Bunka (ťahák)

Je podľa klasickej definície formulovanej už v minulom storočí základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych tiel.
Základný prvok organizácie živých systémov.
Podľa bunkovej teórie:
•Základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií.
•Každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky.
Bunka je elementárna funkčná životná sústava. Cytológia je veda o bunke.
Skúma chemické zloženie bunky, jej štruktúru, stavbu, metabolické deje, regulácie, reakcie bunky na prostredie a rozmnožovanie.

Chemické zloženie bunky:
60-90%.....voda(keď zbavíme bunku vody, sušina predstavuje 10-40% objemu bunky)
Organické látky: cukry 9%, tuky 8%, bielkoviny 12%, nukleové kyseliny 3%
Význam vody pre bunku: účinný rozklad chemických látok, prebiehajú v nej všetky biochemické procesy. Aj samotné molekuly vody sa zúčastňujú na procesoch.
Biologická aktivita všetkých organických látok závisí od rodu.
Molekulové látky sa štiepia na ióny vody. Vo vode sa rozpúšťajú látky z prostredia.
Organické zlúčeniny sú zlúčeniny uhlíka.
Makromolekulové látky: bielkoviny – základné stavebné jednotky sú aminokyseliny. Aminokyseliny sa na seba viažu tzv. peptidovou väzbou.
Každá aminokyselina má karboxylovú skupinu COOH a amínovú skupinu NH2. Dĺžka molekúl závisí od počtu aminokyselín.
Vlastnosti bielkovín závisia od poradia aminokyselín a od vlastností aminokyselín závisia ich funkcie. Molekulová bielkovina je polypeptidový reťazec.
Bielkoviny sú základným stavebným materiálom všetkých vnútorných štruktúr. Zúčastňujú sa na riadiacich procesoch ako hormóny, obranné reakcie.
Sú účinnými biokatalyzátormi v bunkách.
NUKLEOVÉ KYSELINY sú hmotným základom dedičnosti. Význam majú pri prenose genetických informácií.
DNA = kys. deoxyribonukleová; 2 polynukleotidové reťazce
RNA = kys. ribonukleová; 1 polynukleotidový reťazec. Nukleotid je základná stavebná jednotka.

Stavba nukleotidu:
1)Dusíkatá báza = adenín, tymín, uracyl, guanín, cytozín. Tvoria pyrimídové bázy.
DNA tvorí adenín, guanín, cytozín, tymín RNA tvorí adenín, guanín, cytozín, uracyl
2)Cukorná zložka – cukor s 5timi atómami uhlíka
pentóza ribóza →RNA deoxyribóza→DNA
3)Zvyšok kyseliny H3PO4 (trihydrogén fosforečná)
Princíp komplementarity: AmínTymín, CytozínGuanín

ŠTRUKTÚRA BUNKY: voda 65%; nukleové kyseliny 3%; minerálne látky 3%; tuky 8%; bielkoviny 12%; cukry 9%
Zložitejšia bunka...eukaryotickáJednoduchšia bunka...prokaryotická
Svetelný mikroskop: tvar bunky, chloroplasty, jadro(mikroskopická štruktúra bunky)
Elektrónový mikroskop: detaily bunky(ultraštruktúra bunky)

VŠEOBECNÁ ŠTRUKTÚRA BUNKY:
Cytoplazma: organely, ribozómy, bnk inklúzie, cytoskeletné sústavy bnk.
Jadro: riadiace centrum, ch–eukaryot.bnk; +ch–prokaryot.bnk.
Bunkové povrchy: cytoplazmatická membrána–obsahuje bielkoviny–glykoproteíny
Bunková stena–polysacharidy+bielkoviny(celulóza)

MEMBRÁNOVÉ ŠTRUKTÚRY EUKARYOTICKEJ BUNKY:
Bunkové jadro(nucleus, karyon) riadiace, koordinačné a reprodukčné centrum. Základnou bunkovou organelou všetkých eukaryotických buniek.
Stavba: jadrové póry, jadrová membrána(karyoléma), jadrová hmota(ka yoplazma), jadierko(RNA, nestála štruk. jadra).
Plastidy: typické organely rastlinnej bunky–chloroplasty(chlorofyl), chromoplasty(kartenoidy), leukoplasty(nefarebné v zásobných organelách)
Stavba chloroplastu: dvojitá biomembrána, stróma(zákl. bielk.hmota–DNA), tylakoidy(uzavreté membrány v tvare stlačených mechúrikov)
Mitochondrie: základná bunková organela, respiračné centrum bunky(energetická a metabolická).
Stavba: dvojitá biomembrána, z jej vnútornej strany vybiehajú priehradnky–mitochondriálne kristy, matrix(základná hmota a DNA)
Endoplazmatické retikulum: systém vnútrobunkových kanálikov ohraničených membránami(v blízkosti jadra).
2 formy: zrnitá–s ribozómami, podieľa sa na forme proteosyntézy a syntéze bielkovín. Hladká–bez ribozómov, podieľa sa na syntéze lipidov a vitamínu D.
Endoplazmatické retikulá zabezpečujú aj vnútrobunkový a medzibunkový prenos látok. Funkcia: syntetická, metabolická, transportná.
Golgiho aparát: stála, veľmi dynamická súčasť rastlinnej a živočíšnej bunky. Tvoria ho diktyozómy(súbor 3–7 cisterien kanálikov).
Funkcia: syntetická–produkcia hydrolitických enzýmov, sekrečná–úprava látok, aby mohli byť vylúčené z bunky.
Vakuola: štruktúra rastlinnej bunky vyplnená bunkovou šťavou=podmieňuje vnútorný tlak bunky, zásobáreň rozličných látok, zúčastňuje sa na
rozkladových procesoch bunky. Funkcia: turgorová(udržať vnútorný tlak), akumulačná(zásobiť bunku látkami), lytická(rozkladná)
Lyzozómy: len v živočíšnej bunke, obsahuje veľa hydrolytických enzýmov, zúčastňujú sa na vnútrobunkovom trávení. Funkcia: sekrečná,
FIBRILÁRNE ŠTRUKTÚRY EUKARYOTICKEJ BUNKY: pohybová a podporná štruktúra bunky,
zákl. stav.jed. fibrilárne = vláknité štruktúry(môžu sa sťahovať a naťahovať)
Cytoskelet: dynamická kostra bunky, funkcia: mechanická a podporná, mikrofilamety–jemné vlákna→schopnosť kontrakcie+umožňujú pohyb cytoplazmy.
Mikrotubuly–jemné rúročky. Stavebný základ organel pohybu(bičíkov, riasiniek), intermediálne filamenty–funkcia:spevňovacia(odolné voči ťahu a tlaku).
Chromozómy: stála štruktúra jadra, tvoria ich nukleoproteínové vlákna, základ vlákien: nukleové kyseliny(DNA) obalené bielkovinami, je v nich uložená genetická informácia,
pozorovateľné len pri delení buniek.
Mitotický aparát: význam pri bunkovom delení, tvorí ho centriol a deliace vretienko. Funkcia: umožniť presné rozdelenie chromozómov.
Pozostáva zo stálej štruktúry centriolu v blízkosti jadra, tvoria ho mikrotubuly.
Ribozómy: nepatria medzi membránové a vláknité štruktúry, sú to drobné zrniečkovité útvary, ktoré tvorí ribozómová RNA a bielkovina.
Nachádzajú sa: voľne v cytoplazme alebo na membránach endoplazmatického retikula. Prebieha v nich proces proteosyntézy(syntéza bielkovín)
Bunkové inklúzie: odpadové alebo zásobné látky

PROKARYOTICKÁ BUNKA: jednoduchšia stavba a menšia ako eukaryotická bunka, nemajú vnútrajšok rozčlenený membránami na štruktúrne a funkčné celky,
jadro tvorí iba molekula DNA(kruhový chromozóm). Ribozómy: syntéza bielkovín a rôzne inklúzie.
Cytoplazmatická membrána: regulácia príjmu a výdaju látok do a z bunky, plní dôležité funkcie pri dýchaní a fotozyntéze.
Sinice: ich prokaryotické bunky obsahujú membrány, na ktoré sú lokalizované fotosyntetické pigmenty.
Jadro nie je oddelené membránou. Obsahujú mechúrikovito stočené biomembrány–tylakoidy, povrch tvorí bunková stena, ktorá vytvára slizové puzdro.