Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ekonomika 1

Výrobné faktory sú:

- prírodné zdroje (pôda, voda, suroviny, atď.),
- ľudská práca,
- kapitál (stroje, budovy, zariadenia, atď.)
- informácie.

Potreby sú prakticky neobmedzené, zatiaľ čo zdroje sú obmedzené.

Princíp efektívnosti – každý jednotlivec obvykle volí takú kombináciu obstarania majetkových hodnôt, ktorá vykazuje najlepší pomer medzi úžitkom a nákladmi, je najlacnejšia a zodpovedá jeho rozpočtu. Ekonomický subjekt sa týmito prostriedkami snaží dosiahnuť maximálneho úžitku (Princíp maxima) alebo daný úžitok môžeme dosiahnuť minimálnymi prostriedkami (Princíp minima).

Trh je to miesto, kde sa stretáva kupujúci s predávajúcim za účelom obchodovania. Dnes však už hovoríme o trhoch, ale nie v tomto zmysle. Napr. Medzinárodný peňažný trh funguje pomocou výpočtovej techniky na celom svete a nepretržite.

Dopyt a ponuka na každom trhu sa riadia cenou. Čím je vyššia cena, tým viac príslušného tovaru budú výrobcovia ponúkať. Naopak pri klesajúcej cene dopyt po danom tovare vzrastie.

Krivka dopytu závisí od mnohých činiteľov, zvlášť od naliehavosti potreby, ktorú môže príslušný tovar uspokojiť.

Krivka ponuky sa riadi nákladovou štruktúrou podnikateľa. Tam kde sa obe krivky pretínajú, sa ponuka rovná dopytu. Tento bod znázorňuje rovnovážnu cenu a celkové množstvo tovaru za túto cenu ponúkané.

Dlhodobo rovnovážna cena je charakterizovaná tým, že za určité obdobie, napr. rok, vyrobené množstvo tovaru približne súhlasí s množstvom, ktoré sa za rovnaké obdobie spotrebuje. Ak by však skutočná trhová cena po dlhšiu dobu bola vyššia než dlhodobá rovnovážna cena, vyrobené množstvo za jednotku času by prevyšovalo spotrebu za rovnaké obdobie, a to by sa muselo prejaviť v raste zásob.

Okolie podniku- tvorí množina jeho väzieb s najdôležitejšími prvkami vyššieho hospodárskeho celku.

A) Všeobecné okolie- je množina väzieb, kt. pôsobia na všetky podniky, resp. ide o faktory s potenciálnou možnosťou takého pôsobenia.(faktory:prírodné kultúrne, sociálne, politické..)
B) Špecifické okolie- faktory, kt. vplývajú na konkrétny podnik v konkrétnom čase a oblasti jeho pôsobenia. Interakcie podniku:

Vertikálne väzby- väzby štátu, obce, verejnosti a podniku- majú často mocenský charakter, charakter trh. mechanizmu podľa kt. sa správajú podniky, to vyžaduje EC...

Ekonomické centrum štátu a obce( EC)-(ministerstvo hospodárstva, min. financií) – úlohou je pôsobiť na rozvoj aktivity podnik.subjektov, makroekonomicky regulovať ekonomickú stabilitu, tvoriť legislatívne podmienky na rozvoj podnikania, určiť hlavné smery stratégie rozvoja hospodárst.

EC-realizuje svoj vplyv pomocou hospodárskej politiky, kt. sa člení:

- fiškálna politika,
- proinflačná p.,
- štruktúrna p.,
- vedecko-technická,
- protimonopolná p.,
- ekologická p.,
- politika zamestnanosti a sociálna p.,
- zahraničnoobchodná politika.

Horizontálne vzťahy podnikov - vzťahy podnikateľských subjektov a vzťahy podniku ku spotrebiteľovi, kt. sú domácnosti.
Obchodné záväzkové vzťahy - vznik na základe zmlúv.(kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o uložení veci, zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti, zmluva o tichom spoločenstve...)
Konkurenčné vzťahy - dokonalá konkurencia.

Úlohou ekonomického centra ŠTÁTU- štátu (ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií a ďalšie hosp. ministerstvá) je pôsobiť na rozvoj aktivity podnikateľských subjektov vytváraním podmienok na vznik a rozvoj trhu, makroekonomicky regulovať ekonomickú stabilitu, vytvárať legislatívne podmienky na rozvoj podnikania, ako aj určiť hlavné smery stratégie rozvoja celého hospodárstva.

Hospodárska politika štátu pozostáva z parciálnych politík, ktoré nazývame makroregulátory:

- fiškálna politika,
- proinflačná politika,
- štruktúrna politika,
- vedecko-technická politika,
- protimonopolná politika,
- ekologická politika,
- politika zamestnanosti a sociálna politika,
- zahraničnoobchodná politika.

Fiškálna politika zahŕňa rozpočtovú, daňovú, dotačnú a colnú politiku.

Protiinflačná politika je súbor opatrení na zabránenie znehodnocovania a zabezpečenie konvertibility meny, rovnovážneho ekonomického vývoja hospodárstva.
Štruktúrna politika sa orientuje na rozvoj tých podnikateľských aktivít, ktoré nie sú náročné na primárne surovinové a energetické zdroje a zabezpečujú vysokú zamestnanosť v príslušnom území, na zánik neefektívnych a ekologicky škodlivých podnikateľských subjektov.

Vedecko-technická politika predstavuje účelovú podporu štátu zameranú na rozvoj vedy, výskumu a techniky. Realizuje sa najmä rozpočtovými a daňovými predpismi.
Protimonopolná politika sa zameriava na podporu hospodárskej súťaže.

Ekologická politika sa zameriava na odstraňovanie škôd spôsobených na životnom prostredí, ako aj všestrannú prevenciu jeho ďalšieho poškodzovania.

Politika zamestnanosti a sociálna politika sú dlhodobo zamerané na udržiavanie či zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva, zachovanie miest, rast miezd vo väzbe na rast životných nákladov a pod.Zahraničnoobchodná politika sleduje liberalizáciou zahraničného obchodu

Životný cyklus podniku –obdobie od vzniku podniku až po jeho zánik.(dlhý, krátky). Základné fázy životného cyklu podniku:

- založenie a vznik,
- rast,
- stabilizácia,
- sanácia,
- zánik, príp. ďalší rast.

Založenie podniku- spočíva vo výbere jeho organizačno-právnej formy, vypracovaní potrebnej dokumentácie a splnení všetkých náležitostí v zmysle Obchodného zákonníka. Podnik vzniká- zápisom do obch. registra po splnení všetkých požiadaviek potrebných na zápis. Podniková stratégia:

1. stručná analýza okolia (zisťuje sa solventnosť dopytu, analyz. vplyv regiónu)
2. analýza silných a slabých stránok podniku (čo vieme lepšie, rýchlejšie a lacnejšie ako ostatní - silnosť, slabosť - musí sa rýchlo odstrániť)
3. formulácia špecifických predností (rýchla výroba, dodávanie..)
4. vízia podniku (aký podnik chceme vybudovať)
5. formulácia strategických vrcholových cieľov (usmerňujú prácu celého podniku)
6. formulácia strategických operácií (ocenenie imania, vznik nových programov, rozhodnutia o závažných investíciách).

Rast podniku:

1.externý- t.j., že jeden podnik získava iný podnik alebo jeho časti či činnosti(obytné, výrobné, organizačné...).
2. interný rast- mobilizujú sa vnútorné podnikové zdroje. Hľadajú sa nové trhy. Int. R. možno získať na základe vlastnej investičnej činnosti.

Stabilizácia podniku - vychádza z dvoch dôležitých faktorov, ktoré určujú strategickú východiskovú pozíciu podniku:

1. z fázy životného cyklu podniku,
2. vlastného postavenia v porovnaní s konkurenciou.

Sanácia podniku- nasleduje po úspešných fázach životného cyklu, keď sa podnik dostal do štádia stagnácie a poklesu dobrých hospod. výsledkov. Opatrenia na sanáciu:

- podnik je prekapitalizovaný: sanácia spočíva v tom, že sa kapitál vráti akcionárom.,
– podnik je podkapital.: pri sanácii sa zväčší vlastný alebo akciový kapitál.,
- podnik má stratu: sanáciu možno uskutočňovať napr. znížením základného kapitálu, príp. uhradením straty z rezervného fondu. Ak je situácia beznádejná podnik bankrotuje. Ak podniku nepomôžu ani sanačné opatrenia, dostáva sa do poslednej fázy svojho životného cyklu, je nútený skončiť svoju činnosť.
-Zaniká. Zanikať podnik môže:

a) materiálne, keď úplne skončí hospod. činnosť:

- uplynutím doby, na ktorú bolo založené,
- splnením cieľa, pre ktorý bolo založené,
- rozhodnutím podnikateľa o dobrovoľnom zrušení,
- úmrtím podnikateľa,
- súdnym nariadením,
- vzájomnou dohodou spoločníkov,
- dobrovoľným zrušením pre dlhodobé straty v hospodárení podniku negatívny vplyv okolia,
- núteným rozhodnutím na základe konkurz v zmysle zákona.
- Likvidácia podniku- likvidácia vykonaná speňažením podstaty, napr. na dražbe alebo prenájom mimo dražby- ide o premenu vecného kapitálu na peňažný.

b) formálne, keď jeho hospod. činnosť pokračuje, ale mení sa jeho právna forma.Právne formy podnikania

Kritéria klasifikácie podnikov:

1. charakter konečného výsledku podnikovej činnosti,
2. hospodárske odvetvie,
3. technicko-organizačná charakteristika podniku,
4. veľkosť podniku,
5. vlastníctvo podniku,
6. právna forma podniku.

Podľa druhu vytvoreného výsledku môžeme podniky rozdeliť na:
1. výrobné (- podniky prvovýroby, - podniky druhovýroby),
2. nevýrobné (- obchodné, - bankové, - dopravné, - iné).

Podniky podľa odvetví hospodárstva môžeme ich členiť na poľnohospodárske, lesnícke, vodného hospodrástva, priemyselné, stavebné, podniky dopravy a spojov, obchodné, peňažné, poisťovacie, podniky bytového hospodárstva a pod.

Technicko-organizačná charakteristika:

1. typ výroby a podniku,
2. špecializácia podniku,
3. koncentrácia činnosti podniku,
4. význam výrobného faktora.

Podľa veľkosti podniku:

1. malé,
2. stredné,
3. veľké.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk