Spoločensko-historické pomery:
- po porážke revolúcie 1848/49 nastáva na Slovensku tvrdé obdobie temna→obdobie temna, uskutočňuje sa tvrdý režim pod vládou Alexandra Bacha(Minister vnútra)
=>Bachov absolutizmus 1850-1859
→krutý politický režim, centralizácia, násilné ponemčovanie, cenzúra tlače, prenasledovanie vlastencov
→Slovenský národný život- znemožnený, ľudia odchádzajú, sú odstránení
- vyriešenie sporu o spisovný jazyk:
1852- uskutočňuje sa Hodžovsko-Hattalovská reforma, Hattala vydáva Krátku mluvnicu slovenskú. Zvíťazila podoba stredoslovenského nárečia podľa etymologických zásad
Zmeny: i↔y, existencia dvojhlások
- oživenie slov. nár. života(1860)- pád Bachovho absolutizmu
- panovník(František Jozef) vydáva tzv. Októbrový diplom- vyhovie sa všetkým národom v Uhorsku(zrovnoprávnenie)1861- časopis Pešťbudínske vedomosti(redaktor J.Francisci-Rimavský)- hlásal rovnoprávnosť národov v Uhorsku
- vláda nesplnila sluby→6. a 7.6.1861 v Turčianskom sv. Martine celonárodné zhromaždenie- prijatý dokument- Memorandum národa slovenského
Čo sa žiadalo:
1) zabezpečenie národných práv
2) slovenské školstvo, kultúra
3) administratívnu a územnú samosprávu- Slovenské okolie
4) úradný jazyk- slovenčina
-uhorský snem tieto požiadavky neprijal a ani uhorská vláda, súhlasila jedine so školstvom a kultúrou
1863-založená MS a 3 gymnázia- Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom
sídlo- Martin, prvý predseda- Štefan Moyses, podpredseda- Karol Kuzmány
MS fungovala do roku 1875
1863-1875- matičné obdobie
Funkcie MS:
1) vydáva ľudovovýchovnú lit.- kalendáre, učebnice, vedecké rozpory
2) udeľuje štipendiá
3) podporuje rozvoj slov. kultúry a literatúry
1867- Rakúsko-uhorské vyrovnanie-nastáva zastavenie nár. života, je zostrená maďarizácia, prenasledovanie slov. národovcov a inštitúcií
1874-zatvorné gymnázia
1875-MS →zanikajú slov. časopisy, v lit. prevláda epigónstvo(napodobňovanie)
- oživenie v 60.rokoch- časopisy- Černokňažník, Sokol, almanach- Tábor, Lipa
- vzniká dramatická tvorba
- útvary, ktoré prevládajú- črty, besednice, anekdoty, arabesky, novely, spoločensko-historické poviedky
- štylistika- veľa humoru a satiry
Literárny vývoj po revolúcií možno rozdeliť na 3 obdobia:
1.obdobie- roky absolutizmu(1849-1859), literárny život stagnoval
2.obdobie- uvoľnenie politického života(1860-1867), zvýšená aktivita romantikov a živej publicistiky
3.obdobie- (1868-1875)je formovaním mladej lit. generácie a odumieraním romantikov v lit. a v myslení slovenskej spoločnosti
Ľudovít Kubáni(1830- 1864)
štúdia: Levoča- zapája sa do Jednoty mládeže slovenskej, Ožďany, Miškovec
pôsobiská: úradník, so svojou rodinou žil vo veľkej biede
- narodil sa v rodine učiteľa, tragicky zahynul
Tvorba:
- v dielach je rozpor medzi romantizmom a realizmom
1)Poézia
básne: Slzy osudu, Sahara- zobrazuje živ. skúsenosť z porevolučného Uhorska
- málo romantického
Epos:
Radziwillovna, kráľovná poľská – historický
- dej čerpá z poľských dejín v polovici 16.st.
- Žigmund chcel pripojiť Litvu k Poľsku ženbou s Litovčankou- Radziwillovnou. Ich láska sa končí tragicky, pretože kráľovičova matka otrávila Radziwillovnu
- naráža na odpor a intrigy šľachty, rozpor medzi osobným a spoločenským záujmom
2)Próza- hodnotnejšia časť tvorby, poviedky + epizodické príbehy zo životaPoviedky: Mendík, Hlad a láska, Suplikant, Čierne a biele šaty, Emigranti
- majú obyčajne podtitul, zobrazuje živ. problémy, morálku, každodennú skutočnosť
- cítime rozpor: rom. sen↔real. skutočnosť
Mendík- Martin Krypták, ústredný konflikt nie je romantický
- hlavná postava- sirota, ktorá pracuje v učiteľskej rodine- je bitý životom, vrtochmi rechtora
- rechtorova žena si vyhliadla mäsiara Volovca- primitív, odpudzujúca osoba
- Mendík odhaľuje zlodeja-Volovca, hovorí to rodičom- zabraňuje svadbe, rechtorka vychádza na posmech, Trnovský + Sidónia- svadba
- Kubáni char. osoby cez ich jazyk- používa karikatúru, satiru rom. sen – prekážky v láske Sidónie a kaplána Trnovského real. skutočnosť – trpký osud siroty
Valgatha- historický román, nedokončený, čas- koniec 15st.
Téma: Boje Jiskrovcov na Slovensku proti Huňadiho vojskám
Idea: Zbytočnosť boja
Hlavná postava: rytier Valgatha- veliteľ Jiskrovej pevnosti Drienčany, je zobrazený aj so svojimi chybami- márnomyseľný a ziskuchtivý
- Huňadi + syn Ladislav- predstavitelia sily, prevahy
- rod Huňadiovcov mal v rámci Uhorska zjednotiť národy
Gustáv Kazimír Zechenter- Laskomerský(1824-1908) - pochádza z rodiny banského úradníka, typ reálne zmýšľajúceho človeka
štúdia: Vacov, Péšť, Viedeň
- neštudoval v kruhu štúrovskej mládeže, a preto nepodľahol romantizmu
pôsobiská: Banská Bystrica, Brezno, Kremnica
Tvorba:
- píše humoristický časopis- Černokňažník
Cestopisy- Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Itálie, Zo Slovenska do Ríma →zobrazuje vlastné príhody a dojmy, opisuje umelecké pamiatky a podáva prehľad dejín jednotlivých miest
→cestopisnú formu použil neskôr ako rámec pre humor, filozofovanie a narážky na domáce spoločenské pomery
→ozdobou cestopisov sú dojmy z výletov- opisy prírody s botanickým výkladom
- v Národných novinách uverejnil satirické
listy Štefana a Ďura Pinku- ironizuje zahraničnú i vnútornú politiku Rakúsko-Uhorska
- slovnú a situačnú komiku využíva v humoreskách-
Zozbierané žarty a rozmary →mnohé príbehy majú autobiografický charakter( Radvanský jarmok, Cestovanie na vakácie, Študentský majáles)
→sú vlastne mozaikou spomienok na mladosť a realitu, ktorú prežil
→dej je druhoradý; jazyk- ľudový, stručný, plastický
Lipovianska maša- s podtitulom Rozprávka zo života ľudu slovenského
Priestor: Pohronie- železiarsky priemysel- huta
- prelínajú sa v nej prvky sentimentálneho romantizmu s dokumentárne opisným realizmom
2 dejové línie:
a) realizmus- poľovačka na medvede, opis prírody, práca robotníkov
b) romantizmus- láska medzi Aničkou a Jankom- predstaviteľ slov. mládenca
- autor využil čierno-bielu charakteristiku
- koniec v duchu štúrovského romantizmu + dobro víťazí nad zlom
Vlastný životopis- knižne-Päťdesiat rokov slovenského života(1956)
- dokumentárne dielo, záznamy vo forme denníka, autor rozpráva vecne a vtipne
- autor nie je ako ústredná postava, ale ako interpret doby
Jonáš Záborský(1812-1876) - pochádza z chudobnej zemianskej rodiny
štúdia: Kežmarok, Prešov- teológia, Halle- stretáva sa so Štúrom, nezhodli sa v názoroch na úlohu zemianstva u nás
pôsobiská: Rakovce- farár, Košice- nem. kaplán + profesor gréčtiny
- odchádza do Viedne- rediguje slovenské noviny
Tvorba:
Žehry- v staroslovienčine, štúrovci ju odsúdili
- začínal ako klasicistický básnik- podľa antických vzorov
Bájky- zbierka bájok
Vstúpenie Krista do raja- náboženský epos
→ publikoval len časť pod názvom Vstúpenie Krista do pekiel
→ pohľad na dejiny, strieda sa biblická a ľudová mytológia, je napísaný v časomiere
-
slovensko-uhorské dejiny- Bitka pri Rozhanovciach - srbsko-uhorské dejiny- Chorvátska Helena, Stroskotanie Srbska - rusko-poľské dejiny- Lžedimitrijady Najdúch- veselohra
- dej okolo nemanželského dieťaťa Gejzu Kobzyho a Maňuše Rojkovičovej
Panslavistický farár- autobiografický charakter
- farár Žarnovič- predstavuje J.Z.- je prenasledovaný
- cez tohto farára si vystavil pomyslený pomník
Próza:
Dva dni v Chujave
- novoveká povesť (povinné čítanie)
- satira na zemianstvo a byrokraciu
- základným kompozičným princípom je kontrast, ktorý tu nadobudol zabsolutizovanú podobu: dvojobraz reality a ideálu
- má dve časti: Deň škaredý a Deň pekný
Faustiáda
- fantastická, hrdinská báseň
- formálne- je napísaná prózou, ale aj paródiou a satirou na niektoré štyl. postupy eposu
- obsahovo- satiricky zosmiešnil sociálne a politické pomery v Uhorsku, motív Kocúrkova
hist. hry- Bátoryčka, Posledné dni VM prózy- Kulifaj, Svätoplukova zrada, Dobrodružstvo v Kocúrkove- píše na sklonku života
Ján Palárik(1822-1870) - pochádza z učiteľskej rodiny
štúdia: Raková, Žilina, Kečkemét, Ostrihom- teológia→BA,TT
pôsobiská: kaplán- Starý Tekov, Štiavnické Bane, Budapešť, Majcichov
- najvýznamnejší slovenský dramatik 19st.
- jeho hry sa stali obľúbenými a hrávajú sa dodnes
Tvorba: 3 veselohry
Inkognito
- nadviazal na Kocúrkovskú tematiku J.Chalúpku
- zobrazuje pomery na slov. vidieku, konflikt je v zámene postáv
- nastoluje vzťah inteligencie a malomeštianstva- zbližuje ich
- využíva satiru, iróniu, humor
- rieši problémy mamonárstva, odnárodňovania a spoločenskej pretvárky
Drotár
- dej sa odohráva v Pešti
- zobrazuje panský život v rodine slov. továrnika Rozumovského, kam prichádza pracovať drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho brata
- konflikt je postavený na zámene postáv a charakterov
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (povinné čítanie)
Expozícia: uvedenie postáv + vzťahy medzi nimi
Kolízia: oznámenie príchodu Ľudovíta + zámena grófky a Miluše
Zauzlenie: zámena )Ľudovíta a Rohona
Vyvrcholenie: Rohon vyznáva lásku k nepravej grófke a Ľudovít nepravej dievke z ľudu
Rozuzlenie: vysvetlenie situácie
- spoločensko-morálny konflikt
