológia) Osamostatňovanie už v staroveku., dovŕšenie v novoveku – G.Galilei, I. Newton, R. Descartes, kapitalizmus –oddeľuje sa história, neskôr psychológia; Veda=súbor poznatkov, kt. majú vzájomnú súvislosť, pričom táto súvislosť má povahu celku (systému). Spoločné princípy F a vedy:- vo svete panuje poriadok, na základe poriadku pôsobia objektívne platné zákonitosti a zákony, F a vedecké uvažovanie sa upriamujú na základné pojmy jako sú člověk, príroda, duša; Rozdiel F od vedy – F. skúma posledné príčiny a podstatu jestvujúceho, neuzatvára sa vopred pred nijakou oblasťou bytia, problematizuje každý princíp a základ akejkoľvek podoby myslenia
Štruktúra filozofie Ontológia – teória bytia skúma vývoj a štruktúru skutočnosti, podáva celkový obraz sveta, rieši problémy podstaty skutočnosti, chápania reality, konečnosť a nekonečnosť sveta .Svet je rôznorodý, odlišnosť javov. Nedá sa pre ne nájsť nejaký spoločný základ? Smery hľadania jednoty:a) jednota sveta pre niektorých F –musel vzniknúť z nejakej rovnorodej substancie- aká bola?b) presvedčenie, že rôznorodosť sveta je stavom, kt. nemá počiatok, predpoklad, že všetky rôznorodé javy sa skladajú z rovnakých zložiek – z akých? c) presvedčenie, že činiteľom jednota sveta sú spoločné a nemenné vlastnosti, kt. prislúchajú všetkým javom okolitého sveta – ktoré? Vo všetkých 3 konc. -základ rôznorodého a zmyslovo-prístupného sveta je materiálne bytie. d)Protichodná tendencia -základ jednoty sveta v nejakom bytí, jestvuje mimo svet materiál. predmet., má odlišnú štruktúru= ideálne bytie, neprístupné zmyslov. pozorovaniu.
Gnozeológia – teória poznania –opisuje , odkrýva a analyzuje zákonitosti ľudského poznania.1. Pozastavuje sa nad cieľom poznávacieho úsilia.2. Otázky, týkajúce sa podmienok, akým musí vyhovovať ľudské poznanie, aby mohol dosiahnuť ciele.3 Problém teórie poznania –hl. problém: je vonkajší svet poznateľný?. Pomocou akých schopností získavame poznatky o svete?= otázka zdoja ľudského poznania 4.Aká je hodnota nášho poznania , podľa čoho rozpoznávame hodnotné poznanie? Logika -hľadanie všeobecnej povahy pravdy a noriem správneho myslenia. F človeka .- snaží sa vystihnúť podstatu bytia človeka vo svete, vysvetliť F problémy jeho existencie a zmyslu života. Ontologická reflexia vedie k človeku ako zmyslovej bytosti. Transcendentálna reflexia (=JA) vedie k človeku ako subjektu, kt. nie je časťou prírody. Dejiny filozofie sú živou súčasťou F myslenia. Axiológia – dôl.disciplína – modernej F, zaoberá sa hodnotami všetkého druhu a procesom hodnotenia; spája sa s estetikou (najvyšš pojem= krása) a etikou(mravné dobro/zlo)
ZÁKL.F. SMERY: Antropocentrizmus –vysvetľuje ako, prostredníctvom čoho je svet obsiahnutý v človeku Kozmocentrizmus – vysvetľuje ako, prostredníctvom čoho je človek obsiahnutý vo svete Teocentrizmus – vysvetľuje ako, prostr. čoho je človek i svet obsiahnutý v „treťom“(=Boh); Vzťah. objekt (vonkajší svet) -subjekt(človek) –podstata→ľudské vedomie. Podstatou objektu je