Skutočnosť, že diferenciácia štátnej správy a samosprávy nie je založená na absolútnej nezávislosti možno demonštrovať okrem iného aj tým, že existenciu, rozsah a obsah samosprávnych aktivít vymedzuje štát i keď predovšetkým právotvornou. aktivitou orgánov štátnej moci, a nie primárnou činnosťou orgánov štátnej správy (legálny variant ovplyvňovania činnosti samosprávnych inštitúcií je v súlade s platným zákonodarstvom výlučné použitie zákona).
Poznatok, že správa má svojich nositeľov stelesnených nie len v štátnych orgánoch (organizáciách), ale aj v samosprávnych inštitúciách, ktoré uskutočňujú v rôznom rozsahu a intenzite výkon verejnej správy, umožňuje tvrdiť, že špecifický obsah štátnej správy a samosprávy sa navonok prejavuje v špecifických formách. Uvažujúc v rovine aktov správy , špecifickou črtou štátnej správy sú štátnosprávne akty , kým formou samosprávy sú samosprávne akty. Jedny i druhé sú aktmi správy (verejnej) alebo inak správnymi aktmi, t. j. aktmi právnymi , podzákonnými, autoritatívnymi - verejnomocenskými. Kým dodržiavanie štátnosprávnych je zabezpečované donucovacími prostriedkami štátu (priamymi a nepriamymi), rešpektovanie samosprávnych aktov je z princípu bezprostredne garantované inými (i keď majúci v konečnom dôsledku svoj originálny základ v činnosti štátu) prostriedkami verejného donútenia (napr. miestnou políciou a pod). To však nevylučuje , aby dodržiavanie samosprávnych aktov nemohlo byť subsidiárne sprevádzané štátnou donucovacou garanciou.
Uvedené poznámky zasahujú už do problému klasifikácie správnych aktov. Ich základné členenie možno teda znázorniť takto:
Správne akty (verejno-mocenské akty):
- Štátosprávne akty (štáto-mocenské akty) - Autoritatívne štáto-mocenské akty,akty kompetentného orgánu štátnej správy (poverenej výkonom správy štátnej organizácie) vynutiteľné donucovacími prostriedkami štátu
- Samosprávne akty (neštátno-mocenské akty) - Autoritatívne neštátnomocenské akty, osobitné verejnomocenské akty, akty kom petentného orgánu samosprávy, vynutiteľné donucovacími prostriedkami samosprávneho celku (inými ako štátnimi donucovacími prostriedkami)
Podrobnejšiu klasifikáciu správnych aktov dosiahneme pomocou dvoch skupín kritérií:
- a/ Kritériá, ktoré poukazujú na právny charakter (obsah) správnych aktov a po stavenie ich adresátov;
- b/ kritériá charakterizujúce organizačný pôvod aktov (subjekty aktov), t.j. orgány, ktoré akty vydali .
Ad
a/ Do prvej skupiny zaraďujeme: aa/ Kritérium právnych vlastností aktov, ab/ kritérium postavenia adresátov aktov; ac/ kritérium vzťahu normatívnych aktov k všeobecnejšej právnej úprave
Ad aa/ Pomocou tohto kritéria členíme správne akty na dve skupiny normatívne a individuálne.
Ad b/ Každú z uvedených skupín možno ďalej klasifikovať na akty externé týkajúce sa subjektov (občanov, organizácií a orgánov) stojacich mimo organizačného (pod) systému, do ktorého prináleží správny orgán, ktorý akt vydal, t. j. tých subjektov, ktoré nie sú v priamej organizačnej podriadenosti voči pôvodcovi aktu (nie sú ním vo veci, o ktorú ide, riadené) a akty interné smerujúce dovnútra organizačného (pod) systému, do ktorého prináleží pôvodca aktu alebo - hovoríme jednoducho - do vnútra systému štátnej správy. Týkajú sa subjektov (orgánov, organizácií, ich pracovníkov a funkcionárov), ktoré sú v subordinačnom vzťahu k pôvodcovi aktu, sú ním riadené (odtiaľ názov "akty riadenia")*
Aplikáciou vyššie uvedených hľadísk dostávame tieto podskupiny správnych aktov:
A - štátnosprávne normatívne externé, t. j. akty všeobecne záväzné - právne predpisy (napr. nariadenie vlády);
B - štátnosprávne normatívne interné, t. j. akty, ktoré nemajú všeobecnú závažnosť - nie sú právnymi predpismi (napr. uznesenie vlády - Legislatívne pravidlá vlády);
C - štátnosprávne individuálne externé (napr. rozhodnutie o udelení štátneho občianstva, o cle a pod);
D - štátnosprávne individuálne interné (napr. rozhodnutie ministra o určitej organizačnej alebo o organizačno-personálnej zmene v aparáte, štruktúre ministerstva);
A - samosprávne normatívne externé (napr. nariadenie orgánu územnej samosprávy o zavedení miestnej dane alebo poplatku a ich sadzbách);
B - samosprávne normatívne interné (napr. pravidlá schválené oprávneným orgánom územnej samosprávy ustanovujúce režim vypracovania podkladov a iných písomných materiálov a ich predkladania na rokovanie obecného zastupiteľstva);
C -samosprávne individuálne externé (napr. rozhodnutie orgánu samosprávy o priestupku),
D - samosprávne individuálne interné (napr. rozhodnutie starostu samosprávnej obce o zvolení obecnej rady)
