A/ Vysvetlite dôvody oživovania zemianstva v slovenskom národnom živote, odôvodnite postoj slovenských spisovateľov v jednotlivých zemianskych postavách.
B/ Všímajte si v ukážkach ( Reštavrácia, Keď báčik z Chochoľova umrie, Ežo a Gábor Vlkolinský) slovnú zásobu slovenského jazyka- členenie vertikálne a horizontálne.
Spoločenská situácia: Realizmus sa v slovenskej literatúre rozvinul až v 80.tych rokoch 19.storočia. Oproti európskemu realizmu sa oneskoril takmer o polstoročie. Oneskorený nástup realizmu súvisel s veľmi zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku. Prehlboval sa sociálny a národný útlak. Narastala bieda, nezamestnanosť. V tomto čase vrcholilo hromadné vysťahovalectvo do zámorských krajín. Po Rakúsko – Maďarskom vyrovnaní (1867) – násilná maďarizačná politika - ich cieľom bolo premeniť mnohonárodnostné Uhorsko na jednonárodný štát. Na SR bol nedostatok kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií (zatvorené 3 slov. gymnáziá, neskôr MS). Strediskom konzervatívnej inteligencie bol Martin. Vychádzalo tu viacero časopisov- Národné noviny, Slovenské pohľady, humoristický časopis Černokňažník. Koncom 19. st. vystúpila proti politike konzervatívcov opozičná skupina mládeže - tzv. Hlasisti(podľa čas. Hlas) - modernejšie, liberálnejšie názory. V centre pozornosti neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy. Vychádzali z vlastných skúseností, snažili sa pravdivo a čo najvernejšie zobraziť skutočnosť. Neidealizovali svoje postavy ako v období romantizmu, hrdinami ich diel boli obyčajní ľudia. Rozvíjala sa najmä próza – dedinská poviedka a spoločenská novela, v poézii sylabotonický veršový systém.
2 fázy slov. realizmu:
1) OPISNÝ REALIZMUS- rozvíjal sa v 80. rokoch 19. st.
Predstavitelia: Svetozar Hurban Vajanský, P.O. Hviezdoslav, Martin Kukučín, E. Marothy Šoltésová a Tereza Vansová
- tématika: dedinská- videli len čistotu a neskazenosť slov. ľudu. Zemianstvo a problematika národného útlaku, ústrednou otázkou ich diel je, či v čele národnostného zápasu má stáť zemianstvo alebo ľud. Podľa Vajanského, Šoltésovej a Vansovej zemianstvo, podľa Hviezdoslava, Kukučína – ľud. Romány Vajnaského, Šoltésovej a Vansovej reprezentujú nacionálnu ideológiu konzervatívcov. Nesprávne sa nazdávali, že odnárodnené zemianstvo by sa ešte mohlo stať vedúcou silou spoločnosti.
- próza: črta, poviedka, novela, román
- témy: súčasné- opisujú materiálne bohatstvo, vypočítavosť, alkoholizmus, manželstvo,
- pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez preniknutia do hĺbky, diela nesú stopy pseudoromantickej,
sentimentálnej literatúry = falošnoromantickej
- propagácia slovenčiny- orientácia na krásny jazyk
2) KRITICKÝ REALIZMUS- tvorba mladšej generácie, do literatúry vniesli kritickejší pohľad na spoločnosť
Predstavitelia: J.G. Tajovský, B. Slančíková-Timrava, Ľ. Podjavorinská, svojou prevzatou tvorbou J. Jesenský, L. Nádaši-Jégé
- nové témy, problémy, noví hrdinovia- chudobný človek z najbiednejších vrstiev
- prevláda krátka próza- poviedky a novely s dedinskou tematikou
Skutočnými priekopníkmi realizmu v slovenskej literatúre boli však Hviezdoslav a Kukučín. Milovali slovenský ľud a boli presvedčení, že môžu byť takí silní, aby sa vedeli sami ubrániť, aby dokázali potlačiť národnostný útlak. Ľud predsa sám najlepšie vie, ako trpí, čo sa mu nepáči, akú zmenu potrebuje. Zemania predstavovali nepriateľov, ktorí im nikdy úprimne nepomôžu v oslobodení, znamenalo by to pre nich totiž ich vlastný úpadok.
Svetozár Hurban Vajanský
- vedúca osobnosť mladej generácie 80. rokov 19. st., syn štúrovca J.M. Hurbana, ovplyvňoval literárny a politický život na SR, 1 z ideológov konzervatívnej národ. strany
- vo svojich novelách a románoch sa zamýšľa nad postavením zemianstva, zobrazoval svet vyšších spoločenských vrstiev - svet zemianskych kaštieľov a salónov
- žiada aktivizáciu vyšších slovenských vrstiev - postavy: príslušníci inteligencie a národne uvedomelí zemania
-román: Suchá ratolesť: hl. postava Stanislav Rudopoľský, zeman a umelec, posledný potomok starej zemianskej rodiny z Rudopolian. Študoval vo Viedni, nemal vzťah k národu. Z kozmopolitného bohéma sa mení na vnútorne presvedčeného predstaviteľa národ. myšlienky.
dej: Po návrate ako prvého navštívi statkára Vanovského, zoznamuje sa s miestnou smotánkou, spoznáva učiteľa Alberta Tichého, imponuje mu pekná vdova Adela Rybárička- tieto postavy mali vplyv na jeho premenu. Záver pôsobí papeticky, Stanislav ostáva žiť v rodnom kraji, ku ktorému ho viažu rôzne putá a chce byť užitočný svojmu národu. Zemianstvo prestáva byť suchou ratolesťou na strome slov. národa.
- autor vedúcu úlohu pripisuje zemanom a tvrdí, že je to trieda, ktorá je schopná viesť slovenský národ, ak sa spojí s inteligenciou (spojenie Rudopoľského a Tichého)
-Kompozičný postup: retrospektívny- počas deja sa autor vracia v spomienkach do minulosti
-Horizontálne členenie textu: 10 kapitol
-Vertikálne členenie textu:
pásmo rozprávača- opis osôb, dejových situácií
pásmo postáv- vnútorné monológy, dialógy
-novela: Letiace tiene: zachytáva proces úpadku zemianstva, zavineného prenikaním kapitalizmu, na osudoch rodiny Imricha Jablonského. Získal veľký majetok, nehospodáril, prenajal pozemky a pod vplyvom Nemca Bauera sa dáva na podnikanie - takmer prišiel na mizinu. Z tejto situácie mu pomohol Milko Holan, príslušník mladej inteligencie, kt. sa ožení s jeho dcérou.
-opäť spojenie zemianstva a národne uvedomelej inteligencie - 1 z perspektív úspešného národnooslobodzovacieho zápasu
- kritika javov prinášaných kapitalizmom
-dvojdielny román: Koreň a výhonky: zemianska tématika, názov má symbolický význam: koreň = stará roľnícka rodina Drevanskovcov a výhonky = mladá generácia – Anna Drevanská a učiteľov syn.
- spojenie slovenskej inteligencie s ľudovými vrstvami
-román: Kotlín: zobrazenie zemianstva, Andrej Lutišič nesplýva so slovenským národom, je to typ zbytočného človeka- autor vyjadril námietky voči vlastnej ideológii
Elena Marothy- Šoltésová
- snažila sa o zapojenie ženy do kultúrneho, národného života, bola priekopníčkou emancipácie, členka spolku slovenských žien – Živena, prispievala do časopisu Dennica
- zemianska tématika: román: Proti prúdu: v centre pozornosti je návrat najlepších príslušníkov zemianstva k slovenskému národu. Túto ideu rozvíja na manželstve Oľgy Laskárovej z národne uvedomelej rodiny s odrodilým zemanom Šavelským. Ten sa v manželstve pretransformuje na národovca a bojovníka za vlasť
P. O. Hviezdoslav-motív zemianstva v jeho tvorbe:
-Hviezdoslav svoju náklonnosť k slovenskému ľudu vyjadril v epose: Ežo Vlkolinský.
- dej: Beňo, Ežov otec, zomiera a Ežovi prikázal, aby si ctil matku a aby ostal verný Bohu. Ežo má rád Žofku Bockovie. Matka mu zakazuje za ňou chodiť a núti ho, aby si zobral jej krstňa. Ežo sa riadi vlastným rozumom, nepoddal sa matke, a tak ho vyhodila. Odchádza k strýkovi, ten ho prijme. Tým, že ho prijal do svojho domu, sa chcel pomstiť Estere. Po nejakom čase Ežo požiadal Žofku o ruku a ona súhlasila. Konala sa svadba, ktorá bola miestom stretnutia zemanov i sedliactva. Ežo: „Sme rovní! Áno - zeman - nezeman, v tom rozdielu viac niet.“ Estera roky vzdorovala, až sa stretla s malým Benkom, jej vnúčikom. A tak ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopila až nežnosť jej vnúčika a rozhodla sa prijať syna i nevestu do domu. - zmierenie medzi Esterou a Ežom je obrazom zmierenia zemanov a sedliakov;
Autor tvrdí, že zemania sú triedou na úpadku a ponúka im dve možnosti: buď sa spoja s ľudom a prežijú, alebo sa nespoja a vrstva zemanov zanikne .
-epos: Gábor Vlkolinský: úpadok poprednej zemianskej rodiny Šimona Vlkolinského. Gábor zostáva so svojim zemianstvom sám, jeho rodičia boli alkoholici, súrodenci boli vo svete. Odmieta ho i dievča, kt. mu sľúbili
-dej: Gábor si vybral za ženu Uľku Gažkovie, ale od svadby sa ustúpilo, lebo Gáborova matka začala piť. Aj keď je Gábor z vyššej vrstvy, rád pomôže po záplavách u Marky Tomášovie. Keď sa Šimún dozvie, že Gáborova matka pije, chce ju zabiť sekerou. Marka miluje Eža (aj keď on je už zadaný) a odmieta všetkých nápadníkov. Marka na jar zomiera, miesto stretnutia zemanov a sedliakov je pohreb; v závere eposu Gábor nevidí zmysel, prečo žiť – Ežo mu poradí, aby sa oženil, trebárs aj so sedliačkou (veď aj so sedliačkou sa dá pekne žiť).
- viaceré postavy z eposu Ežo Vlkolinský prechádzajú aj do Gregora, iba v inom dejovom začlenení
- v lyricko–epickej básnickej skladbe Hájnikova žena obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchému ľudu, z nezáujmu o život prostých ľudí. Nie sú totiž takí hlúpi, za akých ich pokladajú, nedajú im však možnosť rozvíjať svoje schopnosti. Bohatých nikdy nezaujímal život chudoby a nikdy jej neboli ochotní podať pomocnú ruku. Prečo by sa potom postavili na stranu ľudu v národnooslobodzovacom hnutí?
Martin Kukučín
- takisto zastával názor, že sa tieto dve triedy nikdy spojiť nemôžu. V diele Keď báčik z Chochoľova umrie sa zaoberá úpadkom zemianstva, hlavná postava Aduš Domanický je chudobný zeman, je však pyšný, zdanlivo majetný, ale v skutočnosti nič nemá. Oproti nemu stojí Ondrej Tráva, šikovný sedliak, ktorý prestal gazdovať, dal sa na podnikanie a ohrozuje Aduša.
- dej: Ondrej Tráva chodí po jarmokoch v okolitých dedinách, kupuje a predáva, predáva a kupuje, spoznáva nových ľudí. Až raz sa stretne s Adušom Domanickým. Ten sa chváli veľkým majetkom, Ondej s ním uzavrie obchod, no nevie do čoho ide. Kúpil od Aduša vyše sto mier jačmeňa. Ondrej prišiel do Domaníc, kde si mal prísť po jačmeň, neskoro v noci, a tak sa rozhodol počkať do rána. Ráno sa vybral do kaštieľa za zemanom Adušom. Keď ho Aduš zbadal, zasa začal básniť o svojom majetku, svojich predkoch a hlavne o báčikovi z Chochoľova, ktorého mal veľmi rád. Báčik mu posiela mnoho vecí (slivovicu, obraz, fotel) a peňazí, ale z jeho slov bolo jasné, že by bol najradšej, keby báčik zomrel, kvôli majetkom. Je až neuveriteľné, že Ondrej ešte vždy veril, že svoj jačmeň dostane. Aduš Ondreja povodil po majetku, kde nič nebolo. Ondrejovi bolo podozrivé, že Aduš zahovára, ale on sa nedal. Požiadal ho, že ak nemá jačmeň, má mu dať jasene, ktoré stáli pri hroboch. Konečne si uvedomil, čo vlastne robí a kým je. Stal sa z neho úplne iný človek. Z chvastúnskeho Aduša sa opäť stal normálny Aduš. O nejaký čas zomrel báčik z Chochoľova, ale Aduš už netúži po jeho majetku, ale po tom, aby bol nažive.
- Kukučín bol presvedčený o duchovnom i mravnom úpadku zemianstva a jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života. Videl, že zemianstvo v spoločnosti už stratilo svoje postavenie a má preň len ironický úsmev. V Ondrejovi je čosi zdravé, čo ho núti ísť dopredu, ale v obchodovaní vie byť krutý. Lenivosť a úplná bezmocnosť, spojené s Adušovou rodovou pýchou, sa rozchádzajú s činorodosťou, skromnosťou a vedomím moci, ale i bezočivou neľudskosťou Ondreja.
-v románe Dom v stráni rozpráva príbeh lásky medzi synom statkárky šory Anzuly- Nikom a sedliačkou Katicou, dcérou rozvážneho sedliaka Mateho Berca . Títo mladí ľudia nemôžu spojiť svoje životy, pretože sedliačka nevyhovuje spoločenskej úrovni bohatých ľudí, nikdy medzi nich nezapadne, dokonca by so sebou mohla stiahnuť aj chlapcovu významnú rodinu...
Neskorší autori kritického realizmu priniesli nový pohľad na skutočnosť, nové témy. Timravine postavy pochádzajú z dediny opisuje ich život v biede a sústreďuje sa aj na rozvoj profilu vidieckej inteligencie. Hviezdoslav a Kukučín prebudili v očiach spisovateľov lásku k ľudu, záujem o jeho život, dôležitosť jeho vzdelávania, národného uvedomovania a potrebu prebudiť slovenskú ctižiadostivosť.
Ján Kalinčiak-dielo- Reštavrácia
- dej: Matiáš Bešeňovský s kmotrom Petrom Barinom išli do Radošoviec. U Adama bol gróf Želinský, ktorý sčasti financoval Adamovu volebnú kampaň, za čo mu on sľúbil dcéru Aničku. Lenže Aničke sa páčil Štefan. Pri jednej hostine prijímal Štefan hostí, keď medzitým vicišpán (Adam) zabával hostí. Zemania s úľubou pozerali na mladý pár (Štefana a Aničku), avšak Adam a gróf Želinský mali iné plány. Adam pred všetkými povedal, že Štefan sa môže oženiť s Aničkou až vtedy, keď sa stane vicišpánom. Strýko Ondrej Levický mal zlosť na grófa, tak začal všetko organizovať, aby sa Štefan skutočne stal vicišpánom. Prišiel k Potockému a sľúbil mu 400 hlasov rodiny Levických, ak si po zvolení za vicišpána vezme ako druhého vicišpána Štefana Levického. Po istom váhaní a napätí súhlasil. Potocký chcel získať na svoju stanu Matiáša Bešeňovského, zaplatil mu 100 dukátov, lebo za ním stála celá Bešeňová. Keď sa to dozvedel Adam Bešeňovský, zaplatil mu dvesto, aby Matiáš vábil pre neho. Ondrej Levický vymyslel pomstu. Zajali Matiáša a zinscenovali akýsi posledný súd, aby sa polepšil. Dostal milosť, ale vyťali mu niekoľko palíc, čo sa rovnalo strate zemianskej cti. Bol si vedomí toho, že sa to nikdy nesmie prezradiť. Keď nastal deň reštavrácie, všade šiatre, viali zástavy a vykrikovalo sa „vivat!“ Chýbali len prívrženci Bešeňovského, ktorí po opici vyspávali v hore. Hlavný vicišpán otvoril voľbu. Prívrženci Bešeňovských neprišli, tak Matiáša poslali po nich. Ale tomu stačilo pošepkať: „Vykričím“ a vedel, čo to znamená. Výsledok bol viditeľný: Bešeňovskí získali 700 hlasov, Potockí 1200. Ondrejovi sa podaril zámer. Vicišpánom sa stal Potocký a ten dosadil Štefana ako druhého vicišpána. Adam porážku ťažko niesol, ale po čase dovolil Aničke, aby sa stala ženou Štefana.
-presvedčivý a pravdivý obraz o hospodárskom aj morálnom úpadku zemianstva
