LN-veda o určovaní polohy v priestore. Veda, kt.zabezpečuje určovanie polohy telesa v priestore pomocou smeru. Navigácia sa začala rozvíjať už v starovekých dobách pomocou lodí, teda moreplavba. Rozkvet navigácie začal v období objaviteľských moreplavieb-Columbo. LN ma svoje špecifické metódy oproti námornej- let je v iných časových dobách, preto navigačné metódy musia byť rýchle, aby sa dali realizovať na palubách lietadiel, čiže nie sú také kompasy ako na lodiach.

Letecká kartografia- LN je o určovaní polohy objektu, teda lietadla, k tomu musíme mať nejaké prostriedky na komunikáciu, tiež zobrazenie terénu (mapy).
Pomocou mapy sa pred letom zakresľuje trať. Zákl. navigačne prostriedky:
-traťový uhol
-vzdialenosť, 
-leteckí dispečeri v určitých momentoch tiež potrebujú mapy

Kartografia:

je náuka o mapách, o ich tvorbe. Je to technológia vytvárania máp, ich štúdium, je to umelecká práca. Za mapy môžu byť považované plány, náčrty, glóbusy, môžeme zobraziť buď celú zem alebo len časť. Zákl. údaje o zemskom telese: z hľadiska veľkosti, hmotnosť 10na24kg, vzdialenosť 149,6mil.km, doba obehu 365,6 dňa, priemerná doba 1 otáčky okolo zem. osi 12.756,274m, kratšia os elipsy je 12.713,504m, objem 1,083x10 na 21m3, hmotnosť 5,974x10na24kg.

Telesá, nahradzujúce tvar Zeme v kartografii:

Geoid-je teoretický tvar Zeme, uzavretá plocha, kt. je v každom bode kolmá na smer zemskej tiaže a prechádza nulovým výškovým bodom. Geoid má zložitý tvar, jeho zakrivenie sa mení nepravidelne, čiže nie je vhodný na matematické vyjadrenie tvaru Zeme.

Referenčná guľa-umožňuje ľahšie riešenie úloh geodézie a kartografie. K použitiu referenčnej gule môžeme dospieť 2 spôsobmi:

1)Elipsoid zobrazeného vhodným spôsobom na guľovu plochu a z nej potom postupujeme do roviny.
2)Elipsoid nahradíme za guľu, tzv. súradnice na elipsoide považujeme za platné na guli a vhodne zvolenom polomer R.

Referenčná rovina-v okrúuhlom území do R=10-15km možno pre kartografické úsečky považovať referenčnú plochu zemského povrchu za rovinu.

Referenčný elipsoid-vzniká rotovaním elipsy okolo jej krátkej osi.

Pre kartog. a geodet. práce sa používajú elipsoidy:

-WGS-84,
-Krosovského,
-Besselov

Projekcie máp

-mapa ako taká je vhodne zmenšený rovinný geometrický obraz zemského povrchu získaný niektorou zobrazovacou metódou-projekciou celého zemského telesa alebo jeho časti. Mapa môže vznikať 2 spôsobmi: Mapa, kt. vznikala na podklade celkového alebo čiastočného merania v teréne, je mapa Pôvodná. Každá iná mapa, kt.vznikla bez toho merania, je mapa Odvodená.

Mierka máp

Mierka vyjadruje, v akom pomere je na mape zmenšená zodpovedajúca časť zemského povrchu. Mierka nám udáva pomer dĺžky na mape k rovnakej dĺžke na zemskom povrchu M=S´/S=1/m. Terén je osvetlený zo severozápadu. 1:500 000 =)1cm na mape je 500 000 cm v realite 5km.S- dĺžka na mape, S-dĺžka v realite, m-mierkové číslo.

Geodit

- tvar geoidu sa neustále mení vdaka prílivu a odlivu.
-geodit môžeme nahradiť elipsoidom, v kt. meriame nadm. výšky a plochy

Hayfordov elipsoyd

-podľa neho sa robia letecké mapy v ICAO.
-kratšia poloos 6357 km
-veľká poloos 6378 km
-obvod rovníka 43000,3km

Guľový povrch je obmedzený, ale nemá začiatok ani koniec. –zem sa točí zo Z na V. – tento bod sa netočí, ale rotuje, preto bol zvolený za začiatok, póly su spojené poludníkmi. –poludníky preto, lebo majú rovnaký čas, poludnia

Poludníky majú rovnakú dĺžku, smerujú na S alebo J

Rovník

-jeho rovina prechádza stredom Zeme, dĺžka je rovnaká ako u poludníkoch, ostatné rovnobežky sú kratšie.

Rovnobežky

-sú rovnobežné s rovníkom. Zákl. poludník je Greenwich- teda nultý poludník, delí zem na V zemeguľu a na Z, druhý je dátumová čiara
-uhlová vzdialeosť, teda zemepisna dĺžka, meria sa po rovnobežkách, môže byť východná 180° a západná 180°.
-zemepisná šírka- poznáme J a S a je od 0°do 90°, tento systém bol vytvorený už v 17 stor. a zaviedli ho Angličania.
-uhly v LN sa píšu ako trojmiestna skupina (045,360)

Smerník

-je uhol medzi severnou vetvou miestneho poludníka a spojnicou pozorovateľa daného bodu, meria sa v smere hodin. ručičiek od 0°-360°
-smerníkmi sa označujú vyznamné body, alebo nejaké objekty.

Deklinácia

-výchýlka, mení sa v závislosti od zemepisnej šírky, zväčšuje sa.
–je to uhol medzi zemepisným a magnetickým poludníkom, zväčšuje sa anomaliana.

Devijácia kompasu

-nám ukazuje S s chybou, výchýlka na kompase môže byť max.2°.

Izogona

-čiara, kt. spája miesta s rovnakou deklináciou.

Agona

-čiara, kt. má 0 deklináciu a spája takéto miesta. Traťový uhol kompasový.

CH=TH-(D)-(d)=)výpo polohy

-všetky poludníky a rovník sú veľke kružnice, časť veľkej kružnici medzi nejakými 2 bodmi sa nazýva Ortrodoma, je to najkratšia možná vzdialenosť, nie je ju však ľahké dosiahnuť.

Loxodroma

-čiara na zem. povrchu, kt.pretína poludníky pod rovnakým uhlom
-najkratší let je po Ortrodome, ale kompas nám ukazuje Loxodrom.

Poloha,smer,vzdialenosť,čas

-tieto údaje sú veľmi dôležité v navigácii,1rok=365,25 dňa, 1deň=24hod.
-slnko obieha po kinetickej dráhe, nie po kruhovej

Perihéliu je najbližšie ku slnku ZS.
Apohéliu-je najvzdialenejší LS.

Keplerov zákon

-plocha opísana za určitý čas je konštantná, plochy su rovnaké.

Slnečný deň- trvá dlhšie než otočka o 360°, je dlhší než astronomický deň, v pomere sl. deň 366,25/as. deň 365,25, dĺžka sl. dňa nie je konštantná.

Mesiac ma takú rýchlosť otáčania ako rýchlosť rotácie, Zem obehu za 28 dní.

Deň- doba slnečného svitu.

Stredný slnečný deň-má 24 hod. a používa sa v bežnej praxi. Mesiac robí príliv a periodicky spomaľuje a zrýchľuje rýchlosť rotácie Zeme.

Atómové hodiny

-na ich základe bola vytvorená univerzálna časová súradnica UTC alebo ZULU, čo je 15 30 25 Z, používa sa v námorníctve, kozme, vychádza z grinieskeho stredného času GMT, miestny stredný čas LMT

-obratník Raka a obratník Kozorožca sú vzdialené od rovníka presne 23°, - šírka polarného kruhu je 66,5°.
-obratník by splynul s polárnym kruhom, pol roka by bola noc a pol roka deň,
-slnko má každý deň inú dráhu.

Hodinový uhol

-je rozdiel prevedený do času 360°=24h, 15°=1h, 1°=4min, 15´=1min, 15´´=1sek

Časové a uhlové výpočty

-je to prispôsobenie sa miestnemu času. Časové pásmo- zákl. je Greenvický poludník a nulová zóna.- je od 15 °sú označené pásmami Z.

Mapa je konštrukcia taká, kt. má teor. elipsoidy, že sa tomuto tvaru prikladá plocha, k premietaniu zemského povrchu.

Glóbus

-zobrazenie vzdialenosti, plôch
-premietanie na valec
-kužeľ =)konická projekcia
-premietanie na plochu, rovinu

Bod premietania môže ležať:

v strede zeme=) Gnomická,
v bode protiľahlom k priloženej ploche =)Stereografná projekcia,
v nejakej vzdialenosti od povrchu zeme=)Externá projekcia,
stred premietania leží v nekonečne=)Ortografická