MOSKOVSKÉ VEĽKOKNIEŽATSTVO

Rusko, ktoré v 12. stor. dosiahlo vysoký kultúrny stupeň sa kvôli vpádu a následnej nadvláde Mongolov oneskorilo vo svojom vývoji. Rozhodujúcu úlohu v bojoch proti Zlatej horde zohralo v 14. a 15. storočí Moskovské veľko. Oslobodzovanie Ruska spod nadvlády Mongolov dokončil moskovsky veľkoknieža Ivan III. (1462 – 1505). Pripojil k Moskovskému velko. Územia ďalších kniežatstiev, predovšetkým Novgorodske a Tverske kniežatstvo. Začal sa budovať jednotný rusky štát. Prvým cárom bol Ivan IV. Hrozný (1533 – 1548). V Moskve založil prvú kníhtlačiareň.


POĽSKÝ ŠTÁT

Zjednocovací proces poľských kmeňov sa začal už v 9. stor. Poľských Slovanov tvorili kmene, z ktorých najdôležitejšími boli Poľania (v povodí rieky Varty), Pomorania (pri Baltskom mori), Vislania (pri hornej Visle), Mazoviania (pri strednej Visle), Kujavania (pri dolnej Visle) a Slezania (pri hornej Odre). Prvým dôležitým panovníkom bol Mešek I. (962 – 992) z rodu Piastovcov. Polozil základy Poľského štátu. Jeho syn a nástupca Boleslav Chrabrý (992 – 1025) ovládol veľkú časť Čiech, takmer cele územie dnešného Slovenska a na istý čas sa mu podarilo dobyť Kyjev. Nakoniec musel podpísať tzv. Budyšínsky mier, ktorým sa vzdal väčšiny uzemni v Čechách a v Uhorsku. Podarilo sa mu vybudovať štátnu správu , štátne úrady. Základom bola tzv. hradská sústava. Hrad bol správnym strediskom určitého územia. Na hrade sídlili správca územia, ktorého menoval kráľ. Sídlom poľských kráľov sa stal Krakov. Břetislav I. odtrhol od Poľska Sliezsko a pričlenil ho k Čechám. Až poslední Piastovci, najmä Kazimír Veľký, vybudovali z Poľska jednotný štát s centrálnou mocou. Po Piastovcoch nastúpili na trón Jagelovci.


ČESKÝ ŠTÁT

V posledných rokoch trvania Veľkomoravskej ríše sa vytvoril český štát Přemyslovcov. Přemyslovci sa primkli k Regensburgu. Roku 973 bolo v Prahe zriadené biskupstvo podriadené mohučskému arcibiskupovi. Významné osobnosti boli sv. Václav a pražský biskup sv.Vojtech. Ten zomrel v roku 997 na misijnej ceste ako mučeník. V 10. stor. sa podarilo Přemyslovcom spojiť Čechy do jednotného štátneho celku. Centrom sa stala Praha. I tu existovala hradská sústava. Knieža bol vlastníkom všetkej pôdy. Postupne ju dával ako léno príslušníkom svojej družiny (dominikál). Ďalej panovník udeľoval pôdu jednotlivým obciam (rustikál).

Prispením Přemysla Otakara II. (1253 – 1278) a Václava II. (1278 – 1305) České kráľovstvo dosiahlo významné postavenie medzi európskymi mocnosťami. Jeho rozkvet vyvrcholil za Karola IV. (1346 – 1378) z rodu Luxemburgovcov. Praha sa stala jedným z najvýznamnejších európskych miest. Karol IV. tu zriadil univerzitu (1348), dal postaviť most cez Vltavu. Významne bolo aj husitské hnutie, ktoré vyvrcholilo po upálení majstra Jána Husa (6. júla 1415). Situácia sa upokojila až po bitke pri Lipanoch (30. mája 1434). Českým kráľom sa stal Žigmund Luxemburský. Jeho dedič Albrecht Habsbursky po dvoch rokoch zomrel. Ladislav Pohrobok (1453 – 1457) bol súčasne českým aj uhorským kráľom. Po jeho smrti sa stal kráľom Juraj Poděbradský (1458 – 1471).


KRIŽIACKE VÝPRAVY

Podnet na križiacke výpravy dal pápež Urban II., ktorý roku 1095 na cirkevných konciloch v Piacenze a v Clermonte vyzval všetkých kresťanov, aby sa zúčastnili na oslobodení Božieho hrobu. V rokoch 1096 – 1099 sa konala prvá križiacka výprava, ktorá vyvrcholila dobytím Jeruzalema, to však padlo v roku 1187, preto bola zvolaná tretia križiacka výprava (1189 – 1192). Bojovníci dosiahli iste úspechy, ale Jeruzalem nedobyli. Výpravu viedol cisár Fridrich I. Barbarossa, francúzsky kráľ Filip II. August a anglicky kráľ Richard I. Levie srdce, ktorí vymohli dohodu, podľa ktorej môžu kresťanskí pútnici navštevovať Jeruzalem. Štvrtá križiacka výprava sa konala v rokoch 1202 – 1204. Výprava chcela zaútočiť na Egypt. Bojovníci sa sústredili v Benátkach, odkiaľ mali byť prevezení na lodiach cez Stredozemné more. Keďže im nestačili financie na zaplatenie cesty, navrhol im benátsky dóža Dandolo, aby dobyli a zničili obchodného konkurenta Benátok, dalmátsky Zadar. Tým sa dostali križiaci do víra vnútorných bojov. Nakoniec obľahli Konštantínopol, dobyli ho a ustanovili Latinské cisárstvo. V roku 1212 sa uskutočnila nevyhlásene tzv. križiacka výprava deti. Nevyhlásená preto, lebo pápež ju nikdy oficiálne nevyhlásil. Snažil sa o to, aby sa deti dostali domov. Deti uverili organizátorom, že sa pred nimi rozostúpi more, ale ani toto ich nezastavilo a obchodníci sa ponúkli, že ich na lodiach bezplatne prevezú do Svätej zeme. Tí ich však predali do otroctva. V 13. stor. sa uskutočnilo ešte niekoľko výprav.

V rokoch 1217 – 1221 sa konala piata výprava, ktorej sa podarilo na krátky čas dobyť pristav Damietta. Fridrich II. vyjednávaním so Saracénmi získal od sultána časť bývalého jeruzalemského kráľovstva aj s mestami Jeruzalemom, Betlehemom a Nazaretom. Roku 1229 sa Fr. korunoval na jeruzalemského kráľa. Hlavnou postavou šiestej (1248 – 1254) a siedmej výpravy (1270 – 1275) bol francúzsky kráľ Ľudovít IX. Svätý. Ich hlavným dejiskom bol Egypt, ktorý aj dobyli, ale stratili prístav Damiettu. Na siedmej výprave kráľ Ľud. IX. zahynul a jeho armádu zničila epidémia moru. Jeruzalemské kráľovstvo definitívne padlo v roku 1291. vtedy sa datuje aj koniec križiackych vyprav. V tomto roku tiež vymreli Arpádovci a Bratislava dostala mestské práva.