Etické kategórie

Etika je veda o morálke starej gréčtine označovalo obyčaj, mrav, charakter, či spôsob myslenia. Morálka pochádza z latinského prekladu gréckeho slova „ethos“ na „mos“ t.j. mrav, charakter, chovanie, zákon, predpis. Existujú 3 základné prístupy k etike: Deskriptívna etika, Normatívna etika, Metaetika- snahu zistiť, čo ľudia svojimi výrokmi myslia.

Etzioni tvrdí, že morálka menej stojí, ako regulátor správania ako zákon a právo-robí to verejná mienka,
Aplikovaná etika- ide o proces normatívneho myslenia týkajúce sa konkrétnych oblastí praktickej činnosti.,
Aplikovaná etika- nieje len jednoducho odvodená od filozofickej etiky, ale dáva jej nové podnety.-aplikovaná etika sa musí pridržiavať filozoficky podmienej etickej teórie.

Ricken:jej cieľom nie je vedenie pre vedenie, ale pre zodpovedné konanie
G. Lipovetský:nemôže definitívne správne rišiť problem.-niet autority, ktorá by bola garantom pri morálne hodnotovej voľbe J.Kánsky-príčiny vzniku aplikovaná etika:

1.vo vzniku globálnych problémov a ich mravných stránok
2.v rýchlom chaotickom prelínaní rôznych kultúr
3.v rozkolísaní morálnych hodnôt-

J.Kánsky :filozofická etika-oceňuje sa originalita riešenia, aplikovaná etika- hľadá optimálne riešenia.

Etika a morálka-etika sa zaoberá teóriou, morálka praxou., et. sa zaoberá všeobecnými otázkami a morálka konkrétnými prípadmi., etika je súbor noriem chovania prijatých danou spoloč.-mor.odkazuje na rozhodnutia z hodnôt, ktoré sú sociálnej skupine dávané zvonka.

Rozlíšenie:
1.Morálne-znamená prispôsobiť sa súboru et. normiem:osobné, nábož, či zdieľané so sociálnou skupinou
2.Nemorálne-je nedodržiavať všeobecne uznávané normy. Čin môže byť nemorálny v jednom súbore noriem a mor. v 23.Nie-morál-čin nie je morálny, pokiaľ sa tak stalo bez ohľadu na mor. citenie alebo hodnoty, ktoré by mohli viesť k zaujatiu morálneho stanoviska. Cieľ etiky je naučiť človeka dobre žiť, dobre konať.,
Morálka „Čo mám robiť“ a Etika odporúča „Ako žiť“
M.Conchea-morálny diskurz má povinnosť riešiť nespravodlivosť diskurzu-priviesť človeka k šťastnému životu
Mravnosť-je postoj čl., spočivajúci na slobnom rozhodovaní voči mrav. zákonu. Ak riešime potrebu, mravný aspekt, reguluje činnosť na jej uspokojenie.

Mravná potreba-to čo je život. nevyhnutné, a aj spôsob uspokojenia.
Cnosť-(arete)-je charakt. vlastnosť, a schop. konať podľa prijatých hodnôt., C.sa historicky menili(obsah),prot.neresť.

Homer-Iliada a Odysea-bojová mor.-kde chval.jej cnosť.

Platón-

1.rozum-múdrosť
2.Vznetlivosť-Statočnosť
3.Dychtivosť-umiernenosť

Hlavná:SPRAVODLIVOSŤ
Aristotel:Et.Nikomach-c.je strednosť, rozliš.:Dianoet.c:c.je spojená s rozumnosťou., Nemenné-veda, múdrosť Menitelne:umenie(techné), rozumnosť (jednanie). Etické c:na formovanie a výchovu, c.na vzťah k ľudom (pol Akvinský:nadväzuje na A. dianoet. c., má:mravné c:rozumnosť,spravodlivosť,statočnosť,vznetlivosť(afekty),teologické c.:zdokonaľ. mrav.c.:viera,nádej,láska

Spinoza:garant c. je rozum.,kt.zvláda ľ. afekty (Freud). Univerzalizmus-et.kat, kt. je založ. na zákl. platnosti určitej teórie univerzálne...pričom pojem univerzálne záhŕňa všetky veci a ľ. vo vesmíre.(teória platiaca vo vš. prípadoc)(všestrannosť, všeobecné stanovisko, snaha obsiahnuť vš.,). Druhy U.:
1.Filozof. U.-vytvára koncepciu, U. pravdivosti (postulátu)
2.Pluralisticko-nábož. U.-koncepcie fil. U.sú premiestňované do náb. U.(vš. náb. sú vedené k 1.Bohu)
3.Kresťanský U.-Božie slovo prostredníctvom Krista je dostupné všetkým, a aj jeho smrť bola U.pre vš. ľudí.
Pluralizmus-viac kvantity v počte, abo viac kvality,hodnoty napr:pl.kolektívov, etník, spol. skupín, pl. kauzalít.. Začal sa rozvíjať v koncepcii tolerancie (17.st) pre náb. vojny. Pl. a toler. sú odlišné pojmy-sú vnútorne prepojené Toler. je predpoklad plur.

Tol:rešpekt. hodnoty iných, Pl:presadzuje vlast. hodnotu.-je to jednota v mnohosti a mnoh. v jednote napr:ľ.sú rozličný,ale zároveň sú jedno. (V star.pluralita v prapôvode bytia)(plur. v kresť. nábož.-rešpektujú sa ale každý háji svoje).,Pl. je rozmanitosť:pohľadov,presvedčení, hodnotení,spôsobov správania, teórii, záujmov, kt. sú rovnoc.

Morálny minimalizmus-najdôlež. sú:pravda, spravodlivosť
Plnohodnot. morálka musí obsahovať morál. minimum. Min. mor. spočíva v pravidlách záväzných pre všetkých., Mor. min sa vytvára opakovaným potvr. v mnoh. kraj.a kult - napr:prax vladnutia-zodpov. za občanov, vojna-boj a civili, obchod-čestnosť a ferové vyjednávanie, (spoj. so solidaritu). Min.je, že máme mor. očakávania správania sa blízkych, ale aj cudzích ľudí.

Hedonizmus-gr.hedone-slasť , radosť., jednanie čl. motivo. ziskáť slasť a vyhnúť sa strasti., Hed.sa spájaná s empirizm. kt. chce uspokojiť zmysl. afekty., v Hed.rozum rozhod. o slasti a strasti-et. je teda umením žiť.„Čo je dobré pre jedného-nemusí byť dobré pre druhého“.

D.Hume-novovek. fil., kt.riešil užitočnosť-príjemné-dobré,bolesť-zlé,
J.Benthman-B.utilitarizmus ako hed. util.a eudaimonistický util.-príjemné-mravné lebo je užitočné
H.Sidgwick-univerzalistický hed.-hladať štastie všetkým, ale egoistický hed-hladať vlastné štastie
G.E.Moore-big.etik.20st.-rozlišoval dobro osebe,dobro ako prostriedok., Kritiz. klas. util. kt. hodnoti prítomné príjemné ako prostriedok k budúcemu príjemnému
R.B.Brandt-zaviedol mernú jed-„Hed. moment-je to skúsenosť s príjemným v priebehu jednej minúty
M.Onfray-rozlíšil-Vulgárny hed-zaťažen na spotr. spol(byt)filozof. hed-aj keď nemáme zákl. živ. potreby(slnko-tábor)3.dialektícké okruhy hed.:

1.všetko robíme pre sv. dobro
2. ?čo je najpríjemnejší život?-príj. sú len prítomné stavy.,Nižšie ciele sú reálnejšie ako tie vyššie
3.o radosti z priateľstva,aby nám bolo dobre

Sloboda-ide o transcendentálnu slobodu.,je to vlastnosť vôle rozumných bytostí, zaťiaľ čo prírodná je vlastnosť nerozumných bytostí.

Kant:“som sám sebe zákonom-čo je idea slob. zhodná s autonómiou vôle“,slob.je prejav čistej sponntánosti vôle, kt. sa nesmie viazať na skutočnosť a skú.
Kangrga-sl.je schopnosť,vie voliť medzi 2 možnostami.,? či je slob. možná-1.determinizmus-popiera sl. 2.indeterminizmus-vôla nie je ničim určená

Etická maxima-mrav. princíp.

Et.maxim-Kantova et.
1.čl. posudzuje maximi so všeobecným zákonom
2.týmto posudzovaním čl. uznáva seba a všetkých ako účel-princíp max.“konaj tak, akoby tv. max. mala slúžiť zárovň, ako všeobecný zákon“ Kateg. imperatív hovorí ako musia byť maximi posudzované, aby boli morál. zákony.,pravidlá konania vznikajú verifikáciou maxim v praxi (konkt. sytua)

Svedomie-ak čl. nemá dôveru k vš. mrav. hodnotám, obracia sa k svedomiu., sved. formuje mrav. zásady., vedomosti pomáhajú sved. pri rozhodnutí v konaní(dav psy-sved. sa vytvára dialógom svedomia-rozumu., niektorý berú sved. ako hlas Boží-iný ako prijatie vonkajš. noriem-sved. je požiadavka voči nám(inemu pošk. sám sebe škodi)-máme normy kt. máme od detstva-

S.Freud-NAD-JA -aj sved. sa môže mýliť-aj zločinec kona podľa sv. sved.-Lex personalis=zák. svedomia-teologovia,sved. je vrodené

Štastie-je finalita ľud. túžby., šť. hladame pre ne samé, zdravie, krása chceme lebo chceme byť štastný-utilitarizmus-produkovať max. šťastie pre čo najviac ľudí, Kant zrušil, lebo pripúštali obeť jednotlivca,pre vše. blaho-existencialisti-život je zlý,a nie zdroj pre šťastie

R.Misrahi:zákl. et. šť.je radosť z existencie., je zlé stanoviť utopický ideál šťastia z prítomnej existencie(stan. real. ciel)Radosť:chvíľková záležitosť, Štastie:týka sa celej existenci