Začiatky futbalu v Barcelone sa spájajú s ľuďmi v osade či dedinke Sant Gervasi de Cassoles. Tu žil na konci 19. storočia aj mladý Švajčiar Hans (Joan) Gamper, ktorý pracoval v továrni na výrobu električiek v Sarrii. Vo zvyku mal častú organizáciu futbalových zápasov, ktoré sa konali neďaleko jeho domova. Stále keď mal čas tak si na rôzne priateľské zápasy pozýval mladých škótskych prípadne anglických zamestnancov, ktorí pracovali v prosperujúcom katalánskom textilnom priemysle.
Paralelne s touto skupinou Švajčiara Joana Gampera funguvala v oblasti Katalánska aj druhá skupina športových nadšencov. Tá sa zoskupovala na gymnáziu v Tolose. Joan Gamper ich oslovil s myšlienkou založenia dvoch futbalových klubov. Majiteľ gymnázia Jaime Vila však jeho myšlienku odmietol s odôvodnením, že v Gamperových štruktúrach je na jeho vkus príliš veľa cudzincov.
Mladého Joana však tento neúspech neodradil a šťastie skúšal naďalej. Onedlho na to narazil na správneho človeka, u ktorého našiel pochopenie pre svoje zámery. Ním bol Manuel Solé, majiteľ gymnázia, ktoré nieslo jeho meno. Solé vymenoval skupinu hráčov, ktorých kapitánom sa stal práve Joan Gamper. 22. októbra 1899 vyšiel v miestnych novinách s názvom „Šport“ článok, v ktorom sa už oficiálne hovorilo o plánovanom založení nového futbalového klubu.
Futbaloví nadšenci v blízkom okolí boli po prečítaní tejto správy mimoriadne šťastní a už o týždeň zorganizovali malú oslavu, na ktorej sa uzavreli posledné formality. 29. novembra 1899 na Soléovom gymnáziu oficiálne vznikol nový futbalový klub, ktorý bol pomenovaný ako „Futbol Club Barcelona.“
Na zakladacej schôdzi sa zišlo týchto dvanásť futbalových prívržencov: Walter Wild, Joan Gamper, Bartolomé Terradas, Pedro Cabot, Enric Ducal, Otto Maier, Luís Ossó, Carlos Pujol, Guillem Parsons, Joan Parsons, José Llobet a Adolfo Suarez.
Po niekoľkých hodinách vášnivých diskusií sa táto skupinka dohodla na štyroch základných bodoch:
- na gymnáziu Solé sa otvára zvláštna trieda venovaná futbalu
- farby nového klubu budú modrá a granátová
- plat každého zúčastneného bude 2 pesety
- zápasy sa budú hrať na poli L´Horta
Na tomto istom zhromaždení sa skupina nadšencov dohodla aj na rozdelení postov. Walter Wild sa stal prezidentom, Luís Ossó sekretárom, Bartolomé Terradas pokladníkom a Joan Gamper kapitánom tímu.
Neskôr, 12. decembra 1899 schválilo vedenie tímu do úlohy viceprezidenta Johna Parsona a na posty hovorcov tímu boli dosadení William Parson a Adolfo Suarez. V tomto období sa schválilo aj oficiálne logo klubu, v ktorom samozrejme vynikali oficiálne farby – modrá a granátová.
Prečo sa vedenie dohodlo práve na týchto dvoch farbách? Zdôvodnení je hneď viacero, nevie sa však ktoré je správne:
- prvým futbalovým klubom Joana Gampera bol švajčiarsky L´Excelsior, ktorého farby boli modrá a granátová
- spomínané farby boli aj farbami švajčiarskeho mesta Ticino, kde Gamper dlho žil
- jeden z členov ustanovujúceho zhromaždenia písal zápisky so zvláštnou ceruzkou, ktorá bola napoly modrá a napoly granátová. V tej dobe boli takéto písacie potreby v móde
- matka Comamalovcov (bratov, ktorý hrali za klub) pracovala v textilnej fabrike a pre hráčov pripravila prvú sériu dresov. Rozhodla sa, že pekné budú modro-granátové a také i ušila.
Ktorá zo spomenutých verzií je správna sa už asi nikdy nedozvieme. Môžeme len uvažovať či tipovať...
Vráťme sa k logu klubu FC Barcelona. Vedenie bolo za to, aby v ňom vynikali klubové farby modrá a granátová. Okrem toho sa v logu mala objaviť aj žltá a červená farba (farby Katalánska) a červený kríž na bielom pozadí (farby svätého Jordiho).
