Obraz I. svetovej vojny v dielach svetovej literatúry

Na prelome 19. a 20. storočia vstúpil kapitalizmus do svojho najvyššieho štádia- imperializmu. Jeho vnútorné protirečenia vyústili do prvej svetovej vojny (1914-1918), ktorej padli za obeť milióny ľudských životov a nesmierne materiálne i kultúrne hodnoty.V umení protimeštiackeho zamerania sa už pred prvou svetovou vojnou začali rozvíjať 2 hlavné prúdy: avantgardný a socialisticko-realistický.

AVANTGARDNÉ SMERY:1.Kubizmus- rozvíjal sa v maliarstve, do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary2.Futurizmus- odráža prudký civilizačný pokrok na zač. 20. stor., syntézou týchto dvoch smerov vznikol kubofuturizmus.3.Expresionizmus- expresionisti postavili proti falošnej buržoáznej morálke slobodu prírodného a pudového života, proti krutosti súvekej spoločnosti utopistickú predstavu sveta založeného na láske.4.Dadaizmus- vylúčili z básne akýkoľvek zmysel a rozbíjali aj slovo ako základnú významovú jednotku.5.Surrealizmus- na hlavný zdroj umeleckej tvorby povýšil logikou nekontrolované oblasti ľudskej psychiky – sen a podvedomie6.Konštruktivizmus- za najdôležitejšiu stránku umelec. diela pokladal funkčnosť.7. Poetizmus- nový ideál krásy hľadal v ľudskej družnosti a životnej aktivite, ale aj v objavovaní exotických krajín a v iluzívnom svete masovej zábavy.Umelecké avantgardy boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám 19. stor., voči meštiackemu životnému štýlu a konzervatívnemu umeleckému vkusu. Zároveň sa usilovali o nové videnie skutočnosti a jej stvárnenie novými, netradičnými výrazovými prostriedkami. I. svetová vojna bola dôsledkom narastajúcich konfliktov medzi imperialistickými mocnosťami. Základom bol aj boj o moc a úsilie o nové rozdelenie sveta. Na vojnu bolo najlepšie pripravené Nemecko. Usilovalo sa zvíťaziť v rýchlej bleskovej vojne na západnom fronte a poraziť ruské vojská skôr ako sa bude môcť obrovská ríša zmobilizovať. Tento predpoklad Nemecku nevyšiel. I. svetová vojna nútila človeka uvažovať o jej príčinách, o podstate a spôsobe zabrániť jej. Spisovatelia odsudzovali vojnu ako ne;spravodlivú, obhajovali jej neľudskosť a mnohí z nich sa priamo zúčastnili bojov na fronte. Najväčšou ťarchu vojny niesli európske štáty, a preto sa táto téma prejavila najmä v európskych literatúrach.

SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA:- ľudia boli znechutení po vojne, Európa bola zničená, všetci predpokladali, že po vojne bude všetko dobré, že všetko začne od začiatku-hospodárstvo bolo vojnou zničené-jednotlivec sa stáva prostriedkom manipulácie vládnucich kruhov-dochádza k novému politickému usporiadaniu Európy-2 vývinové tendencie:-1.) I. svetová vojna, vznik nových skutočností (bieda, nedostatok jedla, utrpenie, prechodné zastavenie pokroku), na ktoré reagovali spisovatelia, staré hodnoty prestali mať zmysel. Významný podnet: revolúcia v Rusku, 1917-2.) duchovná povojnová kríza, ktorú sa literatúra snažila odstrániť viacerými spôsobmi-a.) príklonom k revolučnému hnutiu (Rolland)-b.) poučenie v dejinách (Thomas Mann)-c.) analýza spoločenských procesov a pomerov (Heinrich Mann)-d.) rozvoj socialistickej literatúry (Gorkij, Majakovský)

UMENIE A LITERATÚRA:-umelci napriek vojne pracujú a udržujú súdržnosť-v roku 1921 bol v Anglicku založený PEN klub- medzinárodný zväz spisovateľov, ktorí sa zaslúžil o to, že Nobelova cena získala väčšie postavenie a význam ako do roku 1921-do literatúry sa zavádzajú nové metódy do literatúry, začína fungovať rozhlasové vysielanie- vznikajú rozhlasové hry, do literatúry prenikajú prvky filmovej techniky- vznik filmovej montáže-mnohí autori museli emigrovať ako Kafka alebo Remarque-množstvo exilovej literatúry

AMERICKÁ LITERATÚRA-20 roky = STRATENÁ GENERÁCIA. Prvý krát tento pojem použila GERTRÚDA STEINOVÁ. Označila tak autorov, ktorí bojovali v I. svetovej vojne v Európe a vo svojej tvorbe sa orientujú na zobrazovanie skutočnosti. Stvárňujú vnútorné prežívanie a krízy človeka, jeho prežívanie v hraničných situáciách. Najčastejšie pocity hrdinov: strach, neistota, sklamanie, odpor k vojne. „Sme opustení ako deti a skúsení ako starci.“ Patrili sem autori ako E. Hemingway, John Dos Passos, William Faulkner.WLLIAM FAULKNER-Generačný druh E. Hemangwaya-pochádzal z juhu USA odkiaľ čerpal aj námety pre svoje diela-SARTORIS- román, kronika jednej južanskej rodiny, ktorá sa nevie vyrovnať s následkami vojny- predstavujú stratenú generáciu-BĽABOT A BES- román-NEODPOČÍVAJ V POKOJI- román, rozoberajúci vzťahy medzi černochmi a belochmi-DIVÉ PALMY-všetky diela majú zložitú kompozíciu a prelínajú sa tu časové pásma-v roku 1949 získal Nobelovu cenu za literárnu tvorbuJOHN DOS PASSOS-avantgardný spisovateľ-USA- románová trilógia, ktorá ukazuje obraz života v Amerike na začiatku 20. storočia - prelínajú sa tu dve paralelné pásma, dielo obsahuje mnohé životopisy politikov, finančníkov, citáty z novín, piesne, vtipy, anekdoty, ale aj subjektívne vnemy a zážitky -sleduje tu fiktívne ale aj skutočné postavy, ktoré sleduje od detstva až po dospelosť, kde nachádzajú nejaké poslanie pre život

THEODOR DREISER-bol to prisťahovalec z Nemecka, nezaraďujeme ho už k stratenej generácii-SESTRA CARRIE-jeho prvý román, rozpráva príbeh mladej Caroline, ktorá prichádza z dediny do Chicaga, lebo si myslí, že tu nájde bohatstvo a šťastie, ale nestane sa to-celé dielo je zamerané na to ako sú jedinci ovládaní zákonmi, morálkou- chudoba ich privádza k tomu, aby sa nechali vadržiava, iní sú ovládaní túžbou niečo dosiahnuť, niečo znamenať-hlavná hrdinka morálne klesá, dostáva do vyššej spoločnosti a pritom stráca morálne zásady-AMERICKÁ TRAGÉDIA-spoločenský román s kriminálnou zápletkou-hlavný hrdina Clyde Griffith pochádza z chudobnej rodiny, túži po lepšom postavení a tak nadviaže vzťah so Sondrou, dcérou milionára a zabíja Robertu Aldenovú, ženu, a ktorou čaká dieťa-Clyda odsúdia a on zomiera na el. kresle-román je vrchol am. Sociálnej prózy 20. storočia-autor nekritizuje Clyda, ale celú spoločnosť, ktorá to zavinila, detailne rozoberá psychiku postáv, rozdeľuje ich na chudobných a bohatých, ukazuje sociálne vzťahy v Amerike-využíva tu prvky naturizmu

ERNEST HEMINGWAY-zúčastnil sa I. svetovej vojny, ako dobrovoľník na talianskom fronte ( bol pracovník červeného kríža)-bol prvý ranený Američan-pracoval aj ako spravodajca v Európe a Afrike-zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku-v r. 1954 dostal Nobelovu cenu za dielo Starec a more-patril do Stratenej generácie-posledné roky prežil na Kube, nakoniec spáchal samovraždu-AJ SLNKO VYCHÁDZA – román, použil v ňom pojem stratenej generácie. Je to obraz Američanov a Angličanov žijúcich v Paríži, ktorí prekonávajú sklamanie z vojny-ZBOHOM ZBRANIAM – román, v ktorom autor využíva skúsenosti z I. svet. Vojny v Taliansku, dostal mnohé vojenské vyznamenania, všetky svoje zážitky zachytil v diele, vystupuje tu ako postava FREDERICK HENRY. Dielo je napísané v prvej osobe-Americký poručík Frederick Henry je ranený v boji, dostane sa do poľnej nemocnice. Sestrička

CATHERINE BARKLEYOVÁ tam dostane miesto. Brala si nočné služby, aby mohla byť s Henrym. Tu sa stretnú prvýkrát. Henry odchádza na front, je zranený, vracia sa, stretávajú sa znova. Odchádza so šoférmi a ambulantným autom na front. Vojská ustupujú, auto zapadne, musia ísť pešo. V tomto období talianska armáda kontroluje amerických vojakov bez pluku, zajmú ich. Henry uteká, dostáva sa k Catherine, utekajú do Švajčiarska. Útek je obrazom, že dáva zbohom zbraniam. Vo Švajčiarsku Catherine pri pôrode zomiera, dieťa sa narodilo mŕtve. On zostáva sám = stratená generácia, pocit pesimizmu, nenaplnenie života, stratenie snov-Catherine je obeťou vojny- nezabili ju síce vojaci, ale zomrela na jej následky, jej smrť bola nezmyselná ako celá vojna-V knihe je veľa opisov prírody, postáv-Hlavná myšlienka: ničenie humánnych ideálov človeka-Téma: láska na pozadí vojny a ničivé dôsledky vojny-Smrť je súčasťou života a môže sa stať hocikedy-KOMU ZVONIA DO HROBU – román-Vychádza z autorovho života – obdobie občianskej vojny v Španielsku-Dej sa odohráva 3 dni-Hl. postava: americký dobrovoľník

ROBERT JERDAN, ktorý bojuje za slobodu na strane republikánov, má protivojnové myšlienky-Základ: problematika okolo vyhodenia jedného mosta – kto?, kedy?, napätie medzi vojakmi, nik nechce zomrieť. Nakoniec sa dohodnú, že to urobí Robert, dostáva sa medzi členov partizánskej skupiny, ktorá to má uskutočniť. Stretáva tam Máriu, zaľúbia sa. Nakoniec ten most vyhodí. Vzťah obetuje pre možné víťazstvo.-Hl.myšlienka: odsúdenie vojny, ktorá ničí individuálne šťastie i šťastie národa, obeta šťastia kvôli vojne „Svet je krásny a stojí za to preň bojovať.“- Myšlienka rozvíjajúca sa v celom diele j vyjadrená na začiatku citátom Johna Donneho: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva: a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“-Téma: láska Roberta a Márie na pozadí vojny-Robert je individuálny hrdina, ktorý vždy nesúhlasí so spoločnosťou, ale hraničná situácia ho prinúti prispôsobiť sa.-STAREC A MORE – novela-Hl. hrdina: starec Santiago, chlapec Manoryn-Hl. myšlienka: „Človeka možno zdrviť, ale nie poraziť“-Dielo obsahuje „hemingwayovský prvok“ – zachytenie krásy lovu a boja

ANGLICKÁ LITERATÚRAGEORGE BERNARD SHAW-spisovateľ írskeho pôvodu, získal Nobelovu cenu v roku1925-PYGMALION-je známejšie ako muzikál My fair lady-je to dráma v piatich dejstvách-námet čerpal v antickom mýte o sochárovi Pygmalionovi- v dieli kritizuje spoločnosť s využitím vtipu, humoru a ironickými poznámkami- vysmieva sa spoločenským konvenciám vládnucim v Anglicku-SVATÁ JANA- div. hra rozprávajúci príbeh Panny OrleánskejJAMES JOYCE-DUBLINČANIA- poviedky o živote Dublinčanov-ULYSSES- román napísaný na motív eposu OdyseusNEMECKÁ LITERATÚRATHOMAS MANN-získal Nobelovu cenu v roku 1929, bol to kritický realista-BUDDENBROOKOVCI s podtitulom ÚPADOK JEDNEJ RODINY- román písaný kriticko- realistickou metódou-na úpadku rodiny zobrazuje úpadok buržoázie-SMRŤ V BENÁTKACH- novela-JOZEF A JEHO BRATIA- historicko- filozofická tragédiaFRANZ KAFKA-Zakladateľ absurnej prózy-bol to čech židovského pôvodu- emigroval a svoje diela nevydával, vydal ich až po smrti jeho priateľ
Max Brod-PROCES- román, najdôležitejšie dielo, príbeh Jozefa K.-ZÁMOK- román-AMERIKA- nedokončené dieloERICH MARIA REMARQUE-nemecko-švajčiarsky prozaik. Narodil sa v Nemecku a vyštudoval učiteľstvo, patril medzi tých, ktorí sa zúčastnili bojov I. svet. Vojny. Neskôr emigroval do Švajčiarska, potom do USA, ale zomrel vo Švajčiarsku. Veľa diel sa odohráva vo Švajčiarsku. Hitler prikázal veľa jeho diel spáliť.-NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO – román, obraz generácie, ktorá bola zničená vojnou, hoci tú vojnu prežila. Už na začiatku diela vyjadril, čím má byť toto dielo:“ Táto kniha nechce byť ani obžalobou ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú- poznačila vojna- i keď unikla jej granátom.“-Je to jediné dielo nem. autora, ktoré ukazuje vojnu zo strany Nemecka a Nemcov, ktorí tiež len nezabíjali, ale boli aj zabíjaní-Hlavná postava:

PAUL BAUMER, ktorý sa v nadšení prihlási do armády, aj so svojimi kamarátmi.-Striedajú sa obrazy bojov s rozhovormi vojakov a reflexiou Paula (jeho vlastné názory)-Patrí medzi naturalistické romány-Zobrazuje boje v prvých líniách, všetky vojnové útoky, bombardovanie, šikanovanie, drinu, nezmyselné zomieranie a pasívny odpor voči vojne, pretože cítia nemožnosť vzbúrenia-Koniec je absurdný: Paul zomiera v jediný deň vojny, keď sa nebojovalo. Jeho smrť je rovnako nezmyselná ako vojna-Dielo sa končí správou v rozhlase: „Na západe sa neudialo nič nové.“, práve vtedy, keď Paul zomiera (ale udialo sa – zomrel jeden človek)- paralela s názvom-Celé dielo sa odohráva na fronte- jediné odbočenie je, keď Paul je na návšteve doma, všade je hlad a bieda-Má vecný charakter-Písaný reportážnym štýlom, do detailov opísaný život, sú tu fakty-Okrem hlavných postáv sa nepoužívajú mená-Mužské postavy neodsudzujú vojnu, ale uvedomujú si jej dôsledky, otcom vyčítajú, že nevedeli pravdu o vojne-Sú tu výpovede vojakov, ktorí prežili vojnu-Vojna ovplyvňuje život mladých ľudí-Sú tu úvahy, ktoré spomaľujú dej-Myšlienky humanizmu-Využíva gradáciu deja-Postavy nevylepšuje ani po víťazstve, pretože zabíjajú a zabíjanie berú ako povinnosť-Ľudia chcú prežiť a preto ich ani neodsudzuje-Využíva priamy dej a retrospektívu-Nemá silnú dejovú líniu, malé epizódky, celý dej spája Paul-Dej je prerušovaný rozhovormi, úvahami, spomienkami Paula, len posledné informácie hovoria, že zomrel-Napätie zdôrazňuje krátkymi vetami alebo súvetím-Téma: vojna, ktorá mení charakter ľudí-Hl.myšlienka: odpor voči zbytočnému krviprelievaniu a vraždeniu-Filozofia diela: zabiť človeka tvárou v tvár je úplne iné ako zabiť ho na poli, keď ho nevidíš-Na začiatku je rozprávač, potom jeho úlohu preberá Paul a na konci sa opäť objavuje rozprávač- dodatok po Paulovej smrti-Voľné pokračovanie románu Cesta späť-

TRAJA KAMARÁTI – román-Téma: neskutočné priateľstvo, láska medzi mužom a ženou, dielo o humanizme, v popredí stoja najobyčajnejšie ľudské hodnoty-Hl.hrdinovia: traja kamaráti – veteráni: Oto Kuster, Gotfried Lands, Robbert Lohkan-CESTA SPAŤ- román-Koniec I. svetovej vojny, keď sa armáda vracia späť do Nemecka. Vojaci sa nevedia prispôsobiť novým zmenám, ťažko sa zaraďujú do spoločnosti. Niektorí spáchajú samovraždu. Vo vojne robili, to čo im prikázali, ale v reálnom svete sa musia starať sami o seba. Tu sa odkrývajú mnohé nedostatky. Ten, ktorý má lepšie výsledky dáva to pocítiť ostatným. Tí, ktorí boli vo vojne zbabelcami sú teraz bohatí a majú moc. Teraz platia iné podmienky ako vo vojne – vojna = prežiť, teraz = mať- VÍŤAZNÍ OBLÚK- románFRANCÚZSKA LITERATÚRAHENRY BARBUSSE-francúzsky spisovateľ, priekopník vojnového románu-OHEŇ- jeho najznámejší román, presvedčivo sa mu podarilo vykresliť atmosféru zákopovej vojny a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti. Veľkú pozornosť venoval všedným dňom vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi. Vrcholom románu sú drsné bojové scény, obraz ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu. Z nich sa rodí túžba vojakov odstrániť tých, ktorí ich vyvolávajú. Postupne vojaci strácajú ilúzie o spravodlivej vojne. Ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú solidaritu proti vojne-Dielo vzniklo na základe listov, ktoré posielal žene z frontu- kompozícia diela pozostáva z postupne spájaných príbehov, ktoré sa odohrávajú v zákopoch, na bojisku, ale aj počas dovolenky v zázemí

MARCEL PROUST-HĽADANIE STRATENÉHO ČASU- sedem dielny románový cyklus- je považovaný za základné dielo modernej psychologickej prózy-SWANOVA LÁSKAANDRÉ BRETON-predstaviteľ surrealizmu -NADJA -román, ktorý je rozdelený na dve časti-ROMAIN ROLLAND- získal Nobelovu cenu za Peter a Lucia v roku 1915-vyštudoval históriu, bol profesorom, kritikom, vedcom, publicistom-mal mimoriadny vzťah k hudbe, čo ovplyvnilo aj jeho tvorbu-bol pacifista-bol učiteľom na univerzite v Sorbonne-písal divadelné hry, ktoré vyšli pod súvislým názvom DIVADLO REVOLÚCIE-celá jeho tvorba je preniknutá hudobnými motívmi, v niektorých prípadoch zachovával kompozíciu symfonických skladieb-bojoval proti fašizmu a stretol sa s mnohými známymi osobnosťami-navštívil aj Prahu na pozvanie prezidenta Masaryka-emigroval do Švajčiarska-PETER A LUCIA – psychologická novela-Peter bol odvážny, nenávidel vojnu, čím sa dostal do rozporu s bratom Filipom, ktorý sa na nej aktívne zúčastňoval, ale neskôr už ani on v nej nevidel také hrdinstvo. Peter bral život taký aký prichádzal a vojnu bral ako koniec svojho života. Keď mu oznámili, že na vojnu musí ísť, prestal sa učiť. Lucia mala len matku, vdovu bez prostriedkov. Mala rada umenie, maľovala. Ale brala to ako východisko z núdze – kvôli financiám. Po zoznámení začali obaja opäť naplno žiť, radi sa rozprávali o budúcom živote, ale obidvaja si uvedomovali, že nebude taký, aký si oni vysnívali.. Lucia mala problémy doma – matka si našla priateľa, ktorý spával u nich doma. Celou novelou ich sprevádza smrť ( pri ich zoznámení na stanici zomiera človek, ktorý spadol zo schodov, myšlienky na vojnu, bleskom zasiahnutý fiaker...). V závere diela sa dvojica odoberá na Veľký Piatok do kostola na omšu, kde sa zjaví vidina – malé ryšavé dievčatko- symbol smrti.

Cez omšu podnikne nepriateľ nálet počas ktorého padne bomba aj na kostol a obaja v ňom zomierajú-Autor v diele vychádza zo skutočnej udalosti – reakcia na bombardovanie kostola v Saint Germain počas veľkopiatočných bohoslužieb 20.3.1918, kde zomrelo 165 prevažne detí a žien-Úvod – smrť = bombardovanie Paríža, záver – smrť Petra a Lucie-Dej spomaľujú úvahy o krviprelievaní-Využíva realizmus-Silná funkcia rozprávača, ktorý je všadeprítomný, za postavy uvažuje, vysvetľuje, žiali-Veľmi veľa úvah – založené na prežívaní dvoch ľudí, nástup dezilúzie, východiskom z vojny a dezilúzie je láska-Úvahy majú svoju dynamiku-Pasáže rozprávania, opisu a úvahy = náznak-Jednoduchá dejová línia-Vybočenia – opisy rodín-Graficky oddelené časti, dej sa odohráva vo veľmi krátkom čase – od konca januára do konca marca-Kontrast: I. svetová vojna – láska dvoch mladých ľudí Krutá vojnová realita – intímny život dvoch mladých ľudí  nezmyselnosť vojny-DIVADLO REVOLÚCIE- súhrné div. hry-JÁN KRYŠTOF- román rieka, hl. hrdina pripomína Ludwiga van Beethovena- opisuje jeho život-OČARENÁ DUŠAČESKÁ LITERATÚRAJAROSLAV SEIFERT-nositeľ Nobelovej ceny-POŠTOVNÍ HOLUB- bás. zbierka- RUCE VENUŠINI- bás. zbierka- JARO SBOHEM- bás. zbierka-MAMINKA- bás. zbierkaJIŘÍ WOLKER-HOST DO DOMU- zbierka básní- TĚŽKÁ HODINA- zbierka básní- BALADA O SNU- balada so sociálnou tématikou- BALADA O NENAROZENEM DÍTĚTI- balada so soc. tématikouKAREL ČAPEK -R.U.R- utopická dráma- BÍLÁ NEMOC- div. hra- VÁLKA Z MLOKY- román-MATKA- div. hra s vojnovou tématikou
VÍTĚSLAV NEZVAL-PODIVUHODNÝ KOUZELNÍK- bás. skladba- MATKA NADĚJE- bás. zbierka-MANON LESCAUT- veršovaná hra

JAROSLAV HAŠEK-OSUDY DOBRÉHO VOJAKA ŠVEJKA ZA SVĚTOVÉ VÁLKY-- román s témou I. svetovej vojny, využíva humor a satiru-podáva satirický obraz rozkladajúcej sa rakúsko – uhorskej administratívy od ministerstva až po žandársku stanicu v malej obci, neudržateľné pomery, kde vládne alkoholizmus, nemorálnosť a všeobecný chaos-vysmieva sa systému vojenského zdravotníctva a súdnictva-kritizuje vojenské kňažstvo-postav Jozefa Švejka jeho komponovaná ako heroikomický (hrdinsko – smiešny) typ hlavnej postavy. Jeho úmysly sú ušľachtilé, čisté, dobroprajné, ale v zdeformovanom svete sa všetkým javí ako blázon-z vojnových udalostí je zachytení odvod vojakov, spomínajú sa hromadné dezercie, nedostatky v zásobovaní, vo výzbroji, v spojení jednotiek na fronte-písaný na pokračovanie, Hašek mal dar reči a pamäti-jazyk: české, nemecké zvraty, vulgarizmy-vojna je zobrazená cez človeka, ktorý je vyhlásený za blba, pretože všade hovorí pravdu (pravdu hovorí dieťa alebo blázon)-láska k panovníkovi-víťazstvo vojny-zobrazenie pomerov v armáde (alkoholizmus, nemorálnosť, chaos)-kritizuje aj všetky spoločenské vrstvy v štáte-kritizuje českého človeka, ktorý sa prispôsobuje všetkému, má dar reči a jeho zásadou je prežiť všetko dobré alebo zlé-bol napísaný pred I. svetovou vojnou-relatívne samostatné príbehy, ktoré spája Švejk, niektoré postavy sa objavujú viackrát, niektoré len raz-prostredie je rozmanité, veľmi často sa mení-veľmi veľa postáv, Švejk mal rozum ako všetky dokopy-rozum ako Don Quiote, mal ušľachtilé záujmy, ale svet z neho robí blázna.-Román sa skladá zo 4 častí:-1. Diel: V ZÁZEMÍ – odohráva sa v Prahe a Českých Budějoviciach-2. Diel: NA FRONTE – odohráva sa vo vlaku a v uhorských mestách, ktorými regiment prechádza-3. Diel:

SLAVNÝ VÝPRASK – odohráva sa na ceste od Budapešti do Halíča-4. Diel: POKRAČOVÁNÍ SLAVNÉHO VÝPRASKU – odohráva sa v Halíči, dej končí pred prekročením uhorských hraníc-dej: Jozef Švejk bol 50-ročný muž, slobodný, o domácnosť sa mu musí starať pani Mullerová. Bol na vojenčine, ale vyhlásili ho úradne za blázna. Živí sa predajom „čistokrvných“ psov, ktorých ukradne, alebo vie, že sú ukradnuté. Dokáže zafarbiť starému psovi srsť, vybieliť zuby tak,. Že ho predá ako šteňa. Trpí reumou, musí si natierať kolená, je často nepohyblivý. Chodieva do krčmy U kalicha, kde chodia prevažne chudobnejší. Práve tu sa nechá vyprovokovať k rečiam o vojne, hoci vie, že všade sú tajní Jeho Veličenstva. Dostane sa do väzenia a do blázinca, odkiaľ ho vyhodia. Vyhlásenie vojny ho zastihne chorého, záchvat reumy, ale nezaváha, hlási sa na pomoc panovníkovi na požičanom vozíčku. Dotlačí ho pani Mullerová. Hovorí tak úprimne o láske k vlasti a vernosti k panovníkovi, že všetci pochybujú o jeho zdravom rozume. Píšu o ňom aj v novinách, raz je hrdina, raz je provokatér, podľa toho, ktoré noviny uverejňujú správu o mrzákovi, ktorý ide na pomoc panovníkovi. Po nejakom čase sa stane vojenským sluhom u poľného kuráta Katza – najväčšieho ožrana všetkých čias. Jeho pán ho prehrá v kartách a Švejk sa stane pucflekom nadporučíka Lukáša. -Všade, kde je Švejk je veľa rečí. Je to neustály prúd príhod, príkladov, pri každej príležitosti si spomína, že niečo takéto sa už stalo tomu a tomu. Jeho typický začiatok vety bol: „Ja znám jednoho...“ Každému vie poradiť, vie pomôcť – nie vždy s dobrým koncom, ale úmysel je dobrý-Prežije všetko, lebo je silný tým, že sa prispôsobí podmienkam a hlavne ľuďom. Nekritizuje, nemoralizuje, nemieša sa do života iného, prispôsobí sa. Napriek tomu, že je blázon, nesie v sebe niečo večné z ľudového človeka, ktorý prežil, aj keď dejiny išli okolo neho alebo cez nehoAutorE.M.RemarqueE.HemingwayR.RollandJ. HašekDieloNa západe nič novéZbohom zbraniam, komu zvonia do hrobuPeter a LuciaOsudy dobrého vojáka ŠvejkaKrajinaNemeckoUSAFrancúzskoČeskoŽánerKrátky románDlhý, rozsiahli románnovelaRozsiahli románTémaI. sv. vojna zobrazovaná zo strany Nemcov , priamo z frontuŠp. obč. vojna, ale aj I. sv. vojna, život vo vojne, ale aj mimo nejVojna tu ničí lásku, vojna tvorí len pozadie milostného príbehuAutor zobrazuje vojnu z pohľadu obyč. človeka, sluhu, vojaka aj dôstojníka, opisuje aj život mimo frontuHlavná myšlienkaProtest proti zbytočnej smrti, zabíjaniuNičenie ideálov človeka, láska, ktorá nemá šancu, morálne vyvrcholenie, vojna ničí všetko, a najmä individuálne šťastieVojna ničí lásku, životy ľudí, hodnoty mieru, ideályDobový výsmech vojny a tým, ktorí ju vyvolaliSpôsob zobrazenia vojnyPohľad na vojnu z pohľadu jednej postavy- jeho očami-očami 18-ročného, nemeckého vojakaŽiadne odbočenia, len prítomnosťPohľad na činnosť dobrovoľných „vojakov“ bojujúcich za záchranu krajinyVojnu ukazuje ako šokovým zobrazením- bombardovanie, krik krv- tvorí rámecSatiricky pozerá na vojnu, rozpad

Ruk.-Uh. Armády, morálky, chaos, špinavé lazarety, výsmech na základe konkrétnych situáciíHlavné postavyPaul BaumerFrederick Henry, Catherine BarkleyováPeter, LuciaJosef ŠvejkDejová líniaJe zložené z malých častí- obrazy z frontu počas útoku aj odpočinkuDve línie:-činosť na záchranu krajiny a láskaUcelená, jedna dejová línia = rozvíjajúci sa vzťahŽiadny dej, krátke scény-román je spojený len postavou hl. hrdinuZáver diela, zovšeobecnenie, odkaz autoraZbytočná smrť človeka na vojne v jeden obyčajný deň-dobrovoľná smrť človeka za záchranu svojich spolubojovníkov-nezmyselná smrť najbližších v dôsledku vojnySmrť hl. hrdinov v kostole = vyburcovanie ľudí, aby sa vzbúriliJe nedokončené- autor zomrel-končí sa len koncom jednej epizódy zo života ŠvejkaRollandHemingwayRemarqueHašekHlavne mladí ľudia, ktorí sa nezúčastňujú priamo vojny a frontu. Vojna do ich života zasahuje bez ohľadu na to, či to chcúPríbeh lásky na pozadí vojnyV duchu expresionizmu, hlavne mladí, dej sa odohráva priamo vo vojne Heroikomický hrdina ako Don Quiote, ktorý si na jednej strane uvedomuje vojnu, ale prečo sa pre ňu trápiťDôležité kontrasty:1.svet milencov, ich sny a predstavy2.vojna- dopad na ľudí, hrôzyProtivojnový charakter, negatíva vojny, nezmyselnosť vojnyHl. postava Paul Baumer- dôležitý je výrazVyužíva humor, paródiu, grotesku, iróniuZaložená na skutočnom príbehu(bombardovanie Paríža na Veľký Piatok 1918, pri ktorom zahynuli priatelia Rollanda)Hlavne individualisti, ktorí nie vždy súhlasia s kolektívom, ale v hraničnej situácii s hl. postava dokáže obetovaťProtiklad:1.odpor voči vojne2.praiteľstvo na celý život=antimilitaristický pohľad na človeka, ktorý nechce zabíjaťVojnu zobrazuje satirickým pohľadom-pravdu môže vidieť len blázon alebo dieťa, preto je hl. hrdina blázonStriedanie monológov a dialógovPriamočiare opisovanie postávMetóda zobrazovania-detailySkladá sa z epizódRozprávač rozpráva príbeh mladých ľudíOpisy bojov, prírody, filozofické úvahy, vnútorné monológy, dramatické vystupňovanie príbehuAbsurdná smrť vo vojneZobrazuje smrť, ktorá predstavuje umieranie ľudstvaHrdina je drzí, vulgárny, vo vnútri citlivíVysmieva sa aj z vlády Rakúsko- Uhorskej monarchieHodnotenie situácie vojnyZobrazuje smrť inýchOslava ľudskej samoty a obetavosti kamarátovPíše z pohľadu nevzdelaného človekaProtest voči vojneDej je dynamický a pružnýViac reportážny charakter, dej je statickejší, stabilnejšíÚpadok mravných hodnôtHrdina je citlivý aj navonok, je aktívny, charakterizuje ho rozhodný činPísané v prvej osobe, rozpráva ho hl. hrdina = ja rozprávanieKOSTOL= symbol budúcnosti, pokoja, manželstva, u nich SMRŤMnoho fil. Myšlienok, pôrod = aj nový život bude ovplyvnený vojnou, aj keď už nebude trvať