Stredoveká filozofia- obdobie od rozpadu antickej fil. / 4-6 stor. N.l./ až po obdobie vzniku renesančnej filozofie / 13-15. stor./vyznamné časové medzníky,spjajúce sa s nastupom stredovekeho mislenia:a/ rok 476- zanik zapadorimskej rise b/koniec8 stor.- zac. 9.stor.- vznik feudalnich statov c/rok513 –milansky edikt – zrovnoprávnené krestanstvo d/rok529- cisar justian zatvoril platonsku akademiu e/ rok1492- objavenie ameriky f/ rok1452 gutemberg – knihtlač g/1517- tozi m. luthera na winterbergu. členenie stred. Fil.: a/ patristika/3-7 stor./Krestanská apologetika , augustinovská patristika b/ scholistika/8-15/ranná scholistika/8-12/ Vrcholná scholistika /13- t. akvinský/, neskorá scholistika.stredoveká fil. Sa odvracala od zmyslovo – racionalneho pochopenia sveta, kt. Bol prenu „hrisnim terenom“ sustredenie na „popis“ božieho sveta. svet krestanského naboženstva. Boh a to všetko čo s tým suvisí.„ Všetko čo existuje , existuje len vdaka hlavému riadiacemu principu , ktorí je boh. boh stvoril všetko s ničoho.“ Patristika- od latinského slova pater v antke učitelia, v ranom krestansve zasa duchovní/ knazi.žili v nom „ duchovní otcovia“ krestanstva. Krestanská apologenitika - znamená obhajobu, obranu mislienky, učenia.bola obranou a obhajobou zakladních cirkevních dogiem krestansva .bola obrana svatej vieri a ochrana krista pred ohovaraním pohanov a židov. Krestanskími apologénami boli – justin , apostol pavol, apoštol ján , tertulian, ambrosius. Augustinovská patristika-obdobie tvorby a života vrcholného presdtavitela patristiky, aurelius Augustinus-/354-430/ ako prví v dejinách vytvoril ucelený ideovo – teoretiský zaklad krestanského naboženstva.naboženská filo. Postavená na postulátoch: 1/ priorita boha nad svetom 2/priorita ducha nad telom 3/ priorita vole nad intelektom.Cielom filo. Nieje poznanie objek. Sveta prirody , cloveka ,ale hladanie naboženskích a mravních istot , hladanie miesta človeka „ pred tvarou boha“. Pravdu nemožno nájst mimo človeka: „ nevychádzaj von , vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebíva pravda“.další rozdiel je v očistovaní sa od hriechov utrpením , kt. Antika nepozná./ Dogma je članok vieri, ktorý sa pokladá za nezvratní a pravdivý, neomislní a o jeho vieryhodnostisa nepochibuje./ Boh je najviším a najvätším dobrom, ako je možné zže je zlo ked všetko je od boha?zlo definuje ako menšie dobro.