Magický realizmus je smer, ktorý sa rozvinul v rámci postmodernej doby v karibskej oblasti a ktorý tak nazvali jeho zakladatelia Guatemalčan Asturias a Kubánec Carpentier. V tajomnom svete diel magického realizmu sa prelína mýtické vesmírno s každodennosťou, tragédia s komickosťou, výmysel s realitou, život so smrťou.

Epické divadlo je doménou nemeckého dramatika Bertolda Brechta. Svoje hry stavia na rozbití divákovej ilúzie, že na javisku je predvádzaný skutočný život skutočných postáv. Divák si má stále uvedomovať, že sleduje len divadelné predstavenie a takto má byť angažovaný k aktívnemu porovnávaniu divadelného príbehu s realitou a svojim vlastným životom. Brecht nahradil dramatický prítomný čas epickým minulým, v hrách vystupuje množstvo epizódnych postáv, scéna sa často mení, dielo nie je členené na dejstvá, ale na scény, ktoré nie sú rovnako dlhé. Tajomstvo pointy stratilo svoje čaro, lebo epická hra v medzititulkoch povie dopredu, čo sa stane.

Slovenská literatúra po druhej svetovej vojne (1945-1989) je charakteristická v prvom rade tým, že je v znamení nástupu komunistickej ideológie k moci, Československo je izolované od ostatných krajín na západ od našich hraníc, je pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Obyvatelia boli nútení znovu odchádzať do emigrácie. Predstaviteľov poézie (básnikov) tohto obdobia delíme na:
a) staršiu generáciu- Ján Kostra, Pavol Horov, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik, Milan Rúfus,,
b) strednú generáciu- Ľubomír Feldek, Ivan Štrpka, Štefan Moravčík, Daniel Hevier,
c) mladá generáciu- Jozef Urban, Ivan Kolenič, Viliam Klimáček.

Slovenskú prózu a drámu druhej polovice 20. storočia zastupujú nasledovní autori:
a) próza- František Hečko, Rudolf Jašík, Alfonz Bednár, Dominik Tatarka, Ladislav Mňačko, Ladislav Ťažký, Vincent Šikula, Peter Jaroš, Ladislav Ballek, Ján Johanides, Rudolf Sloboda, Pavel Vilikovský, Dušan Dušek, Dušan Mitana, Jana Juráňová,
b) dráma- Štefan Králik, Ivan Bukovčan, Peter Karvaš, Milan Lasica, Július Satinský, Stanislav Štepka.
V dráme je známe tzv. autorské divadlo, ktoré vzniklo tým, že dovtedy oddelené tvorivé aktivity autora a herca sa spojili. Tvorca, resp. vykonávateľ sa necháva vidieť priamo v divadelnej akcii. Zdôrazňuje sa osobnostná autentickosť výpovede autora, ale aj celej hry, lebo text nie je nikdy definitívny, ostáva otvorený. Autor ponecháva priestor hercovej tvorivosti, javiskovej skúsenosti a jeho osobnosti. Nie je prísne predpísané, ako by mal herec danú rolu prezentovať, tým pádom sa táto úloha nemusí pripisovať len jedinému protagonistovi, lebo každý iný herec do nej vkladá niečo nové. V oblasti výrazových prostriedkov dominuje používanie irónie i sebairónie. Snaha priblížiť sa divákovi vedie autora k používaniu žargónu a nárečia.

Informačný slohový postup

Informácia je jazykový prejav, resp. sebestačná aktuálnosť faktu, ktorého existenciu konštatuje. Uplatňujú sa v nej oznamovacie vety, ktorá je často dlhá, pretože je faktografická. Do vety sa dosadzujú údaje kto, čo, kde, kedy, ako, prečo atď. Dôležitý je obsah, a nie jazykový výraz.

Slohový postup je spôsob, ako sa skladajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu. Rozlišujeme štyri základné postupy:
1. rozprávací,
2. opisný,
3. informačný,
4. výkladový a úvahový.

Štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky ( slová, vety ) v jazykových prejavoch. Jazykový prejav je utváraný ( štylizovaný ) podľa toho o čom, komu, kde, s akým zámerom ( cieľom ) vypovedá. Rozlišujeme týchto šesť štýlov:
1. náučný ( odborný, vedecký ), napr.: Po opelení čiaška zdužnatie a očervenie ...,
2. administratívny ( úradný, kancelársky ), napr.: 6. júla 2007 o 16,30 hod. sa bude konať ...,
3. hovorový, napr.: Bude nám tam fajn ...,
4. umelecký, napr.: Stojí vysoká divá Poľana ...,
5. publicistický, napr.: V pražskej Sazka Aréne sa dnes odohral ...,
6. rečnícky, napr.: Milí hostia!

Slohový útvar ( žáner ) je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu. Napríklad:
1. rozprávací slohový postup – rozprávanie príbehov, reprodukcie, ...,
2. opisný slohový postup – opis umeleckého diela, opis pracovného postupu, opis osoby – charakteristika, odborný opis, citovozafarbený opis prírody, ...,
3. informačný slohový postup – správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, pozvánka, 4. výkladový a úvahový slohový postup – výklad, úvaha, výťah, ...,

5. náučný štýl – štúdia, dizertácia ( rozprava ) – vedecký spis, diplomová práca, učebnicový výklad, esej, monografia, rigorózna práca, ...,
6. administratívny štýl – zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, triedny katalóg, správa, hlásenie, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška rozvrh hodín, školské vysvedčenie, dotazník, ...,
7. hovorový štýl – telefonický rozhovor, súkromný list, pracovný dialóg, spoločenský rozhovor, rozprávanie príbehu, ...,
8. umelecký štýl – a) lyrické žánre – óda, elégia, hymna, žalm, sonet, ...,
b) epické žánre – román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, ...,
c) dramatické žánre – tragédia, činohra, veselohra, ...,
9. publicistický štýl – správa, interview, komentár, recenzia, posudok, ...,
10. rečnícky štýl – prednáška, referát, prejav.