referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Cytológia
Dátum pridania: 01.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sky
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 957
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 20
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 33m 20s
Pomalé čítanie: 50m 0s
 

1. rozlišovacia schopnosť mikroskopu
2. čo je plazmolýza
3. rozdiel medzi prokaryotickou a eukaryotickou bunkou
4. princíp mrazového leptania


MIKROTELIESKA

1. čo sú to mikrotelieska - malé, okrúhle bunkové štruktúry v základnej cytoplazme
- vznikajú z ER, ich enzými sa syntetizujú na ribozómoch na ER aj na polyzomoch v základnej cytoplazme
- vnútro tvorí matrix a na povrchu je membrána

2. peroxizómy

-dochádza k formovaniu H2O2 (peroxid vodíka), v dôsledku toho, že dochádza k oxidácii niektorých zlúčenín mastných kyselín
-vo vnútornej matrix obsahuje dehydrogenázy
-jeho redukovaná forma sa oxiduje na molekulu O2 za vzniku H2O
-obsahuje katalázy schopné rozložit H2O2 (vysoká koncentrácia je toxická)
-pracujú v kooperácii s mitochondriami
-nemajú vlastný genetický materiál (žiadna DNA) – genéza/vznik z gER
-žijú max. 5-6 dní (potom dochádza k postupnej autoflágii a formovaniu nových)
-u živočíšnych buniek zvýšený výskyt v bunkách pečeňového parenchýmu pri intoxikácii, zvýšených dávkach steroidných hormónov
-nádorové bunky – čím je nádorová bunka agresívnejšia, tým má menej peroxizómov = nie sú schopné odbúravať H2O2 – u detí zvýšená pečeňová aktivita-dožívajú sa maximálne rok

3.glyoxizómy – charakteristické bunkové štruktúry pre bunky olejnatých rastlín, ktoré obsahujú enzýmy, ktoré sa zúčastňujú premeny lipidov na cukry. Proces sa uskutočňuje za prítomnosti lipidových teliesok, glyoxizómov, mitochondrií

4. lomazozómy

–výskyt v rastlinných i živočíšnych bunkách
–vyskytujú sa hlavne v súvislosti so sekrečnými procesmi
–vyskytujú sa v procese krynotagie – odbúravanie vnútrobunkových zložiek
–multivezikulárne útvary – spájajú sa vytvorením membrány a vznikajú lymazómy


JADRO

1. prokariotický chromozóm - zloženie – je zložený z kruhovej molekuly DNA – tá vytvára rôzne dlhé slučky spojené RNA. Na rozdiel od EB tu sa nevyskytujú históny (bázické proteíny). Zložky: polyamíny = aminokyseliny, DNA-polymeráza (enzým riadiaci replikáciu a reparatívnu syntézu DNA), RNA (spája jednotlivé slučky DNA)

2. eukariotický chromozóm – zloženie – DNA, históny (bázické aminokyseliny, 5 základných skupín – H1, H2a a H2b, H3, H4, H5) a kyslé proteíny (patria sem HighMovityGroup-vysokomobilné skupiny proteínov – 2skupiny – HMG1+HMG2 su nehistónové bielkoviny, ktoré sa prednostne viažu na vlákno DNA, v dôsledku tejto väzby sú schopné destabilizovať určité úseky DNA a vystavujú tieto úseky účinkom RNA-polymerázy; HMG14+HMG17 sú viazané na nukleozómy, inhibujú 1 enzým (deacyklázu) a to umožňuje prechod chromatínového vlákna do transkripčno-aktívneho stavu

3. čo sú chromozómy

4. chromozómy - zloženie- z globulárnych (diskovitých častíc) – nukleozómy – každý nukleozóm je zložený zo 4 histónov (H2A,H2B,H3 a H4) a každý z nich je zastúpený 2x – teda 8 molekúl histónov v rámci jedného nukleozómu. Nukleozómy sú vzájomne pospájané pomocou otočiek vlákna DNA (ako perly omotané špagátom). Aby bola štruktúra dostatočne pevná, medzi 2 nukleozómami je H1 histón. Ich špiralizáciou vznikajú chromatínové vlákna, ďalej slučky a z nich metachromatínový chromozóm.
- dnešná predstava nukleozómu: 6hranný disk vo vnútri H2a, H2b, H3, H4 s H1 v strede (stabilizuje) a celé to obtáča 200 báz DNA
- zákl. stav. jednotky chromatínu sú nukleozómy, vyššími štrukturálnymi jednotkami sú solenidy

5. čo sú solenidy – vyššie štrukturálne jednotky ako nukleozómy, z ktorých je zložený chromatín. Veľkosťou zodpovedajú génom a pravdepodobne sa zapínajú a vypínajú ako celok. Solenoidy vytvárajú vyššie štrukturálne jednotky – supersolenoidy, ktoré vytvárajú chromatínové (chromozómové) vlákno

6. čo sú teloméry + funkcie – sú to koncové časti chromozómov. Funkcie:

1.význam v procese replikácie a stabilizácie koncov chromozómov
2.ochrana pred fúziou s ďalšími chromozómami, alebo ich úsekmi
3.funkcia v regulácii bunkového cyklu
4.významná úloha v organizácii interfáznych bunkových jadier
5.účasť na transkripčnej regulácii

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Cytológia 2.9530 1505 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.