Rudolf Jašík

-román Námestie svätej Alžbety – je to jeho vrcholné dielo. Príbeh lásky dvoch ľudí Igora a židovského dievčaťa Evy, ktorý sa v čase vojny nemôže naplniť, a preto sa končí tragicky. Odohráva sa počas 2. sv. vojny. Židia musia nosiť na oblečení hviezdu a Igor sa snaží od toho Evu uchrániť tým, že ju dá pokrstiť u farára. Ten to odmietne urobiť. Pri jednej razii Evu odvedú a neskôr je pri incidente zastrelená. Igor z pomsty zabije vodcu gardistov. Chce zabiť aj seba, ale odhovorí ho od toho obuvník, ktorý mu vysvetlí, že tým by nič nevyriešil. Je tu psychologický pohľad do vnútra človeka. Má prvky lyrickej balady.

Ladislav Mňačko

- román Smrť sa volá Engelchen – má dve dejové línie. Prvá línia sa odohráva po vojne v nemocnici, kde sa hl. hrdina lieči z vojnového zranenia. Druhá línia tvorí jeho spomienky na vojnu, na dedinu, ktorej obyvatelia poskytli partizánom útočisko. Keď partizáni odišli, prišli do nej Nemci, ktorí ju vypálili a jej obyvateľov vyvraždili. Hl. hrdina je jedným z týchto partizánov, ktorý dedinu opustili a nebránili ju a má preto výčitky svedomia. Je tu motív viny. Záver je otvorený. Hl. hrdina ide hľadať nemeckého veliteľa , ktorý pre neho znamená alibi za dedinu. Kontrast – hl. hrdina na jednej strane anjelik, na druhej vrah.

Alfonz Bednár

- román Sklený vrch – Je písaný formou denníka, ich – forma rozprávača. Spomienky sú ohraničené autorským rozprávaním, v ktorom nás zavádza na stavbu
priehrady. Muž nájde ženin denník, v ktorom sa dozvedá o vzťahu svojej ženy ku dvom mužom z minulosti, ale aj o sebe. Jeden je z obdobia SNP a viaže sa na partizána, ktorý bol umučený fašistami. Tohto partizána porovnáva so svojím manželom. Povojnové obdobie sa viaže na jej druhého priateľa, s ktorým sa rozišla. Román končí znova v prítomnosti. Eva chce navštíviť hrob partizána, ale tragicky umiera na stavbe. Hneď, ako jej manžel dočíta zápisky, dozvedá sa o jej smrti. Je tu absurdný záver – partizán zomiera pre lepšiu budúcnosť, Eva kvôli nepozornosti ľudí na stavbe. Je tu dôležitá náhoda. Neopisuje tu už kolektívneho hrdinu, ale individuálneho hrdinu a venuje sa jeho zážitkom. Vojna nie je ústredný motív. Je písaný dokumentárnou formou zápiskov v denníku. Je žánrovo pestrý – dobrodružný, rodinný, pracovný,... Poukazuje tu na chyby socializmu.