Fyzická vrstva – zabezpečuje fyzickú komunikáciu medzi dvomi koncovými stanicami. Kóduje správu úroveň 0 a 1 a posiela ju o komunikačného kanálu.
Spojová vrstva – má za úlohu prenášať celé bloky dát – rámce frame. Zodpovedá za adresáciu spôsob prístupu k fyzickej vrstve a komunikačnému kanálu, zabezpečuje tok údajov (napr. ak stanica nestačí zachytávať rámce, pošle správu – neposielaj spracúvam)
Sieťová vrstva – zabezpečuje prenos a smerovanie routing paketov – komunikačných jednotiek na úrovni sietí
Transportná vrstva - sa zaoberá vzájomnou komunikáciou koncových staníc medzi sebou. Prevezme dáta doručené uzlu, zistí komu patria a zariadi ich presun príjemcovi v rámci daného uzla.
Relačná vrstva – zabezpečuje a riadi vedenie viacerých relácií v rámci jedného spojenia. Napr. obraz a zvuk. Ak je relácia dlhá označí kontrolné body a zabezpečí správne obnovenie spojenia v prípade výpadku.
Prezentačná vrstva – sa stará o správnu prezentáciu dát pri rôznom kodovaní , šifrovanie – zabezpečenie proti neoprávnenému čítaniu správy zabezpečenie správneho zabalenia komprimácie prenášaných dát.
Aplikačná vrstva – zabezpečuje fungovanie aplikačných protokolov


TCP/IP

1. aplikačná vrstva
2. transportná vrstva
3. sieťová vrstva
4. vrstva sieťového rozhrania


INTERNET

Prenos dát medzi počítačmi je riadený pravidlami – protokolmi. Na strane užívateľa sa protokoly starajú o to, aby boli dáta rozdelené na časti pakety. Tie aby mali hlavičku príslušného tvaru a aby boli odoslané. Na strane príjemcu tieto protokoly podľa informácie v hlavičke zostavia pakety do celej správy v správnom poradí. Pravidlá komunikácie medzi počítačmi v sieti Internet sa nazývajú skupina protokolov TCP/IP.

Protokol TCP

Na strane odosielateľa- software realizujúci protokol TCP preberie údaje, ktoré sa majú odoslať- rozdelí údaje na menšie časti, ktoré je možné poslať prostredníctvom IP paketov- každú časť paket očísluje, takže sa na strane prijímateľa dá zistiť či sa žiadna nestratila a dajú sa poskladať v správnom poradí- takto upravený blok údajov odovzdá protokolu IP, ktorý naň zapíše svoje záznamy a doručí cez sieť adresátovi.

Na strane prijímateľa- najskôr protokol IP odstráni svoje záznamy a odovzdá paket protokolu TCP- ten zhromažduje pakety, odoberá svoje záznamy skladá ich v správnom poradí- ak niektorý paket chýba, požiada odosielateľa o jeho opätovné zaslanie- ked má všetky pakety pokope, odovzdá ich aplikácií, ktorá požiadala o prenos údajov - okrem straty môže nastať aj poškodenie paketu. Protokol TCP má prostriedky na zistenie poškodenia a znovu vyžiada poškodné údaje od odosielateľa.

Protokol TCP vytvára pre užívateľa dojem ako keby medzi odosielateľom a príjemcom existovala stála linka. Dľžka jedného paketu zvyčajne nepresahuje 1500 znakov. Protokol IP zabezpečuje doručenie paketu na určenú adresu bez akejkoľvek dalšej informácie. IP paket okrem prenášaných údajov obsahuje aj tzv. hlavičku. Do nej sa zaznamenávajú:- Dľžka hlavičky, typ služby, dľžka IP paketu, číslo protokolu, zdrojová a cieľová IP adresa, kontrolný súčet a pod.


Adresovanie v internete

IP adresa – každý počítač má celosvetovo jednoznačnú Ip adresu. Je tvorená 32 miestnym binárnym číslom radom núl a jedničiek. Pretože sa s takým zápisom čísla zle pracuje bolo zjednodušené na štyri čísla dekadické, oddelené bodkami. Každá z nich je menšie ako 256. Celá IP adresa sa delí na dve časti. Prvá ľavá je identifikátorom siete – netID, druhá identifikátorom počítača – hostID.