Právny poriadok od začlenenia Slovenska do Uhorského štátu po prvú ČSR

• Gejza (pokrstený r. 973)
• Štefan I. (997-1038, korunovaný za kráľa r. 1000)
• Ladislav I. (1077-1095)
• Koloman (1095-1116) - obmedzil dedičské práva vazalov k lénnym majetkom
• Belo III. (1173-1196) - založil nové úrady (kráľovská kancelária, úrad taverníka)

Štátoprávne zjednotenie Slovenska s uhorským kráľovstvom sa uskutočnilo v 12. st. - vznikla Spišská župa, Trenčianska hradná župa, Zvolenská župa, Hradná Šarišská župa, Liptovská župa, Turčianska župa

Ústredné orgány

• hlava štátu (spočiatku zásada seniorátu, v 12. st. sa upevnila zásada primogenitúry)
• kráľovská rada (vznikla z dvorských zjazdov, hájila predovšetkým záujmy vysokej šľachty)
• kráľovská kancelária (kancelár - spravidla biskup, vicekancelár s pridelenými notármi)
• ústrední hodnostári krajiny

1. palatín - pôvodne náčelníkom dvora, sudcom dvorského služobníctva, postupne najvyšším sudcom krajiny
2. kráľovský sudca (iudex curiae) - pôvodne hospodárskym úradníkom kráľa
3. taverník (magister tavernicorum) - v 12. st. bol hlavným hospodárskym úradníkom a správcom kráľovských príjmov

• hodnostári kráľovského dvora (hlavný stolník, hlavný maršal, hlavný čašník, hlavný lovec, hlavný komorník - boli povýšení na zemských barónov a stali sa stálymi členmi kráľovskej rady) - na čele hofmajster - spravidla bol aj zemským sudcom

Miestna správa (organizovaná na základe komitátnej, župnej organizácie)

• župan (comes castri) - zástupca kráľa
• dvorský župan (comes curialis) - menovaný županom, vykonával jurisdikciu
• veliteľ vojska, správca hradu
• komitát(strediskom bol hrad) - centurionát (centurioni) - dekanát (dekani)- obce (richtári - villicus)

Vývoj súdnej organizácie

• hradská župani, ich dvorskí sudcovia a richtári spočiatku súdili len jobagiónov a (vojaci) a hradný ľud
• za Ladislavovej vlády - v komitátoch - osobitné súdne orgány (kráľovskí sudcovia, bilochovia alebo biloti regales) - stíhali delikty proti súkromnému majetku a likvidovali pozostatky rodového súdnictva
• za Kolomanovej vlády - toto osobitné súdnictvo prestalo na vidieku existovať, zriadili sa koncilové súdy

Právo a právne pamiatky

• Zákony Štefana I. - skladajú sa z dvoch kníh a 55 článkov
  1.predpisy na ochranu štátneho a cirkevného poriadku ako aj na ochranu súkromného vlastníctva pôdy a pracovnej sily
  2.doplnky a niektoré zmeny predchádzajúcich ustanovení
• tri zákony pripisované Ladislavovi - ochrana súkromného vlastníctva
• dva zákony Kolomana - upravovali právne úkony medzi kresťanmi a Židmi

IV.SLOVENSKO V RÁMCI UHORSKÉHO ŠTÁTU ZA FEUDÁLNEJ ROZDROBENOSTI A JEJ ČIASTOČNÉHO PREKONÁVANIA
(OD ZAČIATKU 13. STOROČIA DO KONCA 14. STOROČIA)

• Ondrej II. (1205-1235)
• Belo IV. (1235-1270)
• v 14. st. sa vytvorila jednotná vrstva poddaných
• Spišskí kopijníci (1243) - privilégia - autonómny obvod
• Spišskí Nemci (1271) - privilégium, ktoré vyhlásilo ich osady za uzavretú provinciu pod vedením kráľom vymenovaného grófa, súdnictvo nad nimi vykonával v Levoči spišskí gróf spolu s voleným richtárom a prísediacim
• šoltýske osady - na čele týchto osád bol šoltýs, ktorý uzavrel zmluvu so zemepánom
• Zlatá bula Ondreja II. (1222; články 1, 2, 3, 7, 31 - neskôr prevzaté do Tripartita ako základné slobody šľachty)
• 2. Zlatá bula (1231) - ochranca výsad namiesto palatína - duchovenstvo, neobsahovala právo branného odporu
• 3. Zlatá bula (1267) - 10 článkov, potvrdzovala ustanovenia prvej Zlatej buly, avšak už sa v nej jasne rozlišovalo medzi veľkostatkármi - barónmi a ostatnou šľachtou
• snemy - 1267, 1279, 1290, 1298 - samostatné vystupovanie komitátnej šľachty (rozpor medzi barónmi a strednou šľachtou))
• zákon č. 23/1298 - zakotvené každoročné zvolávanie snemu a reorganizácia kráľovskej rady
• dekrét 1298 - štátne územie už nie je vlastníctvom panovníckeho rodu
• Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - zvolal snem 1318, pod hrozbou exkomunikácie z cirkvi, opieral sa o kráľovskú radu
• Ľudovít I. (1342-1382) - dekrét z r. 1351, podľa ktorého krajina je “jednotným zhromaždením veľkňazov, barónov a šľachticov, t.j. štátom feudálov
• Mária (1382-1387)

Ústredné orgány štátu

• hlava štátu (od 13. st. korunovácia - verejnoprávnym aktom, predtým cirkevným obradom), rozvíjala sa inštitúcia “mladšieho kráľa”
• kráľovská rada (na sneme 1290 - stredná šľachta presadila, aby jej zástupcovia boli kooptovaní do kráľovskej rady - až do Anjouovcov, zákonodarný orgán, podieľala sa na výkonnej moci panovaním

1. širšia kráľovská rada (zákonodarná činnosť)
2. .užšia kráľovská rada (ústredná vláda)

• kráľovská kancelária (väčšia, tajná, menšia)
• ústrední hodnostári krajiny

1. palatín - strážca stavovskej ústavy a zástupca panovníka
2. krajinský sudca - stal sa štátnym sudcom kráľovskej kúrie, viedol čestný rytiersky súd
3. tavernicus - stal sa najvyšším sudcom niektorých slobodných kráľovských miest
4. hlavný pokladník - hospodárske funkcie

• snem - neupevnil sa ani v 14. st.

Miestna správa

• v 13. st. sa kráľovský komitát zmenil na šľachtický (hradský župan sa stal hlavným županom a jeho dvorský sudca podžupanom
• za Bela IV. sa namiesto územných obvodov v podobe centuriátov a dekanátov utvárali okresy (na ich čele stáli slúžny a pri výkone funkcií im pomáhali prísažní prísediaci (iurassessores)

Mestá

• Belo IV. - priznal mestské práva každému obyvateľovi a prisťahovalcovi do mesta (personálne mestské právo sa zmenilo na právo teritoriálne)
• mestá vykonávali na svojom území vrchnostenské práva na základe vzorového mestského práva Stoličného Belehradu, tieto práva dostala Bratislava, Nitra, Trnava
• tavernikálne mestá - Bratislava, Trnava, Košice, Bardejov a Prešov (delegovali svojich zástupcov na tavernikálny súd ako prísediacich
• personálové mestá - napr. Levoča, Sabinov
• právomoc mestského zhromaždenia postupne prešla na užší orgán, na tzv. volenú obec, ktorá sa spravidla skladala zo 100 patriciov (Hundertleute) a ktorá ako “širšia mestská rada” volila “užšiu mestskú radu” - týmto spôsobom sa upevnila nadvláda patriciátu v mestách

Pozemková vrchnosť

• vrchnostenské obce

1. slobodné obce (na čele vrchnosťou vymenovaný úradník - villicus, alebo richtár volený obyvateľstvom)
2. poddanské obce (dediny - villae, samoty - pustatiny, majere - praedium)
3. obce so zmiešaným obyvateľstvom

Súdna organizácia

• kolonisti - hostia sa postupne vylučovali z kompetencie žúp a v 13. st. už existovali osobitné súdy v mestách, nad ktorými odvolacie súdnictvo vykonával tavernikálny súd
• poddaní boli jurisdikčne podriadení feudálnej vrchnosti okrem ťažších trestných činov, väčších peňažných a desiatkových záležitostí, ktoré patrili do pôsobnosti župného súdu
• v 13. st. a na začiatku 14. st. boli z kompetencie komitátneho súdu vylúčení veľmoži (oligarchovia), ktorí podliehali len súdnej právomoci kráľa, krajinského sudcu alebo osobitne delegovaného kráľovského sudcu - táto skutočnosť upevnila pozíciu kuriálneho súdu
• osobitné súdnictvo panovníka sa označovalo ako “súd osobitnej kráľovskej prítomnosti” (specialis praesentia regia), ktorú vykonával kráľ v kráľovskej rade
• vierohodné miesta (loca credibilia)

Charakteristika právneho systému

• feudálny právny systém nebol jednotný, okrem celoštátneho zemského šľachtického práva existovali aj rôzne partikulárne práva jednotlivých stavov (mestské, banské, lénne, cirkevné, pozemkovrchnostenské, cechové)
• obyčaj mala trojaký účinok: interpretovala, nahrádzala a rušila zákon
• staršie uhorské feudálne právo malo dve základné formy:

1. obyčaj (prejavovala sa v súdnych rozhodnutiach, v súdnej praxi, zbierkach formúl a dokumentov)
2. zákon (medzi zákony možno zaradiť aj privilégia a štatúty- krupinské, štiavnické a bratislavské)

• zlaté buly (1222, 1231, 1267)
• zákony Ondreja II. z roku 1231, Bela IV. z roku 1267 a Ondreja III. z rokov 1291 a 1298
• dekrét Karola Róberta z r. 1341 - obsahuje nájomné zmluvy s oravským kastelánom
• dekrét Ľudovíta I. z r. 1351- potvrdení Zlatá bula a doplnená ďalšími privilégiami - napr. zákaz drobenia šľachtického majetku
• mestské privilégia (Trnava 1238, Zvolen 1248, Krupina 1244, Nitra 1248, Nové Mesto nad Váhom 1253, Komárno 1256, Bratislava 1291
• Žilinská kniha (obsahuje nemecký text z r. 1378 a český text z r. 1472 so slovakizmami)

Právny poriadok Slovenskej republiky

a.) s výnimkou vlastníckych vzťahov platilo naďalej bez väčších zmien občianske, rodinné, obchodné a zmenkové právo

• zákon o pozemkovej reforme (č. 46/1940 Sl. z.)

b.) oblasť pracovného práva a sociálneho zabezpečenie

• nariadenie s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z. (zavedená pracovná povinnosť)
• nariadenie s mocou zákona 147 a 284/1940 Sl. z. (Ústredný úrad práce)
• úprava z obdobia prvej ČSR a vl. nar. č. 104/1939 Sl. z. (záväzne kolektívne zmluvy spoluurčovali obsah pracovných zmlúv)
• zákon 283/1940 Sl. z. (Ústredný úrad práce mohol vyhláškou záväzne stanoviť mzdové a pracovné podmienky)
  •zavedenie prídavkov na deti (zákon č. 217/1941 Sl. z.)
• verejná starostlivosť o opustenú mládež (zákon č. 213/1941 Sl. z.)
• starostlivosť o evakuované deti (zákon č. 83/1944 Sl. z.) a starostlivosť o osoby staršie ako 65 rokov - spočívala v poskytovaní podpory od štátu a od obcí (nariadenie č. 23/1945 Sl. z.)
• podpora bytovej výstavby (zákony č. 85/1940 Sl. z. a č. 113/1943 Sl. z.)
• nájomníkov v malých bytoch (od roku 1943 v mestách nad 10 000 obyvateľov aj v trojizbových bytoch) chránili ustanovenia o viazanosti výpovede z bytu na dôležitý dôvod a na súdne povolenie, o viazanosti zvýšenia nájomného na povolenie Cenového úradu (neskôr Najvyššieho úradu zásobovacieho) a napokon o zákaze poskytnúť alebo dať si sľúbiť odstupné za byt (zákon č. 167/1940 Sl. z., nariadenie s mocou zákona č. 267/1941 Sl. z., zákony č. 44 a 164/1942 Sl. z.)

c.) oblasť trestného práva

• zákon o trestných činoch proti štátu (č.320/1940 Sl. z.)
• zákon o zvýšenom trestaní podvratnej činnosti (č. 166/1941 Sl. z.)
• novoupravené podmienky urýchleného trestného konania, meniace ustanovenia zákona o obrane štátu (nariadenie č. 142/1944 Sl. z.)
• doplnené predpisy o stannom práve a o výkone trestu smrti v rámci stanného konania (vládne nariadenie č. 166, 168 a 188/1944 Sl. z.)

d.) rasové zákonodarstvo

• nariadenie č. 65/1939 Sl. z. o vymedzení pojmu Žid a o usmernení počtu Židov v niektorých slobodných povolaniach
• arizačný zákon (zákon o židovských podnikoch a o Židoch zamestnaných v podnikoch) č. 113/1940 Sl. z.
• splnomocňovací zákon č. 210/1940 Sl. z. (na jeho základe vláda zriadila Ústredný hospodársky úrad - nariadenie č. 222/1940 Sl. z.)
• nariadenie ÚHU č. 256/1940 Sl. z. (zamestnávať Židov bolo dovolené len s povolením ÚHU)
• nariadenie s mocou zákona č. 153/1941 Sl. z. (pracovná povinnosť pre Židov vo veku od 18 do 60 rokov bez toho, aby vznikol pracovný pomer)
• židovský kódex (vl. nar. č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov)
• ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. (formálne legalizované deportácie slovenských Židov)
  

Právny poriadok prvej Československej republiky

Občianske právo

• zákon č. 431/1919 Zb.- Ministerstvo pre zjednotenie zákonodárstva a organizácie správnej
• manželský zákon č. 320/1919 Zb. (fakultatívny sobáš)
• zákon č. 56/1928 Zb o osvojení
• zákon č. 29/1930 Zb. - zmeny niektorých predpisov o ochrane detí v cudzej starostlivosti a nemanželských detí
• zákon č. 100/1931 Zb. - zmeny v predpisoch o poručenskej , opatrovníckej agende na Slovensku a Podkarpatskej Rusi
• zákon č. 57/1931 Zb. - zmeny niektorých ustanovení o poručníctve a opatrovníctve

Občianske právo procesné

• občiansky procesný zákonník č. 1/1911 s uvádzacím článkom 54/1912
• pracovné súdy - zákon č. 131/1931 Zb.
• zákon č. 163/1923 Zb.; zákon č. 23/1928 Zb. - novelizácie

Pozemková reforma

• zákon o zábore č. 215 Zb. zo 16.apríla 1919
• prídelový zákon č. 81 Zb. z 30. januára 1920
• náhradový zákon č. 329 Zb. z 8. apríla 1920

Sociálne a pracovné zákonodárstvo

• zákon o závodných výboroch č. 330/1921 Zb. (nevzťahoval sa na podniky a závody, ktoré mali menej ako 30 zamestnancov)
• zákon o podpore nezmestnaných č. 322/1921 Zb. (zaviedol gentský systém)
• novela baníckeho poistenia č. 242/1922 Zb. (zriadila sa ústredná bratská pokladnica)
• zákon č. 241/1924 Zb. o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby (novelizácia č. 148/1928 Zb.)
• nemocenské poistenie verejných zamestnancov (zákon č. 221/1925 Zb.)
• zákon č. 43/1929 Zb.

Správne právo

• úprava administratívneho konania pre úrady politickej správy (správneho konania) zákonom č. 8/1928 Zb.
• jednotná úprava trestného konania správneho (č. 125/1927 Zb. o organizácii politickej správy)
• tlačový zákon č. 126/1933 Zb. (tlačové predpisy boli neskôr doplnené a pozmenené č. 163/1934 Zb., č. 157/1935 Zb., č. 140/1936 Zb., č. 172/1936 Zb., č. 165/1937 Zb.)
• zákon č. 300/1920 Zb. o mimoriadnych opatreniach (modifikovaný zákon č. 125/1933 Zb.)
• zákon o zastavení činnosti a rozpustení politických strán (č. 201/1933 Zb.)
• zákon o zhabaní, úschove a správe majetku rozpustených politických strán a politických strán, činnosť ktorých bola zastavená (č. 202/1033 Zb.) a doplnky k týmto zákonom (č. 269/1934 Zb.)
• úprava vzájomých vzťahov jednotlivých cirkví a náboženských vyznaní (zákon č. 96/1925 Zb.
• kongruový zákon č. 122/1926 Zb.
• zákon o obrane štátu č. 131/1936 Zb. (menilo ho a dopĺňalo opatrenie Stáleho výboru Národného zhromaždenia č. 276/1938 Zb.)

Daňové právo a štátne financie

• reforma systému priamych daní zákonom č. 109 Zb. z roku 1926
• zákon o stabilizačných bilanciách č. 78/1927 Zb.
• zníženie poplatkov pri splynutí alebo právnej premene podnikov (č. 88/1927 Zb.)
• paušalizovanie daní (č. 1 a č. 2/1929 Zb.)
• zvýšenie dane z cukru (č. 97/1926 Zb.) a z liehu (č. 98/1926 Zb.)

Trestné právo

• rakúsky trestný zakonník 1852 a uhorský trestný zákon č. 5/1878 so všetkými vtedajšími trestnoprávnymi predpismi, teda aj zákon o priestupkoch, trestná novela z roku 1908, trestnoprávne ustanovenia zákonného článku 53/1912 o výnimočných opatreniach pre prípad vojny, zákonný článok 31/1913 o verejne nebezpečných zahaľačoch
• zákon proti útlaku a na ochranu slobody v zhromaždeniach č. 309/1921 Zb.
• zákon na ochranu republiky č 50/1923 Zb. (doplnený zákonom č. 124/1933 Zb.)
• zákon o ochrane cti č. 108/1933 Zb.
• zákon o potulných Ciganoch č. 117/1927 Zb.
• zákon o zriadení nútených pracovných kolónií č. 102/1929 Zb.
• trestné sankcie za porušenie predpisov o zrušení šľachtických titulov a rádov (zákon č. 243/1920 Zb.)
• oblasti procesného práva zákonodarca novo upravil rozhodovanie o najzávažnejších deliktoch podľa zákona na ochranu republiky (zákon č. 50/1923 Zb. a 51/1923 Zb.), konanie o tlačových deliktoch č. 124/1924 Zb. a konanie proti mladistvým (zákon č. 48/1931 Zb.)
• zákon o pomienečnom odsúdení a o podmienečnom prepustení č. 526 Zb. z roku 1919