Plánovanie výroby vychádza z objednávok od zákazníkov, termínu dodávky, technologických a ekonomických kritérií a pod.
Úlohy plánovania:
1) zostaviť výrobný program,
2) rozvrhovať výrobný proces,
3) zabezpečiť faktory nevyhnutné na realizáciu výrobného procesu (zásobovanie, doprava a skladovanie).
Výrobný program tvoria všetky činnosti, ktoré podnik realizuje. Určenie výrobného programu obsahuje rozhodnutie o tom, aké výrobky bude podnik vyrábať.
Porovnávanie výrobného programu a programu odbytu:
a) výrobný program sa zhoduje s programom odbytu,
b) výrobný program je väčší ako program odbytu – keď podnik použije časť svojej výroby pre vlastnú potrebu,
c) výrobný program je menší ako program odbytu – keď podnik časť odbytovaných výrobkov nevyrába sám, ale kooperuje alebo poverí výrobou iného výrobcu, či časť výrobkov nakupuje a potom ďalej predáva.
„Make o Buy“ rozhodovanie:
- náklady, treba ich porovnať pri samotnej výrobe s cenou nakupovaných výrobkov, nie je ekonomické vyrábať v malom množstve výrobok, ak ho iný výrobca zhotovuje v hromadnej výrobe,
- výrobok, predpokladom pre nákup výrobku je, že musí byť na trhu, a to v žiadanom druhu z hľadiska kvantity a kvality,
- výrobnú kapacitu, ak máme v podniku stroje, ktoré nie sú celkom využité, tak kvôli minimalizácií prestojov treba vyrábať výrobky vo vlastnej réžií,
- finančné prostriedky, ak treba kúpiť nové strojové zariadenia, treba si objasniť, či je potrebný kapitál k dispozícii alebo či ho treba zaobstarať,
- dodávateľ, na dodávateľa sa kladú určité nároky, musí mať predovšetkým vlastnosti ako je spoľahlivosť, požadovanú kvalitu, pružnosť, záujem o výskum a vývoj,
- nezávislosť, čím väčšie sú objednávky a menej je dodávateľov, ktorí prichádzajú do úvahy, o to väčšia je závislosť podniku od dodávateľov, ktorí môžu tento stav zneužiť (napr. zvýšením cien),
- spolupracovníkov, zo sociálnopolitického hľadiska sa odporúča, aby podnik uprednostnil plnú zamestnanosť pre kooperáciou, hoci môže byť ekonomickejšia,
- vývoj trhu, môže vzniknúť napr. taká situácia, že vlastná výroby nebude dlhodobo ekonomická, a to vtedy, ak vzrastie trhová cena nakupovaných aj predávaných produktov.
Plán výroby musí popri údajoch výrobného programu obsahovať aj údaje potrebné na jeho realizáciu, t.j. musí určiť, kedy, ktoré výrobné faktory budú nasadené, a ktoré úlohy sa musia realizovať. Plánovanie výroby musí teda odpovedať na otázku, čo, kedy, nasadením ktorých faktorov a akým spôsobom budeme vyrábať.
Plánovanie výroby sa uskutočňuje v troch na seba nadväzujúcich stupňoch: Prvý stupeň je kvantitatívna analýza vzťahu medzi prvkami výrobného procesu a objemom uskutočnených výkonov. Druhý stupeň je analýzou objemu výkonov a nákladov. Tretí stupeň obsahuje analýzu vzťahov medzi objemom prvkov výrobného procesu, riadiacim programom a dosiahnutou úrovňou podnikových cieľov. Úlohou tejto analýzu je určiť, aké množstvá, aké druhy výkovov treba realizovať, aby sa dosiahli podnikom stanovené ciele.
Čas prípravy a čas výrobného procesu:
- základný čas–čas potrebný na vlastnú výrobu a na dopravu,
- čas osobných prestávok,
- čas prestojov spôsobených poruchami alebo zlou organizáciou.
Fázy pri realizácii a plánovaní pomocou sieťového grafu:
a) štruktúrne plánovanie – tvorí prehľadné znázornenie logického priebehu štruktúry realizovaného projektu,
b) časové plánovanie – jeho podstatou je minimalizácia časového priebehu a dodržanie termínov,
c) plánovanie kapacít – tvorí optimalizáciu vyťaženosti kapacít,
d) plánovanie nákladov – podstatou je ich minimalizácia.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie