Pluralizmus-viac kvantity v počte, abo viac kvality,hodnoty napr:pl.kolektívov, etník, spol. skupín, pl. kauzalít.. Začal sa rozvíjať v koncepcii tolerancie (17.st) pre náb. vojny. Pl. a toler. sú odlišné pojmy-sú vnútorne prepojené Toler. je predpoklad plur.

Tol:rešpekt. hodnoty iných, Pl:presadzuje vlast. hodnotu.-je to jednota v mnohosti a mnoh. v jednote napr:ľ.sú rozličný,ale zároveň sú jedno. (V star.pluralita v prapôvode bytia)(plur. v kresť. nábož.-rešpektujú sa ale každý háji svoje).,Pl. je rozmanitosť:pohľadov,presvedčení, hodnotení,spôsobov správania, teórii, záujmov, kt. sú rovnoc.

Morálny minimalizmus-najdôlež. sú:pravda, spravodlivosť
Plnohodnot. morálka musí obsahovať morál. minimum. Min. mor. spočíva v pravidlách záväzných pre všetkých., Mor. min sa vytvára opakovaným potvr. v mnoh. kraj.a kult - napr:prax vladnutia-zodpov. za občanov, vojna-boj a civili, obchod-čestnosť a ferové vyjednávanie, (spoj. so solidaritu). Min.je, že máme mor. očakávania správania sa blízkych, ale aj cudzích ľudí.

Hedonizmus-gr.hedone-slasť , radosť., jednanie čl. motivo. ziskáť slasť a vyhnúť sa strasti., Hed.sa spájaná s empirizm. kt. chce uspokojiť zmysl. afekty., v Hed.rozum rozhod. o slasti a strasti-et. je teda umením žiť.„Čo je dobré pre jedného-nemusí byť dobré pre druhého“.

D.Hume-novovek. fil., kt.riešil užitočnosť-príjemné-dobré,bolesť-zlé,
J.Benthman-B.utilitarizmus ako hed. util.a eudaimonistický util.-príjemné-mravné lebo je užitočné
H.Sidgwick-univerzalistický hed.-hladať štastie všetkým, ale egoistický hed-hladať vlastné štastie
G.E.Moore-big.etik.20st.-rozlišoval dobro osebe,dobro ako prostriedok., Kritiz. klas. util. kt. hodnoti prítomné príjemné ako prostriedok k budúcemu príjemnému
R.B.Brandt-zaviedol mernú jed-„Hed. moment-je to skúsenosť s príjemným v priebehu jednej minúty
M.Onfray-rozlíšil-Vulgárny hed-zaťažen na spotr. spol(byt)filozof. hed-aj keď nemáme zákl. živ. potreby(slnko-tábor)3.dialektícké okruhy hed.:

1.všetko robíme pre sv. dobro
2. ?čo je najpríjemnejší život?-príj. sú len prítomné stavy.,Nižšie ciele sú reálnejšie ako tie vyššie
3.o radosti z priateľstva,aby nám bolo dobre

Sloboda-ide o transcendentálnu slobodu.,je to vlastnosť vôle rozumných bytostí, zaťiaľ čo prírodná je vlastnosť nerozumných bytostí.

Kant:“som sám sebe zákonom-čo je idea slob. zhodná s autonómiou vôle“,slob.je prejav čistej sponntánosti vôle, kt. sa nesmie viazať na skutočnosť a skú.
Kangrga-sl.je schopnosť,vie voliť medzi 2 možnostami.,? či je slob. možná-1.determinizmus-popiera sl. 2.indeterminizmus-vôla nie je ničim určená

Etická maxima-mrav. princíp.

Et.maxim-Kantova et.
1.čl. posudzuje maximi so všeobecným zákonom
2.týmto posudzovaním čl. uznáva seba a všetkých ako účel-princíp max.“konaj tak, akoby tv. max. mala slúžiť zárovň, ako všeobecný zákon“ Kateg. imperatív hovorí ako musia byť maximi posudzované, aby boli morál. zákony.,pravidlá konania vznikajú verifikáciou maxim v praxi (konkt. sytua)

Svedomie-ak čl. nemá dôveru k vš. mrav. hodnotám, obracia sa k svedomiu., sved. formuje mrav. zásady., vedomosti pomáhajú sved. pri rozhodnutí v konaní(dav psy-sved. sa vytvára dialógom svedomia-rozumu., niektorý berú sved. ako hlas Boží-iný ako prijatie vonkajš. noriem-sved. je požiadavka voči nám(inemu pošk. sám sebe škodi)-máme normy kt. máme od detstva-

S.Freud-NAD-JA -aj sved. sa môže mýliť-aj zločinec kona podľa sv. sved.-Lex personalis=zák. svedomia-teologovia,sved. je vrodené

Štastie-je finalita ľud. túžby., šť. hladame pre ne samé, zdravie, krása chceme lebo chceme byť štastný-utilitarizmus-produkovať max. šťastie pre čo najviac ľudí, Kant zrušil, lebo pripúštali obeť jednotlivca,pre vše. blaho-existencialisti-život je zlý,a nie zdroj pre šťastie

R.Misrahi:zákl. et. šť.je radosť z existencie., je zlé stanoviť utopický ideál šťastia z prítomnej existencie(stan. real. ciel)Radosť:chvíľková záležitosť, Štastie:týka sa celej existenci