Dioda:

Je tvorena jednym prechodom typu P a N (P-pozitivny, N-negativny). Ak na polovodic typu P prilozime kladne napätie prud preteka diodou. Pouziva sa na usmernovacie uceli, spinacie a na detekciu.

Zenerova dioda:

Je konstruovana na trvalu prevadzku v spätnom smere a v oblasti nedestruktivneho el. prierazu. Napätie v zavernom smere pri, kt. sa VA prudko lame sa nazyva Zenerove napätie. Pri zmene prudu v pracovnej oblasti sa napätie uz meni iba malo.VA.char.


Tyristor:

Je polovodicova suciastka kt. sa sklada zo 4 polovodicovych vrstiev so striedavou vodivostou PNPN. Z 3 vrstiev su vyvedene elektrody (anoda, katoda) a riadiaca elektroda G. Ak pripojime na Anodu kladne napätie sprava sa Tyristor ako riadena dioda. Ak zapornu sprava sa ako dioda v spetno smere.

Zapinaci prud Tyristora:

Je najmensi riadiaci prud potrebny na zapnutie vsetkych tyristorov daneho typu pri akejkolvek teplote (v rozsahu prevazkovych teplot). Zapinacie napätie najmensie riadiace napätie na zapnutie vsetkych tyristorou daneho typu pri akejkolvek teplote(-II-).


Triak:

Je 5 vrstvovy polovodicovy prvok, kt. ma pre obidve polarity pripojeneho napätia rovnaku VA. char. ako je VA. cha. tyristora v priepusnom smere. Do vodiveho stavu mozno triak uviet kladnym alebo zapornym napätim UB0alebo IG (B0 a G su indexi).Pouziva sa na riadenie a spinanie striedaveho vykonu.


Tranzistory:

Su kremikove alebo germaniove polovodicove prvky. Pouzivaju sa ako zosilnovac prudu, napätia alebo vykonu. Pracuju vo frekvencii radovo niekolko GH. Vyrabaju sa od najmesich po vykonove (100W). Delime ich:

I.germaniove,kremikove
II.hrotove, plosne
III.nizko a vysokofrekvencne
IV.spinacie,vykonove atd.

Podla vyhotovenia na bipolarne a unipolarne. Bipolarne su vsetky bezne, vysledny prud je tvoreny nosicmy obidvoch polarit. Unipolarne su tvorene nosicmy len jednej polarity (blizsia char. bip a unpo. Tranzistorou vid zosit alebo kniha)
Pracovny bod tranzistora:(netreba)


Termistor:I. S negativnym teplotnym cinitelom. Termistor je nelinearny prvok, k jeho polarizacii sa pripajaju paralerne, seriovo alebo ser.paralerne odpory. Vyrabaju sa z oxidou kovou. Po rozohriati sa zmiesa so spojivom hmota sa nalysuje do foriem, speka sa pri teplote 1200C. Odpor term. S neg. tp.cin. klesa s rastucou teplotou. Term. NTC meni svoj odpor vplyvom dvoch velicin:

I.vplyvom okolitej teploty( z vonka ohrievany) mozu sa ohriat v plyvom pretekajuceho prudu len nepatrne. Maju male rozmery preto velmi rychlo reaguju na zmenu teploty a da sa s nimi merat teplota s presnostou 0,0001 K. Pouzivaju sa na meranie teploty mikrovlnnych rur izbojej teploty, koze.

II. Ter. s NTC s vnutornym ohrevom (meni sa vonkajsou teplotou len malo skoro vobec)sa ohrievaju prietokom prudu az do stacionarneho stavu,v kt. je vyzarovany teplotny vykon sv rovnovahe s tep. Vykonom vznikajucim prietokom prudu termistorom.
Ten svoj stacionarny stav meni iba vplyvom vonkajsieho ochladenia. Pouziva sa na meranie teplotnej vodivosti plynou, meranie vakua. Dalej sa da pouzit ako nahrada ziarovky v retazci ziaroviek.

II. S pozityvnim teplotnym cinitelom. Maju kladny teplotny sucinitel= prud vedu lepsie ked su studene.K tymto materialo patria hlavne kovy. Z polovodicou barium titanat (BaTiO3).Do menovitej hodnoty odpor klesa, ako u klasickych polovodicou. Od men. Hod.odpor prudko narasta az 1000nasobne.Vyrabaju sa s vonkajsim a vnutornym ohrevom a platia tu rovnake zasady ako u NTC.Pouzivaju sa ako teplotny stabilizator(prilozenimnapätia na pozislor s vn. ohr. Zacne pretekat prud , prud a napätie vyvolava vykon, ten ohrieva pozistor. Ked je stratovy vykon v rovnovahe s ochladzovavim, odpor sa zvysi, prud sa znizi, stratovy vykon sa znizi pozistor sa prestane ohrievat.Pouziva sa ako ochrana pred pretazenim.Pri normalnom vykone ma pozistor maly odpor Pri zvyseni vykonu nad povolenu medzu preteka pozistorom vyssi prud , kt.ho zohrieva .Zvysi sa odpor....

Varistor:
Je napetovo zavisly odpornik VA. char je podobma ako u VA. zen. Diodi. Pouziva sa ako ochrana proti prepetiu