referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdana
Pondelok, 18. januára 2021
Začiatok stredoveku
Dátum pridania: 03.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: malemasko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 597
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 12m 50s
Pomalé čítanie: 19m 15s
 

Začiatok stredoveku sa väčšinou datuje pádom Západorímskej ríše (476) ale historici uvádzajú aj iné medzníky: Konštantínovo prijatie kresťanstva, sťahovanie národov, prerušenie námorných stykov medzi Východom a Západom po arabských výbojoch atd.
Za koniec stredoveku sa spravidla pokladá rok 1453 (dobytie Konštantínopolu Turkami) alebo rok 1452 (objavenie Ameriky). Stredovek sa rozdeľuje na včasný, vrcholný a neskorý.


VYTVÁRANIE BARBARSKÝCH ŠTÁTOV

Zánik Západorímskej ríše zásadne ovplyvnil vývoj v Európe. V 6. – 7. stor. sa na jeho území vytvorili tzv. barbarské kráľovstvá. Zakladali ich germánske kmene. Medzi najvýznamnejšie patrili Vandalské kráľovstvo v Afrike a Vizigótske kráľovstvo v južnom Franc. a v Španielsku. Ďalším barbarským štátom bola Ostrogótska ríša v severnom Taliansku. Ostrogótsky kráľ Theodrich roku 493 napadol Odoakara, zabil ho a zmocnil sa jeho ríše. Ovládal ju do roku 553. Musel však o Taliansko bojovať s Byzantskou ríšou. Toto dokázali až za vlády Justiniána I. Veľkého. Just. zorganizoval ťaženie na západ. Jeho vodca Belisar v roku 540 dobyl hlavné mesto Ostrogótskej ríše Ravennu a zajal kráľa Vitigisa. Neskôr sa však Ostro. podarilo obnoviť ríšu na Apeninskom polostrove. Zánik ich ríše spôsobil aj vpád kmeňa Longobardov, ktorí prišli do Talianska v 6. stor. Longob. ríšu po 200 ročnom trvaní rozdrvil (774) Karol Veľký. Taliansko sa dostalo do rúk franskej dynastie Karolovcov až do 9. stor.


VIZIGÓTSKA RÍŠA

Vizigótov v Galii porazili Frankovia a postupne ich vytlačili na Pyrenejský polostrov. V okolí Toleda si vytvorili na začiatok 6. stor. svoj druhý štát. Po takmer 200 rokoch ukončil jeho existenciu (711) nájazd moslimských vojsk. Potom si tam vytvorili mocný a vyspelý štát. Germánske kmene prenikali aj na Britské ostrovy. Pôvodne obyvateľstvo Keltov vytlačovali na sever a na západ. V 6. -7- stor. sa na brehoch Anglicka objavili novy obyvatelia- Normani. Za ich vlády smeroval ďalší vývoj už k vytvoreniu jednotného anglického štátu. Najväčším a historicky najvýznamnejším bola Franská ríša.


FRANSKÁ RÍŠA

Frankovia sa v 5. stor. usídlili na území dnešného Belgicka a Nizozemska. Začiatok ich expanzie, rovnako ako zrod franského štátneho zriadenia sú spojene s osobnosťou kráľa Chlodovika I.(481 – 511) z dynastie Merovejovcov. Ovládol veľké územie.

SPRÁVA RÍŠE

Jej základom sa stali menšie územné správne jednotky – grófstva – na čele s barónmi. Popri grófstvach existovali aj staré germánske kmeňové kniežatstvá. Na ich čele stáli vojvodovia. Na rozdiel od barónov bol vzťah vojvodcov k panovníkovi veľmi voľný. Vo franskej spoločnosti existovali dve skupiny: vojenská aristokracia a tzv. provinčná aristokracia. Provin. aristokracia mala prevahu najmä v bývalej rímskej Galii. Na územiach pri Rýne dominovala vojen. aristokracia. Začala sa vytvárať zvláštna vrstva – obrnení jazdci (rytieri). Ako odmenu na službu dostavali pôdu – léno.

PRÁVO bolo potrebne sformovať základy právneho systému. Bolo vytvorených niekoľko kodifikovaných foriem práva. Najstarším z nich je tzv. Sálsky zákonník (Lex Salica) pochádza zo začiatku 6. stor. Správcovia palácov majordómovia získali väčšiu časť reálnej politickej moci. Svojho majordóma mala každá časť ríše. Majordómovia boli ti, ktorí vládli. V 7. stor. sa tento úrad stal dedičným. Najväčšiu moc dosiahol jeden z nich – Pipin II.(687 – 714). Pôvodne bol majordómom iba jednej časti (Austrazie) ale postupne zjednotil všetkých Frankov. Dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu a týmto ťažením na konci 7. stor. sa začalo dlhodobé zasahovanie Frankov do pomerov na Apeninskom poloostrove. Syn Pipina II. Karol Martel (714 – 741) majordóm, ktorý vládol už úplne samostatne.

Víťazstvom v bitke medzi mestami Tours a Poitiers v roku 732 zastavil vtedy neporaziteľných moslimov a Arabskú ríšu Umajjovcov. Na čele ríše formálne stáli králi ale reálne to boli majordómovia. Syn Karola Martela Pipin III. mladší, Krátky (751 – 768) donútil posledného merovejovskeho kráľa Childericha III. vstúpiť do kláštora a nechal sa v Soissons franskými veľmožmi vyhlásiť za kráľa. V jeho osobe nastupuje na trón nová dynastia Karolovcov. Pápež posvätil tuto dynastiu a vzniklo spojenie medzi cirkvou a Frankami, ktoré ovplyvnilo cely stredovek. Vznikla Pipinova donácia, základ cirkevného pápežského štátu. Najvýznamnejším franským kráľom z rodu Kar. bol Karol Veľký. Vládol od roku 768. Roku 774 získal longobardskú korunu a roku 800 ho pápež korunoval na rímskeho cisára. Tým sa obnovilo cisárstvo na západe. Za panovania K. V. dosiahla ríša najväčší rozmach. K. V. rozvrátil Avarský kaganát. Znamenalo to oslobodenie našich predkov spod avarskej poroby a samostatný štátny vývoj (Nitrianske kniežatstvo).

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.