Etika je veda o morálke starej gréčtine označovalo obyčaj, mrav, charakter, či spôsob myslenia. Morálka pochádza z latinského prekladu gréckeho slova „ethos“ na „mos“ t.j. mrav, charakter, chovanie, zákon, predpis. Existujú 3 základné prístupy k etike: Deskriptívna etika, Normatívna etika, Metaetika- snahu zistiť, čo ľudia svojimi výrokmi myslia.

Etzioni tvrdí, že morálka menej stojí, ako regulátor správania ako zákon a právo-robí to verejná mienka,
Aplikovaná etika- ide o proces normatívneho myslenia týkajúce sa konkrétnych oblastí praktickej činnosti.,
Aplikovaná etika- nieje len jednoducho odvodená od filozofickej etiky, ale dáva jej nové podnety.-aplikovaná etika sa musí pridržiavať filozoficky podmienej etickej teórie.

Ricken:jej cieľom nie je vedenie pre vedenie, ale pre zodpovedné konanie
G. Lipovetský:nemôže definitívne správne rišiť problem.-niet autority, ktorá by bola garantom pri morálne hodnotovej voľbe J.Kánsky-príčiny vzniku aplikovaná etika:

1.vo vzniku globálnych problémov a ich mravných stránok
2.v rýchlom chaotickom prelínaní rôznych kultúr
3.v rozkolísaní morálnych hodnôt-

J.Kánsky :filozofická etika-oceňuje sa originalita riešenia, aplikovaná etika- hľadá optimálne riešenia.

Etika a morálka-etika sa zaoberá teóriou, morálka praxou., et. sa zaoberá všeobecnými otázkami a morálka konkrétnými prípadmi., etika je súbor noriem chovania prijatých danou spoloč.-mor.odkazuje na rozhodnutia z hodnôt, ktoré sú sociálnej skupine dávané zvonka.

Rozlíšenie:
1.Morálne-znamená prispôsobiť sa súboru et. normiem:osobné, nábož, či zdieľané so sociálnou skupinou
2.Nemorálne-je nedodržiavať všeobecne uznávané normy. Čin môže byť nemorálny v jednom súbore noriem a mor. v 23.Nie-morál-čin nie je morálny, pokiaľ sa tak stalo bez ohľadu na mor. citenie alebo hodnoty, ktoré by mohli viesť k zaujatiu morálneho stanoviska. Cieľ etiky je naučiť človeka dobre žiť, dobre konať.,
Morálka „Čo mám robiť“ a Etika odporúča „Ako žiť“
M.Conchea-morálny diskurz má povinnosť riešiť nespravodlivosť diskurzu-priviesť človeka k šťastnému životu
Mravnosť-je postoj čl., spočivajúci na slobnom rozhodovaní voči mrav. zákonu. Ak riešime potrebu, mravný aspekt, reguluje činnosť na jej uspokojenie.

Mravná potreba-to čo je život. nevyhnutné, a aj spôsob uspokojenia.
Cnosť-(arete)-je charakt. vlastnosť, a schop. konať podľa prijatých hodnôt., C.sa historicky menili(obsah),prot.neresť.

Homer-Iliada a Odysea-bojová mor.-kde chval.jej cnosť.

Platón-

1.rozum-múdrosť
2.Vznetlivosť-Statočnosť
3.Dychtivosť-umiernenosť

Hlavná:SPRAVODLIVOSŤ
Aristotel:Et.Nikomach-c.je strednosť, rozliš.:Dianoet.c:c.je spojená s rozumnosťou., Nemenné-veda, múdrosť Menitelne:umenie(techné), rozumnosť (jednanie). Etické c:na formovanie a výchovu, c.na vzťah k ľudom (pol Akvinský:nadväzuje na A. dianoet. c., má:mravné c:rozumnosť,spravodlivosť,statočnosť,vznetlivosť(afekty),teologické c.:zdokonaľ. mrav.c.:viera,nádej,láska

Spinoza:garant c. je rozum.,kt.zvláda ľ. afekty (Freud). Univerzalizmus-et.kat, kt. je založ. na zákl. platnosti určitej teórie univerzálne...pričom pojem univerzálne záhŕňa všetky veci a ľ. vo vesmíre.(teória platiaca vo vš. prípadoc)(všestrannosť, všeobecné stanovisko, snaha obsiahnuť vš.,). Druhy U.:
1.Filozof. U.-vytvára koncepciu, U. pravdivosti (postulátu)
2.Pluralisticko-nábož. U.-koncepcie fil. U.sú premiestňované do náb. U.(vš. náb. sú vedené k 1.Bohu)
3.Kresťanský U.-Božie slovo prostredníctvom Krista je dostupné všetkým, a aj jeho smrť bola U.pre vš. ľudí.