Pojem, charakteristické znaky a teoretické východiská klasifikácie správnych aktov.
Akty orgánov verejnej správy , ako už bolo uvedené, sú zamerané na tvorbu a aplikáciu právnych noriem, teda vždy spôsobujú určité právne následky. Vzhľadom na to, že pojem "správny akt" nie je v našom právnom poriadku definovaný, je potrebné z hľadiska jeho teoretického osvojenia špecifikovať jeho charakteristické črty.
Právne akty správy (správne akty) plnia rôzne funkcie. Môžu byť pôvodom (základom) pre vydanie aktov inými orgánmi, môžu mať povahu právnych skutočností, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú právne vzťahy, a to nielen administratívnoprávne, môžu mať charakter dôkazného prostriedku. pre súdne orgány, môžu byť pôvodom pre uplatnenie zodpovednosti atď.
Na proces vydávania správnych aktov sa vzťahujú určité požiadavky. Ide o požiadavku zákonnosti (súlad správnych aktov s ustanoveniami platného práva), kompetentnosť (správny akt môže vydať len orgán na to oprávnený), hospodárnosti, dodržiavania
procedurálnych pravidiel a požadovanej formy, zabezpečenia ich systemizácie a prehľadnosti, racionálnej motivácie, sémantickej jasnosti, jednoznačnosti , všeobecnej zrozumiteľnosti logiky a vecnosti, požiadavku účelnosti a správnosti a pod.
Charakteristické znaky správnych aktov možno vymedziť nasledovne:
- a/ Správny akt je aktom právnym. Znamená to, že má právny základ a je záväzný, pričom jeho rešpektovanie je zabezpečované právom stanovenými donucovacími prostriedkami. Správny akt je záväzný nielen voči svojim adresátom, ale zaväzuje aj orgán, ktorý je pôvodcom aktu . Miera záväznosti aktu je do značnej miery určovaná jeho právnou
silou, ktorá je podmienená postavením orgánu verejnej správy - pôvodcu aktu v správnej hierarchii a s ním pomerne úzko súvisiacou jeho kompetenciou. - b/ Správny akt je aktom podzákonným Jeho fundamentom je zákon (zákonné opatrenie). Ako právna forma realizácie zákona (podzákonnej Činnosti) je teda vydávaný na základe zákona v jeho medziach a na jeho uskutočnenie.
Problém "na základe zákona" má dve roviny. Po prvé ide o to, aby v momente vzniku pod zákonného právneho predpisu existovalo určité zákonné splnomocnenie (t.j. existoval zákon, ktorý má byť podzákonnou úpravou vykonaný) a po druhé je dôležité, aby podzákonná právna úprava spôsobovala právne následky len vtedy, ak vyvoláva (je platný) právne dôsledky sám zákon? ktorý .1e pôvodným zdrojom aktu. Správny akt je v tomto zmysle od zákona odvodeným aktom, pretože zákon je zdrojom jeho záväznosti.
Požiadavka aby pod zákonný právny predpis orgánu verejnej správy bol "v medziach zákona" nesie informáciu o obsahu vzťahu zákona a podzákonného právneho predpisu. Táto požiadavka sleduje zrejme obsahovú jednotu právnej úpravy vôbec, t.j. vecný súlad a odvodenosť predmetu právnej úpravy podzákonným predpisom vo vzťahu k zákonu.
Odvodenosť existencie a obsahu správnych aktov od zákona sa dnes v právnom poriadku značne akcentuje. Listina základných práv a slobôd uvedená ústavným zákonom Č^ 23/1991 Zb. stanovuje v všeobecnú požiadavku možnosti ukladania povinností len na základe zákona a v jeho medziach zachovávajúc základné práva a slobody. V správnej praxi to znamená, že akékoľvek uloženie povinnosti občanom, či už normatívnym alebo individuálnym správnym aktom musí mať svoj základ a svoj rámec v zákone.
c/ Je jednostranným autoritatívnym (mocenským) aktom príslušného orgánu verejnej správy, ktorý má právnotvorné účinky v tom zmysle, že sa ním zakladajú menia, rušia alebo deklarujú subjektívne práva a právne povinnosti adresátov.
Práva a povinnosti, ktoré akt zakladá sú výrazom vôle orgánu verejnej správy ako mocenského subjektu. Jednostrannosť aktu
spočíva v tom, že vôľa orgánu verejnej správy je záväzná (správny akt vyvoláva právne následky) bez ohľadu na to, či ju akceptuje adresát aktu, a to aj v tých prípadoch, keď akt môže byť vydaný len na vonkajší podnet (napr. stavebné povolenie u ktorého predmetom musí byť príslušná žiadosť na jeho vydanie).
