10. Výkrmovosť, jatočná hodnota, kvalita mäsa HD, ošípaných, oviec, hydiny EUROP systém

Výkrmovosť je schopnosť zvieraťa pre intenzívnu tvorbu telovej hmoty a efektívne pretváranie živín krmiva na jatočný produkt (mäso). Poukazuje na kvantitatívnu a ekonomickú stránku mäsovej úžitkovosti. Jatočná hodnota je súhrnný ukazovateľ kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov vyjadrujúcich hodnotu zvieraťa po zabití. Základným ukazovateľom jatočnej hodnoty u všetkých hospodárskych je jatočná výťažnosť. Jatočná výťažnosť - udáva % podiel vyťaženého mäsa (jatočného produktu) zo živej hmotnosti zvieraťa pred zabitím. Kvalita mäsa je komplex vzájomne sa ovplyvňujúcich ukazovateľov kvality a kvantity u vyprodukovaných využiteľných častí jatočných tiel zvierat. Kvalitu mäsa ovplyvňuje: krehkosť, šťavnatosť, farba a chuť. Kvalita hovädzieho mäsa sa v porovnaní s mäsom ostatných druhov HZ vyznačuje najväčšou variabilitou. U HD sa vo vyššej miere vyskytuje vada charakteru DFD a to najmä u býkov. Kvalita ovčieho mäsa nie je v našej domácej strave stále docenená, o čom svedčí jeho veľmi nízka spotreba na obyvateľa za rok. Najkvalitnejšie mäso sa získava z jahniat (maximálne do veku 6-8 mesiacov a s max. živou hmotnosťou 25-30kg). Túto kategóriu tvoria mliečne jahňatá, jahňatá z intenzívneho a polointenzívneho výkrmu. Ďalšiu kategóriu tvoria jarky, bahnice, škopy a barany. Mäso jahniat má byť šťavnaté, mramorované, neprerastené nadbytočným tukom, špecifickej vône (bez zápachu), ružovej až jasno ružovej farby.

Kvalita mäsa hydiny

Najviac uplatňovanou formou výkrmu hydiny je rýchlovýkrm tzv. brojlerový výkrm. Jeho princípom je dosiahnutie I. jatočnej zrelosti v čo možno najkratšom čase s ohľadom na tieto faktory: ž.h. vhodná pre zaradenie do I. akostnej triedy, požadovaná kvalita mäsa, dostatočná jatočná výťažnosť stanovená normou, spotreba krmiva na úrovni produkcie hydinového mäsa, kvalita a zrelosť peria - najmä pri vodnej hydine. V krajinách Európskej únie vstúpil systém klasifikácie jatočného tela EURÓP do platnosti v roku 1981/82. Klasifikácia všetkých jatočných tiel podľa tohto systému je v EU. Systém SEUROP- rozlišuje hodnotenie jatočného tela HD v teplom stave do 6. tried, podľa mäsitosti a do 5. tried podľa tučnosti. Hodnotí sa miera stučnenia jatočného trupu a pretučnenia v hrudnej dutine.

11. Úžitkovosť hydiny – tvorba vajca, znáška, techn. a nutričná hodnota, produkcia mäsa a peria

Vplyvy pôsobiace na jednotlivé druhy úžitkovosti. Tvorba vajec: vaječný žĺtok vzniká vo vaječníku, bielok a škrupina vo vajcovode, hydina má jeden vaječník-ľavý, ovulácia u sliepok znášajúcich každý deň nastáva priemerne ½ hodiny po znáške, vaječný žĺtok padá do nálevky vajcovodu kde dochádza k jeho oplodneniu. Po 20 min. postupuje žĺtok z nálevky do jeho hlavnej časti magmy kde sa zdržuje asi 3 hodiny. V krčku je vajce asi 1 hodinu. Asi 20 hod sa vajce zdržuje v maternici, kde sa tvorí škrupina a 15 min v pošve, kde sa pokrýva kutikulou. Tvorba vajcia trvá cca 24 hodín. Produkcia vajec je výsledkom znášky, ktorá vyjadruje počet vajec znesených nosnicou za určitý čas, ale aj ich hmotnosť a kvalitu. Znáška domácej hydiny sa podstatne odlišuje od znášky divých predkov, pri ktorých plnila funkciu zachovania rodu. Znáškový cyklus začína sa pohlavnou dospelosťou, t.j. znesením prvého vajca a končí zvyčajne pŕchnutím. Jeho dĺžka je podmienená druhom hydiny, plemenom, produkčným typom, vekom a faktormi chovného prostredia. Znáškový cyklus trvá 18 až 20 mesiacov. Intenzita znášky je vyjadrením podielu znáškových dní ku dňom chovného obdobia. Vyjadruje sa v %. Hodnotu vajca ako potraviny určuje obsah živín, ich stráviteľnosť a organoleptické vlastnosti.

Nutričná hodnota vajca závisí od chemického zloženia bielka a žltka. Nutričnú hodnotu mäsa hodnotíme podľa obsahu a zloženia bielkovín a tukov, v menšej miere podľa obsahu sacharidov, minerálnych látok a vitamínov. Bielkoviny hodnotíme ako najcennejšie zložky, tuk ako menej žiadúci. Technologickú hodnotu vajca určuje hmotnosť, tvar vajca, pevnosť škrupiny a ďalšie vlastnosti častí vajca.

Produkcia peria: Perie je významný produkt z chovu hydiny, predovšetkým perie z vodnej hydiny (husacie, kačacie). Používa sa do lôžko vín, ako ozdoba na umelé kvety, rybárske návnady, kefy, ako aj výrobu rôznych múčok v krmovinárskom priemysle.

Produkcia mäsa: Najviac uplatňovanou formou výkrmu hydiny je rýchlovýkrm tzv. brojlerový výkrm. Jeho princípom je dosiahnutie I. jatočnej zrelosti v čo možno najkratšom čase s ohľadom na tieto faktory: ž.h. vhodná pre zaradenie do I. akostnej triedy, požadovaná kvalita mäsa, dostatočná jatočná výťažnosť stanovená normou, spotreba krmiva na úrovni produkcie hydinového mäsa. Vplyv na jedn. druhy úžitkovosti: Vplyv genetických faktorov, genetické aspekty akostných chýb mäsa, vplyv výživy, cudzorodé látky a liečivá, vplyv spôsobu chovu, vplyv pohlavia, vplyv veku, predporážkové a porážkové vplyvy na kvalitu mäsa, zdravotný stav.

12. Vlnová úžitkovosť oviec – char. ovčej vlny, triedenie ovčích vlasov, najdôlež fyz a techn vlastn vlny

Vplyvy pôsobiace na kvalitu aj množstvo vlny. Hebkosť vlny zisťujeme dotykom vlny medzi prstami. Hebká vlna je mäkká, nežná, poddajná, nekladie pod prstami odpor. Tieto vlastnosti má najmä merinská vlna s dobrým vlnotukom. Opakom je vlna polojemná a hrubá, ktoré sú na dotyk drsné a tvrdé. Dojem mäkkosti často môže ovplyvňovať vlnotuk. Plstnatosť vlny je podmienená šupinatou pokožkou vlasu.

Triedenie ovčích vlasov: Vlnovlas je tvorený šupinatou pokožkou a kôrou. Neobsahuje dreň. Dosahujú v priemere 10-30 cm. DÍžka vlnovlasu sa pohybuje od 5 do 12 cm za rok. Jemnejšie vlnovlasy tvoria rúno jemnovlnových plemien, hrubšie vlnovlasy tvoria rúno polo jemno vlnových plemien. Vlnovlas sa nachádza aj v rúne polohrubovlnových a hrubovlnových plemien, u ktorých sa nazýva podsad. Jahňací nestály vlas (nadvlas). Nachádza sa u niektorých jahniat jemnovlnových a polojemnovlnových plemien. Je to široký vlas s dreňovým kanálom (niekedy je dreňový kanálik prerušovaný). Jahňacie nestále vlasy prerastajú vlnovlasy a spravidla po prvej striži vypadávajú a na ich mieste vyrastajú typické vlnovlasy.

Najdôležitejšie fyz a techn vlastnosti vlny: Jemnosť vlny, Vyrovnanosť vlny, Oblúčkovitosť (kučeravosť) a vernosť vlny, Pevnosť, ťažnosť a pružnosť vlny, Hebkosť a plstnatosť vlny, Hygroskopickosť vlny, Vlnotuk, Výťažnosť vlny, Dĺžka vlny. Vplyvy pôsobiace na produkciu a kvalitu vlny: Plemenná príslušnosť, Výživa oviec, Vek oviec, Vplyv pohlavia, Klimatické podmienky, Zlé ustajnenie a ošetrovanie, Rôzne choroby oviec.

13. Výkonnostné skúšky koní – charakteristika a význam

Podľa úžikovosti:

1) mnohostranný - lipican, nonius, pony, hucul
2) jednostranne úžitkový, dostihový, športový - angl. plnokrvník a polokrvník
3) jednostranne úžitkový ťažný - norik, belgik. Skúška má 2 časti → Predbež. skúška - hodnotenie temperamentu, char, konšt, krmiteľ, pracovná ochota, jazditeľ, všeobecný výkon. Hlavná skúška - typ a pohl. výraz, exteriér, jazditeľ, prijazditeľ, mechanika pohybu, skok voľný a skúškový, terénná a distač. jazda, ovládateľ záprahu, skúška spolahliv. ťahu v páre

Najdôležitejšou požiadavkou v chove hospodárskych zvierat je ich úžitkovosť. V chove koni úžitkovosť je daná ich výkonom. Výkonnostné skúšky sa vykonávajú podľa úžitkového zamerania koni. Plemená koní s mnohostrannou úžitkovosťou - športového typu sa pred vlastnými skúškami výkonnosti podrobujú 100 dňovému výcviku. Plemená koní s jednostrannou úžitkovosťou - ťažného typu sa pred skúškami výkonnosti podrobujú 80. dňovému výcviku. Skúšky výkonnosti sa rozdeľujú na dve časti: predbežná skúška - hodnotí kone pri skončení výcviku, hlavná skúška - hodnotí kone pri skúške výkonnosti.

Hodnotenie koní pri skúškach koní vykonáva komisia desať bodovým systémom: Pri nedostatočnej manifestácii niektorej úžitkovej vlastnosti má komisia právo vyradiť koňa zo skúšok výkonnosti. Schéma posudzovaných znakov - vlastností a skúšobných disciplín u mnohostranne úžitkového typu koni: A.Typ, B.Exteriér, C.Výkonnosť

14. Šľachtiteľské a hybridizačné programy v chove HZ

Šľachtiteľský program - sústava šľachtiteľských opatrení vedúcich k zlepšeniu tých vlastností a znakov HZ, ktoré rozhodujú o plnení cieľa chovu, ktorým je dosahovanie vysokej ekonomicky prijateľnej produkcie pri zachovaní dobrého zdravia zvierat. Účelom vypracovania programu je spojiť všetky zložky šľachtiteľskej práce do jedného systému, ktorý v konkrétnych chovateľských podmienkach zaručuje maximálny vzostup produkcie a maximálny efekt chovu. Všeobecne sa šľachtiteľské programy rozdeľujú na dve skupiny:

1.tradičné - klasické zošľachťovanie plemien HZ, spočíva na výbere fenotypovo nadpriemerných zvierat. V klasických plemenárskych programoch sa vykonáva sledovanie plemenárskej práce: kontrola úžitkovosti a kontrola dedičných vlastností, výber rodičov ďalších generácií, vhodné metódy plemenitby
2.moderné - využívajú pokrok dosiahnutý v oblasti biotechnológie rozmnožovania. Ich cieľom je skrátenie generačného intervalu a zvýšenie reprodukcie samíc.