Portfóliová stratégia:

Prvým krokom pri tvorbe zásobovacej stratégie je určenie relatívne homogénnych skupín materiálov, ktoré majú strategicky značný význam z hľadiska prosperity podniku (vplyvu na náklady a výkony). Druhým krokom portfóliovej analýzy je zobrazenie portfóliovej analýzy je určenie dimenzií (rozmerov) faktorov. Tretím krokom je zobrazenie portfóliovej matice. Ide o trojdimenzionálne založenie portfóliovej analýzy na dvoch strategických faktoroch: - na riziku obstarávacieho trhu (faktor z okolia podniku), - na flexibilite potrieb (podnikový faktor).

Riziko obstarávacieho trhu vyjadruje pravdepodobnosť porúch v zásobovaní z hľadiska množstva, kvality a času. K najdôležitejším indikátorom tohto rizika patria: - konkurencia (prípadne monopol) na strane dodávateľov materiálov, - kapacita (pohotová) dodávok, - vývoj dopytu na obstarávacom trhu a pod.

Druhy plánov:

a) plán materiálových potrieb,
b) plán spôsobu obstarania (nákupu) materiálu.

Úloha plánovania materiálových potrieb je na základe informácií o výrobnom pláne a očakávanej materiálovej spotrebe určiť druh a množstvo požadovaných materiálových vstupov v určitom čase. Určovanie potrieb materiálových vstupov predpokladá objektívne normy spotreby materiálu.

Norma spotreby je za daných technicko-organizačných podmienok výroby maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu jednotky produkcie stanovenej kvality. Je to miera výrobnej spotreby materiálu.

Najznámejšie metódy určovania noriem spotreby:

- prepočtovo-analytická (vychádza z technickej a technologickej dokumentácie),
- skúšobno-experimentálna (sa môže realizovať v dvoch modifikáciách:

-ako skúšobno-laboratórna (skúšky sa robia v laboratóriách),
-ako skúšobno-prevádzková (skúšky priamo vo výrobnej prevádzke),

- štatistická (vychádza z určenia normy spotreby materiálu na základe priemernej štatistickej (skutočnej) spotreby za uplynulé obdobie).

Plán spôsobu obstarania materiálov určuje postup realizácie potrieb materiálu v podobe dodávok konkrétneho množstva v stanovenom čase. Obsahom plánu nákupu materiálu býva aj posudzovanie a výber vhodných dodávateľov. Najčastejšie hovoríme o troch zákl. spôsoboch obstarávania materiálu:

- obstarávanie od prípadu k prípadu (obstarávanie sa rieši bezprostredne so vznikom potreby, hovorí sa tomu aj náhodné obstarávanie),
- zásobovacie obstarávanie (nakupuje sa na sklad s tým, že skladovanie plní synchronizačnú funkciu zásobovania a výroby, je to najrozšírenejší spôsob obstarávania v priemysle),
- synchrónne obstarávanie (nakupované materiál sa neskladujú, ale zadávajú priamo do výroby, preto sa tento spôsob nazýva tiež bezskladové obstarávanie).

Určenie časového momentu objednania – vyplýva z viacerých príčin: čas spotreby, objednávací čas, dodací čas dodávateľa, prepravný čas, manipulačný čas príjmu materiálu, poistný čas a iné časy.

Skladovacia logistika zaoberá sa všetkými rozhodnutiami o stave zásob, ktoré majú vplyv na výšku zásob. Skladové zásoby sú vyrovnávacími – prekleňovacími miestami medzi tokmi vstupov a výstupov tovarov. Vyrovnávacie miesta vznikajú vtedy, ak sa odlišuje časová a kvantitatívna štruktúra vstupných tokov od tokov výstupných.

Riadenie zásob vyžaduje primeraný informačný systém o ich stave a pohybe. Zmyslom riadenia zásob je udržiavať zásoby na takej výške, ktorá umožní plynulý priebeh výrobného procesu pri najnižšej viazanosti finančných prostriedkov. Stav zásob možno vedome udržiavať na určitej výške jednak primeraným objednávaním, jednak uskutočňovaním mimoriadnych opatrení, napr.:

- zmenou dodávkového cyklu,
- zmenou objemu dodávok (prípadne dodatočnou novou objednávkou, alebo zrušením uvažovanej objednávky),
- zabezpečením dodávky z mimoriadneho zdroja.