Manažment ako proces – má funkčnú , inštitucionálnu podobu. Manažérske funkcie – a)plánovanie – stanovenie cieľa(vecné vymedzenie, materiálnosť, časové ohraničenie), Stanovenie prostriedkov(pracovné, materiálové, kapacitné, finančné), určenie spôsobu na dosiahnutie cieľa. b)organizovanie – organizácia, hierarchické vzťahy, stabilita, synergické efekty. c)vedenie – manažéri prvej línie, manažéri strednej línie, topmanažéri. Manažéri – univerzalisti, špecialisti. d)kontrola – Fázy:zistenie skutočného stavu, porovnávanie, vyvodzovanie záverov. Druhy:predbežná, priebežná, následná(výsledná). Na vzniku podnikových cieľov sa podieľajú:zamestnanci, štát, manažéri, zákazníci, vlastníci. Vymedzenie podnikových cieľov: z hľadiska postavenia skupiny cieľov – vrcholový cieľ – prežitie, rentabilita kapitálu, rast podielu na trhu. Z hľadiska dimenzie – hospodárska, sociálna. Hosp. dimenzia: výkonová- výrobná, odbytová, ekonomická – rentabilita, obrat, zisk, zhodnotenie kapitálu, finančná – likvidita, investovanie, financovanie. Výkonové a finančné – vecné ciele. Ekonomické ciele – formálne. Stratégia podniku – je to stanovenie cieľov – dlhodobé, krátkodobé, strednodobé + spôsob ich dosiahnutia.

Orientácia: a)stratégia rastu – podiel na trhu, zisk, rentabilita, zvyšovanie A podniku, b)stratégia stability – plynulé pokrač. výroby, priemerné až silné postavenie na trhu, c)stratégia útlmu – obmedzovanie podnikateľských aktivít. Realizácia stratégie – prostredníctvom plánu: operatívne plány - do 1 r, podnikateľské plány – 1-3 r, strategické plány – 3-5 r. Plánovanie a rozhodovanie – výsledkom plánovania – sústava plánov. PLÁNY: a)z hľadiska hierarchie: plán podniku, divízie, prevádzky. b)z časového hľadiska – krátkodobé, strednodobé, dlhodobé. c)z hľadiska funkčného zamerania – plán výroby, odbytu, marketingu, zásobovania, ľudských zdrojov, finančný plán. Podnikateľský zámer – obsahuje rozvojové podnikateľské aktivity podniku, ktoré mu majú zabezpečiť úspešný rozvoj a dlhodobú prosperitu. PZ rieši otázky: aké výrobky alebo služby chce podnik vyrábať, aký kapitál, odkiaľ ho získa a ako ho zhodnotí. PZ zahŕňa – a)vecno – technickú stránku podnikania – aké výrobky a služby chce poskytovať, b)právna forma podniku – s.r.o., a.s., k.s., v.o.s. a organizačná, c)ekonomická stránka – či bude pod. činnosť rentabilná, aké zhodnotenie kapitálu možno očakávať, aké sú perspektívy. Podnikateľský plán – je nástrojom riadenia podniku pri zabezpečení jeho zámerov a cieľov jeho rozvoja. PP zahŕňa – všetky aktivity podniku, ktoré sa týkajú cieľov, slúži ako podklad na získavanie úverov, stanovuje ciele podniku z časového hľadiska. Marketing – poskytuje detailnejšie informácie o trhu a možnostiach umiestniť na tomto trhu produkcie.

Je to analýza zameraná na: prieskum cieľov – aké výrobky sú na trhu , cieľové trhy zákazníkov – či sa orientuje na stredný vek, odbytové kanály, organizácie trhu – podmienky prepravy, reklama – projekt pre náš výrobok, ceny výrobkov a služieb – aká cena bude nášho výrobku. Organizácia a manažment – vo veľkej miere determinuje ľudský činiteľ, kvalita riadenia, štýl práce. O a M sa sústredí na: organizáciu podniku, právomoci, zodpovednosť, personálne zabezpečenie, výchova manažérov. Rozhodovanie – do veľkej miery zabezpečí úspešnosť menežmentu. Podmienky rozhodovacieho procesu: možnosť výberu, cieľavedomý výber, realizácia výberu, vedomý výber, výber podľa kritérií. Podnikateľské riziko: je súčasťou podnikateľov a manažérov. Ohrozuje výsledky podniku, čím vyšší efekt z podnikania sa očakáva, tým je riziko vyššie. Druhy PR: a)poistiteľné – poistenie zásob, strojov, prístrojov, zamestnancov, dopravných prostriedkov, budov. b)nepoistiteľné – riziko získavania zákazníkov, presadenia sa na nových trhoch, riziko súťaže s konkurenciou. Analýza rizík zahŕňa – odhaľovanie rizika, hodnotenie príčin a pravdepodobnosti výskytu rizika, hodnotenie možnosti vzniku škôd, hodnotenie vplyvu rizika na náklady a zisk podniku.

Organizovanie – vyjadruje činnosť, pričom môže ísť o dva druhy činností, ktoré sa líšia svojim cieľom – 1)vytváranie nového systému – budovanie novej organizácie, 2)pretváranie existujúceho systému – zlepšenie existujúcej organizácie. Organizácia – používa sa v dvoch významoch: význam označenia objektu – hlavným prvkom sú ľudia. Význam vnútorného usporiadania – je to zloženie objektu, kde existujú organizačné útvary. Organizačná štruktúra podniku: používa sa vo význame štruktúry prvkov organizácie s dôrazom na vzťahy medzi nimi – môže sa chápať ako: 1)organizačná štruktúra riadiaceho systému (riadiaci aparát), 2)organizačná štruktúra riadiaceho systému (zamestnanci v prevádzkach). Funkcie: vymedziť základné prvky organizačného celku, definovať vzťahy medzi nimi, realizuje sa to s ohľadom riadiaceho procesu. Pri tvorbe organizačnej štruktúry je potrebné riešiť: a)organizačná diferenciácia – (rozčleňovanie činností) – môže byť:vertikálne – RČ medze rôzne stupne riadenia, horizontálne – RČ na tom istom stupni riadenia. b)organizačná integrácia – (spájanie činností) – úlohou integrácie je zjednocovať organizačné útvary vytvorené organizačnou diferenciáciou.

Typy organizačných štruktúr – 1)jednoduchá štruktúra malého podniku – najjednoduchšia štruktúra – má 2 úrovne – podnikateľská úroveň (vlastníci), operačná úroveň (zamestnanci). Je typická pre malé podniky, nízky počet zamestnancov, začínajúce podniky, úzky sortiment výrobkov, opravovne, pekárne. 2)funkčná štruktúra podniku – vlastníci – financie, ľudské zdroje, veda a výskum, informačný systém, marketing. Je tu existencia odborných útvarov (kúpele, benzínky). 3)divizionálna štruktúra podniku – patrí tu úroveň podniku, funkčná úroveň, úroveň divízií. Úrovne sú vlastníci, manažment, divízia I,II,III. Je typický pre široký rozsah pôsobnosti, strojárenské podniky. 4)maticová štruktúra podniku – má 3 úrovne – úroveň podniku, podnikateľská úroveň a funkčná úroveň. 5)holdingová štruktúra voľné združenie samostatných podnikov.

Podnikové financie – zaoberajú sa pohybom peňazí, ktorý nastal v dôsledku podnikateľskej činnosti. Peňažné prostriedky – predstavujú časti aktív v podniku, ktoré zahŕňajú hotovosť, krátkodobé vklady v bankách, krátkodobé cenné papiere, rôzne druhy cenín. Kapitál podniku – súhrn finančných zdrojov podniku, ktoré slúžia na získanie podnikového majetku. Finančné zdroje – 1)podľa účelu – kapitál – sú to zdroje, ktoré slúžia na zriaďovanie, modernizáciu, zveľaďovanie, rozširovanie podniku, z toho vyplýva, že sa investujú peniaze – zdroje, ktoré slúžia na zabezpečenie finančnej stability a platobnej schopnosti podniku v priebehu hospodárenia. 2)z časového hľadiska – sú to zdroje neobmedzené (ZI), dlhodobé – stredno. aj dlhodobé úvery, krátkodobé – splatnosť kratšia ako 1 rok. 3)z hľadiska pôvodu – interné – zisk po zdanení znížený o dividendy, odpisy IM, externé – úver, finančné výpomoci, dotácie (štátny rozpočet), dodatočné vklady vlastníkov. 4)z hľadiska vlastníctva – vlastné – interné zdroje + dodatočné vklady vlastníkov, cudzie – externé – dodatočné vklady vlastníkov.

Finančné riadenie podniku – aktívna činnosť, ktorá zahŕňa získavanie zdrojov, alokáciu zdrojov(rozdeľovanie), rozdeľovanie zisku. Úlohy finančného manažéra – je získať na finančnom trhu peňažné prostriedky a kapitál, potom rozdelí prostriedky do aktív podniku. Potom vytvára kladný peňažný tok, ktorý by mal byť vyšší ako prvotné investície. Potom manažér rozhodne, koľko zdrojov bude reinvestovaných v podniku, koľko musí vrátiť na finančný trh akcionárom, investorom a veriteľom a koľko bude podnik investovať na finančnom trhu formou finančných investícií. INVESTIČNÉ ROZHODNUTIE – kam z peniazmi, koľko?, FINANČNÉ ROZHODNUTIE – odkiaľ získa kapitál? Cieľ finančného investovania – zladenie peňažných tokov a vytvorenie takej výšky pohotovostných peňažných prostriedkov, pri ktorej si podnik zachová finančnú stabilitu a zabezpečí platobnú schopnosť. Investície – suma kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétnych aktív. Členenie investícií – 1)podľa časti aktív – a)vecné – budovy, haly, stavby – výsledkom je HIM, b)nehmotné – know – how, softvér – výsledkom je NIM, c)finančné – ceniny – výsledkom sú finančné investície. 2)z hľadiska obratu majetku a viazanosti kapitálu – a)investície do stálych aktív – pozemky, budovy, b)investície do obežných aktív – zásoby, pohľadávky, krátkodobý fin. majetok. 3)z časového hľadiska – dlhodobé, krátkodobé.

Dlhodobé vecné investície – VARIANTY - INVESTIČNÉ ROZHODNUTIA - INVESTIČNÝ PROJEKT – kapitálové výdavky – dlhodobá návratnosť, stále aktíva spojené so zvýšenou potrebou obežných aktív, peňažné príjmy – ide o príjmy, ktoré predstavujú ročný zisk po zdanení zvýšený o odpisy, životnosť projektu – obdobie, počas ktorého sa projekt v podniku používa. Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičného projektu – zohľadňuje princíp časovej hodnoty peňazí – vyjadruje, ak máme peniaze dnes, investovaním, prípadne spotrebou týchto peňazí sa môžeme vyhnúť ich znehodnoteniu infláciou. Pri výpočte čistej súčasnej hodnoty je to tzv. odúročiteľ. Čistá súčasná hodnoty = súčasná diskontovaná hodnota ročných peňažných príjmov – kapitálové výdavky. SDHRPP – je hodnota peňažných príjmov, ktoré sa majú získať z projektu počas doby jeho životnosti. Ak je výsledkom ČSH kladná hodnoty, projekt je akceptovateľný. Doba návratnosti - kapitálové výdavky sa musia rovnať kumulatívnemu súčtu príjmov. Porovnáva sa vopred stanovenou normou. Ak je doba návratnosti investičného projektu kratšia ako stanovená norma, projekt je akceptovateľný. Finančné investície – osobitný druh financovania, ktorý podnik realizuje ak: výnosnosť z finančného investovania je vyššia ako výnosnosť z investovania do investičného projektu, ak je to súčasť stratégie podniku, ak chce podnik získať podiel na inom podniku, ak sa chce s iným podnikom spojiť, ak chce prevziať podnik do vlastníctva. Krátkodobé investície – ide o umiestnenie do obežných aktív (zásoby, pohľadávky, fin. majetok).

Sú aj vecné aj finančné krátkodobé investície. Základným kritériom je efektívnosť vynakladania zdrojov. Samofinancovanie – patrí medzi interné zdroje a môžeme ich chápať v užšom zmysle slova: zisk po zdanení, odpisy v širšom zmysle slova. Príjmy z predaja nepotrebného majetku podniku, rezervné fondy, zdroje vytvárané rastom efektívnosti podnikových činností – ostatné interné zdroje. Úvery – dlhodobé, strednodobé – obligácie, finančné úvery, dodávateľské úvery, krátkodobé – stále pasíva, obchodný úver, preddavky od odberateľov, bankové úvery – eskontný úver, kontokorentný úver, bankový úver, krátkodobá účelová pôžička. OBLIGÁCIE – cenné papiere, ktoré vyjadrujú záväzok dlžníka (emitenta) voči majiteľovi (veriteľovi) o stanovenú lehotu v stanovenej výške, na stanovenom mieste splatiť záväzok spolu s dohodnutými úrokmi. Majiteľ OBL ich nakupuje s cieľom dlhodobého uloženia kapitálu a s cieľom získať úrokový výnos. Obchoduje sa s nimi na kapitálovom trhu. FINANČNÉ ÚVERY – poskytujú sa a prijímajú v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi dlžníkom a veriteľom. Slúžia hlavne na financovanie rozvoja podniku. Formy: termínová pôžička – spláca sa postupne v priebehu celého obdobia trvania dlhu v pravidelných splátkach. Úroky sú pohyblivé a pevné. Pôžičky poskytnuté formou hypotekárnych záložných listov – banka má záložné právo k nehnuteľnosti. Pôžičky v rámci revolvingového systému – banka na žiadosť podniku počas dohodnutej doby vyčerpaný a potom splatný úver do dohodnutej výšky dopĺňa.

DODÁVATEĽSKÉ ÚVERY – dodávatelia ich poskytujú odberateľom vo forme výrobkov. OBCHODNÝ ÚVER – dodávateľ dodá odberateľovi tovar z tým, že odberateľ zaplatí až po uplynutí dohodnutej lehoty. STÁLE A NESTÁLE PASÍVA – ide o záväzky voči zamestnancom, štátnemu rozpočtu a miestnym rozpočtom, ktoré má podnik k dispozícii bezúročne a ich vznik je spôsobený časovým nesúladom medzi vykonaním práce, prípadne tvorbou daní a výplatou miezd, prípadne odvodom do rozpočtu. PREDDAVKY OD ODBERATEĽOV – bezúročný finančný zdroj a sú to podniky s priebežnou dobou výroby, napr. stavajú investičné celky. Burza – nezisková organizácia. Je to PO oprávnená organizovať na určenom mieste, v určenom čase prostredníctvom oprávnených osôb ponuku a dopyt CP. Char. znaky – obchodovanie zo zastupiteľným tovarom, stretáva sa tu agregovaná P a D, realizuje sa na konkrétnom mieste, pravidelne v určenom čase, obchodovať môže vymedzený okruh osôb. Funkcie – objektivizuje cenu kapitálu, P a D na B vytvárajú najväčšie, najznámejšie a najbonitnejšie spoločnosti, indikátor dôvery. Členenie – z hľadiska významu – národné, medzinárodné, z hľadiska právnej formy – B organizované štátom, B založené na súkromno-právnom princípe, z hľadiska výp. techniky - úplne, čiastočnej automatizované, mechanická burza, z hľadiska predmetu obchodovania – všeobecné, špecializované. Subsystém vyrovnania obchodov – hl. funkcia: úhrada fin.