Dráma a próza po roku 1945

Štefan Králik: divadelná hra

Posledná prekážka – hrdinom je lekár Lorenc, ktorý má rád pracovníčku Helenu (je ženatý samozrejme z vypočítavosti). Helena zo začiatku jeho náklonnosť prijíma no na scéne sa objaví pacient Michal. A tak Helena odmieta Lorenca. Lorenc má operovať Michala a rozhoduje či ho zachráni, alebo nie = ale nakoniec v ňom víťazí lekár aj keď vie, že navždy Helenu stratí. V tomto manželstve trpí manželka Klára až nakoniec od neho odchádza.

Margarét zo zámku – príbeh talianskej herečky Margaréty, dcéry chudobného rybára. Vydá sa za syna amerického miliardára, za Bobyho. Jej svokor Crown neberie kvôli svojim ziskom ohľad na životné prostredie a znečistí prostredie pri mori naftovým odpadom. Margarét sa postaví proti nemu. Crown jej vezme dieťa. Spolu s omámeným Bobym ho dopraví na jachtu. Margarét zastrelí osobný strážca Crowna. Margarétiny priatelia výbuchom zničia jachtu = všetci na nej hynú. Margarétin odpor bol zbytočný. Ten kto má peniaze, neberie ohľad na druhých.

Peter Karvaš:

- jeho 1. divadelná hra Meteor – zobrazil v nej problém, otázky či zverejniť blížiaci sa vedecký problém o katastrofe, alebo ho zatajiť a zachrániť len seba.

Polnočná omša – téma SNP, kritika v roku 1958 ju odsúdila za znesvätenie ideálov povstania. Je príbehom 3 súrodencov a ich rodičov v čase slovenského štátu. 1. syn spolupracuje s fašistami. 2. syn je prenasledovaný Nemcami a dcéra má vzťah s nemeckým dôstojníkom. Na Vianoce odchádza celá rodina na omšu v situácii, keď sa v dome skrýva 1. syn (partizán). Nemci ho nájdu a celej rodine hrozí smrť. Matka ho zaprie, nepozná ho. Možno preto, lebo má strach, alebo chce zachrániť rodinu.

Ivan Bukovčan

Dramatická hra Kým kohút nezaspieva – po potlačení SNP počas 2. svetovej vojny. Dráma sa odohráva v mestečku roku 1944. Autor vytvoril situáciu, v ktorej dokázal odhaliť charakter postáv a morálne kvality. Bol zavraždený nemecký vojak a preto Nemci zajali 10 rukojemníkov, s podmienkou, že do rána (kým kohút nezaspieva) sa má 1 z nich obetovať, aby zachránil život ostatným. Nakoniec sa 1 z nich obetuje a zachráni ostatných.Ján Solovič

Hra Meridian – je to názov medzinárodného rýchlika. Hlavná postava rušňovodič Tomáš Benedik, bývalý partizán, vzorný pracovník. Jeho synovia Iľja a Miki sú protikladné postavy. Menom Iľja chce otec stelesniť symboliku mladosti, tragédie a odvahy mladého človeka, partizána, čo sa mu však nepodarilo. Miki, hoci zmaturoval s výbornými výsledkami, neprijali ho na lekársku fakultu. Je sklamaný, no odmieta využiť zásluhy otca v Povstaní, ktoré navrhuje Iľja (protekciu). V závere otec zomiera na infarkt.

Domik Tatarka 

Démon súhlasu - žánrové zaradenie diela nie je jednoznačné, nachádzajú sa tu autobiog. prvky, alegorické prvky hyperboliz. spoločenských pomerov. Rozprávačom je Bartolomej Boleráz, druhým hrdinom je Valizlost Matej ideologicky činiteľ, obaja letia na zjazdovú poradu vrtuľníkom a ten havaruje. Kufrík plný idologickych materiálov im odsekne hlavy, sú mŕtvi. Zriadenec pri odpratávaní pozostatkov im zmieša mozgy. Na pohrebe sa fiktívne zobudí spisovateľ a rozpráva celý príbeh. Autor dielom kritizuje pokrytectvo verejných činiteľov a ideológiu doby.

Prútené kreslá - Novela z autobiog. črtami, autor v nej predstavuje svoje vízie lásky, ľudskú túžbu žiť pre druhého odovzdať sa. Bartolomej slzička sedí s Jarmilou na prútených kreslách s výhľadom na more, je to človek, kt. cestuje a získava členov do spol. dobrej knihy. Rozpráva Jarmile svoj príbeh, kedysi sa dostal do Paríža, zháňal strechu nad hlavou a našiel si jeden penzión, rýchlo si zvykol na jeho obyvateľov, ktorí boli každý inej národnosti. Zblížili sa s Danielou. Začal medzi nimi priateľský vzťah, chodili spolu po Paríži, bolo im tam dobre. Bartolomej privykol na komôrku, v ktorej býval. Raz si chcel zarobiť, tak prekladal letáky. Polícia si ho predvolala a pohrozila mu vypovedaním z krajiny. Na veľvyslanectve mal dobrého priateľa, kt. mu pomohol. S Danielou sú si stále bližší, no Bartolomej cíti, že zachvíľu musí odísť a nechce sa viazať. Prichádzajú Vianoce, všetci ich prežívajú inde, aj Daniela odchádza, Bartolomej ju ide odprevadiť na vlak. B je sám na penzióne. Občas začuje vrzgot starého nábytku za stenou. Ide do svojej izby, vyhádže všetko zo skrine a hľadá trhlinu, v kt. vŕzga. Nájde tajné dvere do Danielinej izby. Stretáva sa s Danielou, kt. neodišla. Vyberú sa k Danielinej priateľke, všetci sa dobre zabávajú až do rána.

František Hečko

- generačný román Červené víno – témou je roľník a jeho práca. Je písaný kritickým realizmom. Na základe osudov ľudí a rodín niekoľkých generácií podáva obraz situácie v spoločnosti – kríza maloroľníctva, 1. sv. vojna, hospodárska kríza. Dej sa odohráva v 2 západoslovenských dedinách, preto tu využíva západoslovenské nárečie. V strede pozornosti je vinohradnícka rodina. Je tu zobrazených niekoľko jej generácií.

Vladimír Mináč

- román Smrť chodí po horách – dej má dve línie. V prvej nás autor zavedie priamo do víru bojov SNP, do hôr. Hlavná postava Ján, ale aj ostatní v horách, trpí hladom a zimou. Opisuje vojnu a boje cez pocity postáv. V druhej línii opisuje väznenie a transport Jánovho brata do tábora Dachau. V tábore jeho brat pochopí, že bude ťažké prežiť a že sa mu to možno nepodarí. Je tam totiž vždy niekto, komu sa všetci musia podriadiť.

- pokračovanie Včera a zajtra – návrat Jánovho brata z tábora domov.Rudolf Jašík

-román Námestie svätej Alžbety – je to jeho vrcholné dielo. Príbeh lásky dvoch ľudí Igora a židovského dievčaťa Evy, ktorý sa v čase vojny nemôže naplniť, a preto sa končí tragicky. Odohráva sa počas 2. sv. vojny. Židia musia nosiť na oblečení hviezdu a Igor sa snaží od toho Evu uchrániť tým, že ju dá pokrstiť u farára. Ten to odmietne urobiť. Pri jednej razii Evu odvedú a neskôr je pri incidente zastrelená. Igor z pomsty zabije vodcu gardistov. Chce zabiť aj seba, ale odhovorí ho od toho obuvník, ktorý mu vysvetlí, že tým by nič nevyriešil. Je tu psychologický pohľad do vnútra človeka. Má prvky lyrickej balady.

Ladislav Mňačko

- román Smrť sa volá Engelchen – má dve dejové línie. Prvá línia sa odohráva po vojne v nemocnici, kde sa hl. hrdina lieči z vojnového zranenia. Druhá línia tvorí jeho spomienky na vojnu, na dedinu, ktorej obyvatelia poskytli partizánom útočisko. Keď partizáni odišli, prišli do nej Nemci, ktorí ju vypálili a jej obyvateľov vyvraždili. Hl. hrdina je jedným z týchto partizánov, ktorý dedinu opustili a nebránili ju a má preto výčitky svedomia. Je tu motív viny. Záver je otvorený. Hl. hrdina ide hľadať nemeckého veliteľa , ktorý pre neho znamená alibi za dedinu. Kontrast – hl. hrdina na jednej strane anjelik, na druhej vrah.

Alfonz Bednár

- román Sklený vrch – Je písaný formou denníka, ich – forma rozprávača. Spomienky sú ohraničené autorským rozprávaním, v ktorom nás zavádza na stavbu
priehrady. Muž nájde ženin denník, v ktorom sa dozvedá o vzťahu svojej ženy ku dvom mužom z minulosti, ale aj o sebe. Jeden je z obdobia SNP a viaže sa na partizána, ktorý bol umučený fašistami. Tohto partizána porovnáva so svojím manželom. Povojnové obdobie sa viaže na jej druhého priateľa, s ktorým sa rozišla. Román končí znova v prítomnosti. Eva chce navštíviť hrob partizána, ale tragicky umiera na stavbe. Hneď, ako jej manžel dočíta zápisky, dozvedá sa o jej smrti. Je tu absurdný záver – partizán zomiera pre lepšiu budúcnosť, Eva kvôli nepozornosti ľudí na stavbe. Je tu dôležitá náhoda. Neopisuje tu už kolektívneho hrdinu, ale individuálneho hrdinu a venuje sa jeho zážitkom. Vojna nie je ústredný motív. Je písaný dokumentárnou formou zápiskov v denníku. Je žánrovo pestrý – dobrodružný, rodinný, pracovný,... Poukazuje tu na chyby socializmu.