14.symplast = protoplast(prepojenie plazmodezmami), apoplast je smerom von od CM

15.ako rastie bunkova stena v pelovom zrne (cenrtifugalne)

19.BS – co to je + funkcia + zlozenie– je to obal rastlinnych buniek ktoreho hlavna funkcia je mechanicka i chemicka ochrana, dodava spolu s CM a cytoskeletom tvar bunke, ochrana pred vnikanim patogenov, spolus CM zabezpecuje osmoticke pomery v bunkach
- zlozenie
- hlavnou zlozkou je celuloza(vysokomolekulovy polysacharid s krystalickou strukturou. Zakladom su elementarna mikrofibrila – mikrofibrila – makrofibrila – lamela(vrstvy BS). V primarnej BS su mikrofibrily usporiadane chaoticky, v sekundarnj BS ich usporiadanie riadia kortikalne(interfazne) mikrofilamenty
-lignin – lignifikacia(proces ukladania ligninu do BS)
-hemicelulozy – mono- alebo polysacharidy – zaklad mechanickej pevnosti, zasobna funkcia
-pektiny – hlavne s strednej pektinovej lamele
-suberiny, kutiny, kaloza,...

20.2 mechanizmy transportu latok cez CM – transmembranovy transport(pasivny:difuzia, pomocou ionovych kanalov, pasivny prenasacovy transport a aktivny:pomocou trasnportnych prenasacov) a mechanizmus toku membran(endocytoza:fagocytoza, pinocytoza a exocytoza)

21.endocytoza


PLASTIDY

1.priklady C3 a C4 rastlin - C3 – obilniny, spenat, redkovka
- C4 – kukurica, proso, travy tropov
2.zlozenie chloroplastu – struktura

1.na povrchu je dvojita povrchova semipermeabilna membrana (vnutorna a vonkajsia vrstva – vonkajsia obsahuje karotenoidy) – priestor medzi nimi sa nazyva periplastidovy priestor. Funkcia – ucast na transporte novonasyntetizovanych organickych molekul do cytolazmy kontrola vymeny latok medzi chloroplastom a ostatnymi zlozkami bunky. Funkcia je zabezpecena vysokym obsahom ATP a vysokou ATP-azovou aktivitou

2.stroma - zakladna hmota ktora vyplna vnutro chloroplastu
- ma jemne granulovanu strukturu
- mozno tu pozorovat mensie/vacsie useky, kde su ulozene vlakna DNA
- je tu ulozeny zlozity membranovy system – grana, ktory je tvoreny paralelne usporiadanymi vakmi - tylakoidmi, vzajomne spojenymi dvojmembranovymi lamelami (tylakoidmi stromy). V chloroplaste sa nachadzaju dvojake tylakoidy:

1, tylakoidy, ktore navrstvenim na seba vytvaraju grana

2, tylakoidy stromy rozlicnej dlzky – niektore prechadzaju z jedneho grana do druheho
- grana su zlozena z 10 – 20 i viac tylakoidov tak, ze cele granulum ma tvar valca
- rastliny pestovane v tieni maju viac tylakoidov ako rastliny pestovane na svetle
- tylakoidy su od seba oddelene priestorom – loculus. Koncove casti – margius a casti, ktorymi su tylakoidy navzajom pospajane vedla seba - partitions
- tylakoidovu dvojmembranu tvori lipidova dvojvrstva do ktorej su ponorene bielkoviny

3.zlozenie struktur chloroplastu ↑

4.rubisco – funkcia, uloha – enzym fixujuci CO2 nachadzajuci sa u C3 rastlin(obilniny,spenat,redkovka)

5.rozdiely chloroplasty a chromoplasty – chloroplasty su fotosynteticky aktivne zatial co chromoplasty nie. Chromoplaty su fotosynteticky inaktivne. Okrem slabo diferencovaneho membranoveho systemu v chromoplaste chyba chlorofil – jeho funkcia je pri sfarbovani kvetov a plodov – nepriamo sa zucastnuje na opelovani a rozsirovani semien a plodov rastlin

6.pigmenty chloroplastov - chlorofil – druhy chlorofilov – a,b,c,d
- karotenoidy a xantofyl(hlavne violaxantin) – nachadzaju sa v povrchovej membrane – chrania chlorofyl v tylakoidoch proti skodlivemu ucinku fotooxidacie pri vysokych svetelnych intenzitach

7.co obsahuju tylakoidy – chloroplast je to vo vnutri bohato diferencovany membranovy system tvoreny dvoma typmi tylakoidov – stromy a grana