Kontraktačná činnosť podniku sa označuje tiež ako obchodná politika podniku v oblasti úhrad za realizované výkony. Za najdôležitejšiu obchodnú podmienku považujeme cenu. Pri financovaní odbytu ide o také opatrenia podniku, ktoré umožňuje kúpu aj zákazníkom, ktorí momentálne nemajú pohotové finančné prostriedky na zaplatenie za kúpu tovaru.

Najznámejšie formy financovania odbytu:

- dodávateľský úver,
- factoring (dodávateľ predá pohľadávky, ktoré mu vzniknú z dodávok tovar factoringovej organizácii, t.j. factoringová organizácia zaplatí za tovar okamžite – ešte pred termínom splatnosti pohľadávky, za túto rýchlu platbu si samozrejme účtuje),
- leasing (je to „predaj“ formou prenájmu, často sa spája s možnosťou odkúpenia tovaru po uplynutí lehoty prenájmu).

Metóda odbytu – rozumieme ňou spôsob, akým sa dostane výrobok k spotrebiteľovi. Metóda odbytu sa vždy spája s konkrétnym tovarom predajného systému. Najčastejšie sa stretávame s týmito základnými typmi predajných systémov:

a) podnikový (vlastný) predajný systém, ktorý tvorí sieť vlastných odbytových útvarov,
b) spoločný predajný systém, ktorý znamená prepojenie (kapitálové alebo zmluvné s inými podnikmi,
c) cudzí predajný systém, ktorý sa chápe ako predajný systém právne a ekonomicky oddelený od výrobcu

Odbytová cesta je určitou formou organizácie pohybu výrobkov od výrobcov k spotrebiteľom. Skladá sa z dvoch etáp:

- etapa expedičná, ktorá zahŕňa všetky úkony potrebné na expedíciu výrobkov až do prevzatia zásielky dopravcom,
- etapa prepravná, ktorá sa začína prevzatím výrobkov na prepravu a končí ich dodaním do miesta určenia.

Odbytové cesty poznáme:

- priame (traťové) odbytové cesty (priamy odbyt),
- nepriame (sprostredkované, skladové) odbytové cesty (nepriamy odbyt).

Fázy životného cyklu výrobku:

- fáza uvedenia na trh (treba aktivizovať dopyt po výrobku. Keďže ide o nový výrobok, treba s ním najskôr spotrebiteľa oboznámiť. Na to je potrebné vynaložiť často pomerne vysoké výdavky na reklamu. V tejto fáze sa predaj výrobku iba pomaly rozbieha, obrat je malý a výšku tržieb často znižuje ešte aj potreba uplatniť tzv. zavádzaciu cenu. Túto fázu považujeme za ukončenú pri dosiahnutí prahu zisku),
- fáza rastu predaja (začína, ak výrobok sa na trhu dobre uvedie, uchytí. Spája sa sňou pomerne prudký rast obratu. Priaznivo sa vyvíjajúci obrat a zisk však postupne priláka aj prvých konkurentov, čím sa fáza prudkého rastu väčšinou končí.),
- fáza zrelosti (dospelosti) (sa síce eešte obrat absolútne zvyšuje, ale tempo rastu sa postupne spomaľuje. Spôsobuje to rast konkurencie, čo vyžaduje ďalšie náklady – na inováciu, reklamu, podporu predaja a pod. Koniec tejto fázy sa vyznačuje tým, že obrat prestáva rásť aj absolútne, jeho vývoj začína stagnovať.),
- fáza nasýtenosti trhu (sa vyznačuje stagnáciou dopytu, nakoľko trh je nasýtený. Cenový boj s konkurenciou sa odráža v čoraz výraznejšom poklese zisku. Táto fáza trvá tak dlho, pokiaľ sa neponúkne na uspokojenie danej potreby nový výrobok, ktorý zabezpečí jej lepšie uspokojenie),
- fáza útlmu predaja (v ktorej predaj najskôr klesá pomalšie, neskôr pomerne prudko. Pôvodný výrobok prenecháva stále väčší podiel trhu novému výrobku. Výroba sa postupne stáva nerentabilnou, stratovou. Výrobok treba vyradiť z výrobného programu a stiahnuť z trhu.

Obal výrobku zohráva veľmi dôležitú úlohu v ekonomike podniku. Okrem toho, že má ochrannú funkciu a vhodným označením a dizajnom napomáha rastu obratu podniku, optimálny obal umožňuje aj zrýchliť manipuláciu, dopravu a skladovanie v podniku, prepravu k zákazníkom a výrazne prispieť k zvýšeniu finančných úspor a možnosti znižovania nákladov v procese obehu.

Obalová logistika rieši ako zabezpečiť:

- ochrannú funkciu (aby sa k prijímateľovi dostal tovar neporušený a v pôvodnej kvalite a kvantite),
- skladovaciu funkciu (aby vyhovoval požiadavkám skladovacích zariadení s možnosťou stohovania s dostatočnou pevnosťou, s dobrým využitím priestoru skladu, regálov a pod.),
- prepravnú funkciu (aby sa tovar vôbec mohol prepravovať pri čo najmenšej váhe, svojou formou a veľkosťou prispieval k optimálnemu využitiu ložného priestoru dopravných prostriedkov),
- manipulačnú funkciu (napomôcť vytvoriť racionalizačnú a manipulačnú jednotku pri skladovaní, preprave a predaji i spotrebe vhodnými rozmermi, množstvom a hmotnosťou), - informačnú funkciu (schopnosť obalu identifikovať tovar, sprostredkovávať vizuálnu komunikáciu v distribučnom kanály),
- ekologickú funkciu (vyberať vhodnú surovinu pre výrobu obalov, čím riešiť problém, čo s obalom po spotrebovaní produktu, čo s jeho likvidáciou, resp. cirkuláciou),
- ekonomickú funkciu (cena obalov čo najnižšia najmä pri potravinárskych produktoch).