Terorizmus - premyslené použitie násilia al. hrozby s cieľom dosiahnuť zisk politickej al. ideologickej povahy.

(americká def.). – metóda vzbudzovania strachu prostr. násilných aktov vykonávaných jednotlivcami, skupinami al. štát. orgánmi. – násilný útok jednotlivca al. skupiny na náhodné al. vybrané ciele, objekty.

Násilie- použitie sily na donútenie.
Teror- politika zastrašovania a potláčania spravidla polit. al. ideových protivníkov. Je uskutočňovaný cestou extrémneho násilia, donútenia, likvidácie, deštrukcie a pod. Terorizovať- prenasledovať, zastrašovať, likvidovať.
Antiterorizmus- boj proti T vedený všetkými, spravidla zákonnými prostriedkami

ZÁKLADNÉ TYPY A DRUHY T:

1) podľa pôvodu (autorov,aktérov):

a) Štátny – používanie teror. metód štátnou mocou proti domácim al. zahr. oponentom. Jeho objektom môžu byť nár. menšiny, náb. skupiny, pol. odporcovia, disidenti. b) Neštátny – sponzorovaný z neštát. zdrojov, ide o použ. neprimeraných metód nátlaku, hrozieb rôznymi nepovolenými skupinami, organizáciami, kt. prekračujú rámec povolenej činnosti.
c) Individuálny – praktizovaný jednotlivcami za účelom vyriešenia medziľud. sporov (pomsta, sklamanie, získanie úcty al. výhod).

2) podľa rozsahu teror. činnosti:

a) Medzinárodný (globálny) – nadobúda medzinár. dimenziu realiz. na území iného štátu, proti občanom iného štátu.
b) vnútroštátny – dotýka sa záujmov určitého štátu (vnútorných záujmov).

3) podľa príčin vzniku:

a) Politický – vzniká ako dôsledok pol. boja väčšinou medzi krajne orientovanými pol. stranami.
b) Ideologický – stret záujmov, ideológií s cieľom získať a udržať si vplyv v záujmovom mieste.
c) Sociálny – ideou je stret ultra pravých a ultra ľavých.
d) Nacionalistický – stret záujmov rás, etník, národnosti, prejav neznášanlivosti voči inej rase, národu, národnosti.
e) Psychopatologický – jeho predstaviteľmi zvyčajne sú narušení jedinci, členovia sekt, extrémistických skupín. Zdrojom tohto T je fanatizmus.

4) podľa objektu útoku:

a) T, kt. je zameraný na likvidáciu pravých cieľov a objektov, môžu byť nimi osoby – prezidenti, predsedova vlád...
b) T, kt. je zameraný na nepravé objekty osoby, materiálne objekty – úrady, inštitúcie, ambasády... symbolické objekty- hist. pamiatky, cintoríny, pomníky... elektronické systémy – PC, fin. systémy s cieľom narušiť ekonomiku štátu.

5) podľa použitia násilných prostriedkov:

a) Konvenčný – najstarší, používa klas. prostr – zbrane, výbušniny, horľaviny, používa klas. metódy –atentáty, únosy.
b) Nekonvenčný (superterorizmus) – biologický, chemický, nukleárny, informačný, rádiologický T. Používa nekonvenčné prostriedky – biol., chem. zbrane, zbrane hromad. ničenia.

CIELE TEROR. ČINNOSTI

Všeob. cieľom súčasného pol. orientovaného T je zmeniť globálnu pol. situáciu vo svete. Zákl. ciele T sú:

a) Strategický cieľ – predstavuje destabilizáciu režimu, vyvolanie spoločenskej nespokojnosti, vyprovokovanie k odvetnej násilnej činnosti, revolučná vzbura je konečná.
b) Reklamný cieľ – ovplyvňovanie verejnosti, manipulácia s verejnou mienkou, upútanie pozornosti médií a pod.
c) Jednorázový násilný akt – ide o likvidáciu osôb, zničenie náhodného al. vybraného objektu, snahou je vynútiť si vyjednávanie, zastrašovanie, vydesenie, nátlak na pol. moc.
d) Ciele iných typov T – kriminálny, etnický, náboženský, vyplývajú z ich špecifickej povahy.

PRÍČINY VZNIKU T

1) Sociologické hľadisko – súvisí s aktom násilia, al. hrozby násilia ako prostriedku na získanie určitej výhody, pol. cieľa, pol. vplyvu, likvidácie pol. ideových protivníkov.
2) Technokratické hľadisko – predstavuje vysoká úroveň vedy, technológií, vysokej životnej úrovne určitej populácie, kt. umožňuje teroristom získať modernejšie a ničivejšie zbrane (chem, biol, jadr), umožňuje im to zaútočiť na málo chránené ciele (letiská, dopr. systémy, školy).
3) Politologické hľadisko – vyplýva z toho, že teroristi sú dobre organizovaní a majú pevné ciele, za kt. sú ochotní obetovať aj vl. život.
4) Hľadisko efektívnosti – pôsobí tu tzv. „dominový efekt“, kde mnohé teror. činy a akty predstavujú príklad, vzor pre ďalších teroristov.

MOTIVÁCIA TERORISTOV

1) Ideologická – typ teroristov, kt. majú spravidla extrémne pol., náb., rasovú al. etnickú orientáciu a útoky, kt. páchajú sú gestom pol. odporu al. protestu.
2) Experimentálna – tento typ teroristov túži po rozruchu, určitej senzácií z účinku tech. zariadenia al. metódy, kt vymysleli a použili. Ide skôr o kriminálny čin (hackeri).
3) Vandalistiká – ide o kriminálny čin, o útoky na symbolické objekty (pamiatky, cint., štát. symboly).
4) Zisková – činy, kt. páchajú teroristi s cieľom získať určitý finančný, materiálny al. iný zisk (narkoT, nelegálne obchodovanie so zbraňami, získavanie tajných info, odstraňovanie konkurencie a pod).
5) Afektová – činy, kt. páchajú jednotlivci pod vplyvom návykových látok al. pod vplyvom silného sklamania v medziľud. vzťahoch.
6) Získanie uznania verejnosti – získanie popularity, verejné uznanie v spoločnosti, spoločenské ohodnotenie, a to aj za cenu nasadenia vl. života.

FAKTORY PODPORUJÚCE RAST T

1) Spoločenské – úspech terorizmu – každý úspešne vykonaný teror. čin, ak splnil svoj cieľ je povzbudením a výzvou pre páchanie ďalších teror. činov.
                      – neúspech antiterorizmu – vtedy, ak zlyhá systém v boji proti T. – nerozhodnosť, nepripravenosť, neschopnosť vládnuceho systému.
2) Ekonomické, politické a ideologické – egoizmus – jednotlivcov, skupín, štátov. Neschopnosť prispôsobiť sa moderným svetovým vývojovým trendom, bezohľadné presadzovanie vl. záujmov, tradícií, násilné vnucovanie hodnôt jednej ideológie druhej. – udržiavanie ľudí v nevedomosti – poskytovanie nepravdivých info, neinformovanosť, výchova k nenávisti, bránenie prístupu k vzdelaniu.
3) Sociálne – zvyšovanie rozdielu životnej úrovne medzi bohat. a chudob.

FAKTORY UTLMOVANIA T

1) Spoločenské – neúspech teroristov – zmarenie teror. útoku, potrestanie organizátorov, kt. pôsobí frustračne na teroristov.
                       – úspech kontraterorizmu – odhalenie teror. útoku, eliminácia teror. skupín, činnosti, prijímanie sankcií voči podporovateľom T, právne postihy.
2) Sociálne – vzdelávanie, výchova, poznávanie, tolerancia, rešpektovanie, zvyšovanie mravného a právneho vedomia. – znižovanie rozdielu životnej úrovne medzi bohat. a chudob., soc. pol. štátu, znižovanie nezamestnanosti.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY TEROR. ČINNOSTI

1) Moment prekvapenia – kvalitné plánovanie akcie, zber, vyhodnocovanie a preverovanie info, voľba nejvhodn. okamihu akcie
2) Výber najvhodnejšieho, najcitlivejšieho objektu – závisí od stupňa ochrany objektu, od reál. možnosti teroristov (dostatok výbušnín), voľba najvhod. priestoru.
3) Medializácia útoku – teroristi tesne pred útokom al. krátko po útoku sa priznávajú k zodpovednosti.
4) Ignorovanie nezainteresovaných osôb – čím väčšie škody, panika, viac mŕtvych, tým väčší úspech, pretože smrť nevinných osôb ovplyvňuje verejnú mienku.
5) Bezpečnosť teror. akcií – teroristi si vytvárajú vlastnú sieť rozviedky, kontrarozviedky, čim získavajú info.
6) Prezentácia – každá teror. org., al jednotlivec teror. útokom prejavuje svoj názor, zámer a svoju prítomnosť, čim chce upútať pozornosť.

METÓDY A PROSTRIEDKY TEROR. ČINNOSTI

1) Bombový útok – útok s použitím výbušnín, munície, horľavín. Cieľ: likvidácia pravých objektov (pol.činitelia) al. nepravých objektov (verejnosť – nevinný, stanice, letiská, metrá..).

2) Útok biolog., chem., rádiolog., materiálom – cieľ: je usmrtenie, nakazenie, zničenie, zamorenie, nainfikovanie osôb, pôdy, vody, prostredia, potravín. Objekt útoku: významní predstavitelia vlády, hnutí ale aj voda, pôda, vodné zdroje, potr. zásoby a pod. Forma vykonania: pomocou biol. oblaku, rozpadom rádiolog. materiálu.

3) Únosy a zadržiavanie rukojemníkov – cieľ: je vytvoriť priestor na rokovanie s predstaviteľmi štátnej a pol. moci s cieľom získania fin. prostr., výmenou za uväznené osoby, zabezp. únikovej cesty. Objekt: významní činitelia aj nezainteresované osoby (novinári), Forma vykonania: zavlečenie osôb do pripravených úkrytov.

4) Vydieranie – cieľ: získať prostriedky a dôlež. info pre vl. potrebu al. pre ďalšiu činnosť teroristov. Objekt: osoby, al. inštitúcie, štát, kt. majú k uneseným osobám blízky vzťah. Forma vykonania: vymáhanie peňazí, info s použitím zbrane, násilia, vyhrážaním sa, ale aj vynútením poskytovania ochrany.

5) Zastrašovanie a vyhrážanie sa hrozbou – vyhrážanie sa bombovým útokom. Cieľ: vyvolanie zmätku, paniky a mimoriadných opatrení, kt. je potrebné prijať, vyvolanie pozornosti médií, verejnosti, vyvolanie sekundárnych materiálnych škôd. Objekt: môžu byť osoby, verejná doprava, letiská, školy, verejné priestory. Forma vykonania: oznámenie o umiestnení výbušniny.

6) Sabotáže a diverzie – sústavné a systematické pokusy o narušenie existujúceho spoločenského systému. Častou metódou tejto rozvratnej činnosti sú provokácie, Cieľ: rozvrátenie výkonu štát. moci, vyvolanie neistoty, spôsobovanie fin. strát, vraďovanie činnosti rôznych zariadení. Forma vykonania: úmyselné poškodzovanie zar, ohováranie.

7) Desinformácia, propaganda – cieľ: formovať spoločenské vedomie a posúvať ho žiadaným smerom, vyvolávanie napätia medzi verejnosťou a vl. mocou, šírenie nepravdivých info. Objekt: široká verejnosť, ale aj užšie skupiny (národnostné, nábož.). Forma vykonania: prostr. ilegálnych rádiových televíznych vysielacích staníc.

8) Vraždy – najstaršia forma demonštrácie, násilia, sily. Cieľ: je fyz. likvidácia vytipovanej osoby (s význ. spol. postavením), útočníkmi sú profes. zabijaci, fanatici.

9) Deštrukcia elektronických, počítačových a inform. systémov – cieľ: nezákonné získavanie info, implantovanie pc vírusov, vykonávanie nezákonných fin. operácií.

BOJ PROTI T

Opatrenia týkajúce sa boja proti T:

1) Obranné (pasívne, preventívne) – sú zamerané na zníženie zraniteľnosti osôb a objektov, majetku.
2) Ofenzívne – zamerané na rýchlu reakciu na teror. útoky, zahrňujú aj použitie vojenskej sily. Právne aspekty boja proti T: zákl. úlohou medzinár. práva je regulovať vzťahy medzi štátmi a prispievať k mierovému rozvoju medzinár. spoločenstva. Právnu rovinu tvorí systém dohôd, konvencií, vyhlásení, zmlúv, zákonov a programov na riešenie prejavov T.

Medzinárod. organizácie zaoberajúce sa otázkami boja proti T:

1) OSN – na jej úrovni bolo prijatých 12 medzinár. dohôd, týkajúcich sa boja proti T. Medzinár. dohoda o potlačovaní bombových útokov 1977, medzinár. dohoda o potlačovaní financovania T 1999.

2) EÚ – zakl. pilier boja proti T bol v europ. parlamente prijatý 21. 11. 2001 – akčný plán boja proti T, kt. má zabezpečiť koordinovaný prístup a spôsoby boja proti T. 2004 – prijatý projekt „priestor slobody, bezpečnosti a práva“, kt. súčasťou je niekoľko podporných dokumentov a opatrení: -dohovor o zabavovaní majetku teoro. org., -spolupráca medzi Europolom, Interpolom a FBI v oblasti výmeny dát a info, kontroly hraníc čl. štátov EÚ, kontroly fin. tokov a pod. –kooperácia medzi spravodajskými službami. – zvýšená kontrola obchodovania so zbraňami a opatrenia na ochranu pred jadr., chem a biol. zbraňami.

3) NATO – využitie NATO proti teror. akciám obmedzené, pretože poslaním NATO je chrániť a brániť členské štáty (vojenská org).

PRINCÍPY BOJA PROTI T

Základné metodické východiská boja proti T, prípravu, organizáciu a realizáciu v boji proti T. Patria sem:

1) Stanovenie cieľa boja proti T – všeob. cieľom je neutralizácia teror. skupín, ide o odstránenie príčin ohrozenia, predchádzania teror. útokom, minimalizovanie teror. činnosti. oslabenie akcieschopnosti teror. skupín.

2) Spojenie úsilia v boji proti T – ide o spojenie úsilia jednotlivcov a inštitúcií na národnej úrovni, vlád a štátov na medzinárodnej úrovni, dôlež. prdpokl. tohto úsilia je dobrá spravodajská služba.

3) Legálnosť – právo na sebaobranu, kt. je vo všeob. uznávané na celom svete. V prípade legálnosti ide o rozdielnosť v chápaní teror. aktu.

4) Trpezlivosť, vytrvalosť, sústavnosť – 3 zákl. aktivity boja proti T: boj proti T vyžaduje trpezlivú a sústavnú prácu a spoluprácu medzi obyvateľstvom.

5) Zdržanlivosť – dôležitá pri stanovení cieľa v boji proti T a tiež v obl. dodržiavania legálnosti a legitímnosti protiteror. akcie.

6) Informačné krytie – úspešnosť každej protiteror. operácie závisí od spravodajskej služby, kt. povinnosťou je zbieranie, zhromažď., vyhodnocovanie info.

7) Ďalšie princípy boja proti T – žiadne uzatváranie dohôd s teror. skupinami, tvrdé opatrenia voči štátom, kt poskytujú akúkoľvek podporu T.

PROSTRIEDKY BOJA PROTI T

diplomacia, trestné právo, monitorovanie a obmedzovanie fin. tokov, ozbrojené mocenské prostriedky, spravodajská činnosť