referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobroslav
Piatok, 15. januára 2021
Obraz I. svetovej vojny v dielach svetovej literatúry
Dátum pridania: 27.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: roxygen
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 495
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 14
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 23m 20s
Pomalé čítanie: 35m 0s
 
Na prelome 19. a 20. storočia vstúpil kapitalizmus do svojho najvyššieho štádia- imperializmu. Jeho vnútorné protirečenia vyústili do prvej svetovej vojny (1914-1918), ktorej padli za obeť milióny ľudských životov a nesmierne materiálne i kultúrne hodnoty.V umení protimeštiackeho zamerania sa už pred prvou svetovou vojnou začali rozvíjať 2 hlavné prúdy: avantgardný a socialisticko-realistický.

AVANTGARDNÉ SMERY:1.Kubizmus- rozvíjal sa v maliarstve, do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary2.Futurizmus- odráža prudký civilizačný pokrok na zač. 20. stor., syntézou týchto dvoch smerov vznikol kubofuturizmus.3.Expresionizmus- expresionisti postavili proti falošnej buržoáznej morálke slobodu prírodného a pudového života, proti krutosti súvekej spoločnosti utopistickú predstavu sveta založeného na láske.4.Dadaizmus- vylúčili z básne akýkoľvek zmysel a rozbíjali aj slovo ako základnú významovú jednotku.5.Surrealizmus- na hlavný zdroj umeleckej tvorby povýšil logikou nekontrolované oblasti ľudskej psychiky – sen a podvedomie6.Konštruktivizmus- za najdôležitejšiu stránku umelec. diela pokladal funkčnosť.7. Poetizmus- nový ideál krásy hľadal v ľudskej družnosti a životnej aktivite, ale aj v objavovaní exotických krajín a v iluzívnom svete masovej zábavy.Umelecké avantgardy boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám 19. stor., voči meštiackemu životnému štýlu a konzervatívnemu umeleckému vkusu. Zároveň sa usilovali o nové videnie skutočnosti a jej stvárnenie novými, netradičnými výrazovými prostriedkami. I. svetová vojna bola dôsledkom narastajúcich konfliktov medzi imperialistickými mocnosťami. Základom bol aj boj o moc a úsilie o nové rozdelenie sveta. Na vojnu bolo najlepšie pripravené Nemecko. Usilovalo sa zvíťaziť v rýchlej bleskovej vojne na západnom fronte a poraziť ruské vojská skôr ako sa bude môcť obrovská ríša zmobilizovať. Tento predpoklad Nemecku nevyšiel. I. svetová vojna nútila človeka uvažovať o jej príčinách, o podstate a spôsobe zabrániť jej. Spisovatelia odsudzovali vojnu ako ne;spravodlivú, obhajovali jej neľudskosť a mnohí z nich sa priamo zúčastnili bojov na fronte. Najväčšou ťarchu vojny niesli európske štáty, a preto sa táto téma prejavila najmä v európskych literatúrach.

SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA:- ľudia boli znechutení po vojne, Európa bola zničená, všetci predpokladali, že po vojne bude všetko dobré, že všetko začne od začiatku-hospodárstvo bolo vojnou zničené-jednotlivec sa stáva prostriedkom manipulácie vládnucich kruhov-dochádza k novému politickému usporiadaniu Európy-2 vývinové tendencie:-1.) I. svetová vojna, vznik nových skutočností (bieda, nedostatok jedla, utrpenie, prechodné zastavenie pokroku), na ktoré reagovali spisovatelia, staré hodnoty prestali mať zmysel. Významný podnet: revolúcia v Rusku, 1917-2.) duchovná povojnová kríza, ktorú sa literatúra snažila odstrániť viacerými spôsobmi-a.) príklonom k revolučnému hnutiu (Rolland)-b.) poučenie v dejinách (Thomas Mann)-c.) analýza spoločenských procesov a pomerov (Heinrich Mann)-d.) rozvoj socialistickej literatúry (Gorkij, Majakovský)

UMENIE A LITERATÚRA:-umelci napriek vojne pracujú a udržujú súdržnosť-v roku 1921 bol v Anglicku založený PEN klub- medzinárodný zväz spisovateľov, ktorí sa zaslúžil o to, že Nobelova cena získala väčšie postavenie a význam ako do roku 1921-do literatúry sa zavádzajú nové metódy do literatúry, začína fungovať rozhlasové vysielanie- vznikajú rozhlasové hry, do literatúry prenikajú prvky filmovej techniky- vznik filmovej montáže-mnohí autori museli emigrovať ako Kafka alebo Remarque-množstvo exilovej literatúry

AMERICKÁ LITERATÚRA-20 roky = STRATENÁ GENERÁCIA. Prvý krát tento pojem použila GERTRÚDA STEINOVÁ. Označila tak autorov, ktorí bojovali v I. svetovej vojne v Európe a vo svojej tvorbe sa orientujú na zobrazovanie skutočnosti. Stvárňujú vnútorné prežívanie a krízy človeka, jeho prežívanie v hraničných situáciách. Najčastejšie pocity hrdinov: strach, neistota, sklamanie, odpor k vojne. „Sme opustení ako deti a skúsení ako starci.“ Patrili sem autori ako E. Hemingway, John Dos Passos, William Faulkner.WLLIAM FAULKNER-Generačný druh E. Hemangwaya-pochádzal z juhu USA odkiaľ čerpal aj námety pre svoje diela-SARTORIS- román, kronika jednej južanskej rodiny, ktorá sa nevie vyrovnať s následkami vojny- predstavujú stratenú generáciu-BĽABOT A BES- román-NEODPOČÍVAJ V POKOJI- román, rozoberajúci vzťahy medzi černochmi a belochmi-DIVÉ PALMY-všetky diela majú zložitú kompozíciu a prelínajú sa tu časové pásma-v roku 1949 získal Nobelovu cenu za literárnu tvorbuJOHN DOS PASSOS-avantgardný spisovateľ-USA- románová trilógia, ktorá ukazuje obraz života v Amerike na začiatku 20. storočia - prelínajú sa tu dve paralelné pásma, dielo obsahuje mnohé životopisy politikov, finančníkov, citáty z novín, piesne, vtipy, anekdoty, ale aj subjektívne vnemy a zážitky -sleduje tu fiktívne ale aj skutočné postavy, ktoré sleduje od detstva až po dospelosť, kde nachádzajú nejaké poslanie pre život

THEODOR DREISER-bol to prisťahovalec z Nemecka, nezaraďujeme ho už k stratenej generácii-SESTRA CARRIE-jeho prvý román, rozpráva príbeh mladej Caroline, ktorá prichádza z dediny do Chicaga, lebo si myslí, že tu nájde bohatstvo a šťastie, ale nestane sa to-celé dielo je zamerané na to ako sú jedinci ovládaní zákonmi, morálkou- chudoba ich privádza k tomu, aby sa nechali vadržiava, iní sú ovládaní túžbou niečo dosiahnuť, niečo znamenať-hlavná hrdinka morálne klesá, dostáva do vyššej spoločnosti a pritom stráca morálne zásady-AMERICKÁ TRAGÉDIA-spoločenský román s kriminálnou zápletkou-hlavný hrdina Clyde Griffith pochádza z chudobnej rodiny, túži po lepšom postavení a tak nadviaže vzťah so Sondrou, dcérou milionára a zabíja Robertu Aldenovú, ženu, a ktorou čaká dieťa-Clyda odsúdia a on zomiera na el. kresle-román je vrchol am. Sociálnej prózy 20. storočia-autor nekritizuje Clyda, ale celú spoločnosť, ktorá to zavinila, detailne rozoberá psychiku postáv, rozdeľuje ich na chudobných a bohatých, ukazuje sociálne vzťahy v Amerike-využíva tu prvky naturizmu

ERNEST HEMINGWAY-zúčastnil sa I. svetovej vojny, ako dobrovoľník na talianskom fronte ( bol pracovník červeného kríža)-bol prvý ranený Američan-pracoval aj ako spravodajca v Európe a Afrike-zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku-v r. 1954 dostal Nobelovu cenu za dielo Starec a more-patril do Stratenej generácie-posledné roky prežil na Kube, nakoniec spáchal samovraždu-AJ SLNKO VYCHÁDZA – román, použil v ňom pojem stratenej generácie. Je to obraz Američanov a Angličanov žijúcich v Paríži, ktorí prekonávajú sklamanie z vojny-ZBOHOM ZBRANIAM – román, v ktorom autor využíva skúsenosti z I. svet. Vojny v Taliansku, dostal mnohé vojenské vyznamenania, všetky svoje zážitky zachytil v diele, vystupuje tu ako postava FREDERICK HENRY. Dielo je napísané v prvej osobe-Americký poručík Frederick Henry je ranený v boji, dostane sa do poľnej nemocnice. Sestrička

CATHERINE BARKLEYOVÁ tam dostane miesto. Brala si nočné služby, aby mohla byť s Henrym. Tu sa stretnú prvýkrát. Henry odchádza na front, je zranený, vracia sa, stretávajú sa znova. Odchádza so šoférmi a ambulantným autom na front. Vojská ustupujú, auto zapadne, musia ísť pešo. V tomto období talianska armáda kontroluje amerických vojakov bez pluku, zajmú ich. Henry uteká, dostáva sa k Catherine, utekajú do Švajčiarska. Útek je obrazom, že dáva zbohom zbraniam. Vo Švajčiarsku Catherine pri pôrode zomiera, dieťa sa narodilo mŕtve. On zostáva sám = stratená generácia, pocit pesimizmu, nenaplnenie života, stratenie snov-Catherine je obeťou vojny- nezabili ju síce vojaci, ale zomrela na jej následky, jej smrť bola nezmyselná ako celá vojna-V knihe je veľa opisov prírody, postáv-Hlavná myšlienka: ničenie humánnych ideálov človeka-Téma: láska na pozadí vojny a ničivé dôsledky vojny-Smrť je súčasťou života a môže sa stať hocikedy-KOMU ZVONIA DO HROBU – román-Vychádza z autorovho života – obdobie občianskej vojny v Španielsku-Dej sa odohráva 3 dni-Hl. postava: americký dobrovoľník

ROBERT JERDAN, ktorý bojuje za slobodu na strane republikánov, má protivojnové myšlienky-Základ: problematika okolo vyhodenia jedného mosta – kto?, kedy?, napätie medzi vojakmi, nik nechce zomrieť. Nakoniec sa dohodnú, že to urobí Robert, dostáva sa medzi členov partizánskej skupiny, ktorá to má uskutočniť. Stretáva tam Máriu, zaľúbia sa. Nakoniec ten most vyhodí. Vzťah obetuje pre možné víťazstvo.-Hl.myšlienka: odsúdenie vojny, ktorá ničí individuálne šťastie i šťastie národa, obeta šťastia kvôli vojne „Svet je krásny a stojí za to preň bojovať.“- Myšlienka rozvíjajúca sa v celom diele j vyjadrená na začiatku citátom Johna Donneho: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva: a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“-Téma: láska Roberta a Márie na pozadí vojny-Robert je individuálny hrdina, ktorý vždy nesúhlasí so spoločnosťou, ale hraničná situácia ho prinúti prispôsobiť sa.-STAREC A MORE – novela-Hl. hrdina: starec Santiago, chlapec Manoryn-Hl. myšlienka: „Človeka možno zdrviť, ale nie poraziť“-Dielo obsahuje „hemingwayovský prvok“ – zachytenie krásy lovu a boja

ANGLICKÁ LITERATÚRAGEORGE BERNARD SHAW-spisovateľ írskeho pôvodu, získal Nobelovu cenu v roku1925-PYGMALION-je známejšie ako muzikál My fair lady-je to dráma v piatich dejstvách-námet čerpal v antickom mýte o sochárovi Pygmalionovi- v dieli kritizuje spoločnosť s využitím vtipu, humoru a ironickými poznámkami- vysmieva sa spoločenským konvenciám vládnucim v Anglicku-SVATÁ JANA- div. hra rozprávajúci príbeh Panny OrleánskejJAMES JOYCE-DUBLINČANIA- poviedky o živote Dublinčanov-ULYSSES- román napísaný na motív eposu OdyseusNEMECKÁ LITERATÚRATHOMAS MANN-získal Nobelovu cenu v roku 1929, bol to kritický realista-BUDDENBROOKOVCI s podtitulom ÚPADOK JEDNEJ RODINY- román písaný kriticko- realistickou metódou-na úpadku rodiny zobrazuje úpadok buržoázie-SMRŤ V BENÁTKACH- novela-JOZEF A JEHO BRATIA- historicko- filozofická tragédiaFRANZ KAFKA-Zakladateľ absurnej prózy-bol to čech židovského pôvodu- emigroval a svoje diela nevydával, vydal ich až po smrti jeho priateľ
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.