Ekológia Environmentálne právo

1. ENV. POLITIKA vznikla ako výsledok rozpoznania nepriaznivých dôsledkov ľud. činn. na ŽP. EP sa musí rozvíjať kvôli: zanedbaniu ekol. probl., limitácii fin. zdrojov, medzinár. záväzkom, jednotou ŽP, významom EP. Všestranná EP je široko koordinovaná činn., inštitúcií a FO, vládnych a mimovl. organiz., zameraná na nastoľovanie vzťahov rovnováhy medzi ľud. činnosťami, uspokojovaním potrieb a schopnosťou prírody reprodukovať. Subjekty EP: vláda, ministerstvá, parlament, orgnizácie, združenia, firmy. Nástroje EP: admin. riadenie, samoregulácia, dodrovoľnosť, ekonom. nástroje. Ekon. nástroje EP: nepriame: platby, dane, poplatky, povolenia,. Priame: pokuty a platby znečisťovateľov. Úlohy EP v SR: nár. envir. akčný program I a II. NEAP II obsahuje návrh opatrení investičného, programového, koncepčného, legislatívneho charakteru zameraných na ochranu: ovzdušia, vôd, odpadové hosp., jadrovú bezp., ekonomiku ŽP, ochranu lesa a pôdy.
2. POJEM ŽP: je pojem kt. má pôvod v iných vedných odboroch. Právnoteoret. vymedzenie: ŽP je tá časť sveta, s ktorou je človek v inerakcii, používa ju ovplyvňuje a ktorú si prispôsobuje. Pojem ŽP zahŕňa len hmotnú realitu, ŽP pozostáva z prír. aj

umelo utvorených zložiek. ZÁKONNÉ VYMEDZ. ŽP: zakotvil zákon 17/920o ŽP, podľa kt. je ŽP všetko, čo vytvára prirodzené podmienky exist. organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú ajmä: vzduch, voda, horniny, pôda, organizmy.
3. ZLOŽKY ŽP: sú vo svojej existencii rel. samostatné. Sú to: Nezastupiteľné (pôda, hornina), Obnoviteľné (rastl.,živočíšst.) výnimočné a neopakovateľné (chr. stromy), zdanlivo nevyčerpateľné(ovzdušie). Zákon 287/94 za zložky považuje: horniny, nerasty, pôdu, reliéf, vodu, vzduch, rastl., živočíšstvo, a antropické látky a objekty. Právna teória zatiaľ nedospela k úplnej jednote kategorizácie zložiek ŽP.
4. , 5. STAROSTLIVOSŤ O ŽP A OCHRANA je pojem označujúci právom regulované správanie zákonom určených subjektov v rámci ochrany a tvorby ŽP a racionálneho využívania zdrojov. Ochrana ŽP predstavuje ľudskú aktivitu, kt. smeruje k udržaniu želateľnej kvality ŽP. Pojem ochrana ŽP vyjadruje potrebu chrániť daný stav ŽP pred negat. zásahmi. Znečisťovanie ŽP: vnášanie fyzikálnych, chem., alebo biolog., činiteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti. Poškodzovanie ŽP:

zhoršovanie stavu ŽP nad mieru ustanovenú predpismi. Cieľom ochrany ŽP je udržať, zachovať určitú želateľnú kvalitu ŽP reguláciou ľudského správania.

Tvorba ŽP označuje aktívnu cieľavedomú činnosť zameranú na ŽP s cieľom dosiahnuť zamýšľaný efekt. 6 RAC. VYUŽ. PRÍR. ZDROJOV: PR. ZDR.: časti živej a neživej prírody, ktoré človek využíva na uspokojenie sv. potrieb. Prir. zdroje: Obnoviteľné: majú schopnosť sa obnovovať sami, al. za prispenia človeka. Neobnoviteľné: spotrebúvaním zanikajú. Cieľom úpravy Envir. práva v tejto oblasti je racionálne využívanie zdrojov, zabezpečiť, aby sa subjekty správali k ŽP na základe zváženia, racionálne. Napr.: ťažba ložísk aby bola čo najúplnejšia, s malými stratami a vhodným ukladaním sprievodných nerastov. + Motivácia k úspornému využívaniu prír. zdrojov.
7. STAR. O ZDRAVÉ ŽIV. PODM. Zdravé ŽP sú také, kt. nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, chránia ho a priaznivo ovplyvňujú. Zdravé Živ. podm. sa zabezpečujú: starostliv. o ovzdušie, pôdu, vodu, zdravou výživou obyvateľstva, starostliv. o prac. prostredie a spôsob práce. Priaznivé živ. prostr. je zákl. predpoklad zdravia človeka.

8. PRINCÍPY ENV. PRÁVA: Princípy v EÚ: prevencie, predbežnej opatrnosti, znečisťovateľ platí, vysokej úrovne ochrany ŽP., náhrady škody pri zdroji, subsidiarity, integrácie, trvalo udržateľného zdroja. // Prevencie: opatrenia na znižovanie emisíí, Opatrnosti: rozhodnúť vždy v prospech ŽP ak nie je dosť informácií, Znečisťovateľ platí: znečisťovateľ má kompenzovať následky nepriazn. aktivít, Vysokej ochrany ŽP: ochrana zabezpeč. vždy so zreteľom na dostupné poznatky, Bezprostrednosti: aby znečisťovanie bolo odstraňované pri zdroji. Subsidiarity: riešenie problémov má byť najprv zverené miestnym orgánom, potom regiónu, až napokon štátu a únii, Integrácie: požiadavky na ochranu ŽP musia byť neoddeliteľnou súčasťou globálnych politík EU a štátov. Trvalo udrž. rozvoja: uspokojovať potreby a neznižovať rozmanitosť prírody a ekosystémov. PRINCÍPY V SR: trvalo udržať. rozvoja, únosného zaťaženia územia, prípustnej miery znečisťovania, predbežnej opatrnosti, integrácie, znečisťovateľ platí.
9 PREDMET A SYST. REGULÁCIE ŹP Je starostlivosť o ŽP, t.j. také aktivity človeka, kt. majú priamy al. nepriamy vplyv na stav ŽP. Systém práva ŽP v SR tvorí

právna úprava: starostlivosti o ŽP ako celok, Starostlivosť o jedn. zložky ŽP, ochrana ŽP pred rôznymi rizikami, starostlivosť o zdravý stav ZP a jeho zložiek. 17/92 o ŽP, 287/94 o ochrane prír. a krajiny, 61/77 o lesoch, 115/95 o ochrane zveri, 233/01 o odpadoch, 163/01 o chem. látkach a prípravkoch, 130/98 o ochrane pred ionizujúcim žiarením, 470/00 o och. pred hlukom a vibr., 272/94 o och. zdravia ľudí.
10. 13. ENV. PRÁVO A SYST.

PRÁVA EP predstavuje súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania sa PO a FO regulujúcich starostlivosť o ŽP. Syst. práva je vnútorné členenie platného práva podľa špec. kritérií. V SR sa právo člení na verejné a súkromné podľa: Druhu záujmov, kt. sa právom presadzujú, Postavenia subjektov v právn. vzťahoch, Metódy právnej regulácie. V 90. rokoch bolo Env. Právo uznané za samostatné právne odvetvie. 11. PRAMENE PRÁVA ŹP Pravidla správania sa sú vyjadrené v prameňoch práva kr. sú: právne predpisy, medzin. zmluvy, právoplatné rozhodnutia ÚS. Prameňmi Ep sú: Ústava, zákony NR, nariadenia vlády, vš. záväzné pr. predpisy, vš. záv. vyhlášky KÚ a OÚ. vš. záv. nariadenia vyšších úz. celkov a obcí.

12. ZÁK. 17/92 O ŽP -POJMY 1)Źivotné prostredie: všetko, čo vytvára prirodz. podmienky existencie org. vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.: 2)Ekosystém: funkčná sústava živých a neživých zložiek ŽP, kt. sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. 3)Ekologická Stabilita: schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonk. činiteľmi. 4)Únosné zaťaženie územia: zaťaženie ľudskou činn., pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu ŽP. 5)Trvalo udržateľný rozvoj: rozvoj, kt. súčastným i budúcim generáciám zachová možnosť uspokojovať ich potreby a nezníži rozmanitosť prírody. 6)Prírodné Zdroje: časti živej a neživej prírody, kt. človek využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb. 7)Znečisťovanie a poškodzovanie ŽP: Znečisťovanie ŽP: vnášanie fyzikálnych, chem., alebo biolog., činiteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti. Poškodzovanie ŽP: zhoršovanie stavu ŽP nad mieru ustanovenú predpismi. 8)Ochrana ŽP: činnosti kt. sa predchádza znečisťovaniu al. poškodzovaniu ŽP, alebo sa odmedzuje a odstraňuje toto zneč. 9)Ekologická Ujma: Strata alebo oslabenie prirodz. funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich zložiek alobo

narušením vnút. väzieb a procesov v dôsledku ľud. činnosti. 14. ÚSTAVNOPR. REGULÁCIA STAR. O ŽP Ústava SR obsahuje viaceré ustanovenia kt. majú vplyv na právnu reguláciu starostlivosti o ŽP. 3 Skupiny ustanovení: 1)Postavenie osôb: právo na priaznivé ŽP a informácie o ŽP, 2) Vymedzenie starostlivosti o ŽP ako jednej z funkcií štátu: Ústava: Štát dbá o šetrné využívanie prír. zdrojov a zabezpečuje ochranu určeným druhom. 3) Úprava hosp. základov štátu: nerastné bohatstvo, podzemné vody, liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve SR. Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej politiky.
15. ZÁKONNÁ ÚPRAVA STAR. O ŽP Env.

právo v SR je nekodifikovanou právnou oblasťou, t.j. úprava starostlivosti o ŽP je rozptýlená vo veľkom počte práv. predpisov. Najdôlež. je zákon 17/92 o živ. prostr., ktorého cieľom je zastrešiť a zjednotiť odvetvovú úpravu, komplexne regulovať všetky druhy nástrojov starostlivosti o ŽP a zakotviť smer a ciele úpravy starostlivosti o ŽP. Ďalej sem patria tzv. Zložkové zákony, kt. upravujú starostlivosť o konkrétne zložky ŽP (z. 309/91 o

ochrane ovzdušia) a Horizontálne predpisy, kt. upravujú špecifické činnosti (50/76 o územnom plánovaní). 17/92 má charakter najvšeobecnejšieho. právneho predpisu. 16. Zák. 17/1992 o ŽP (pozri otázku č. 12) Zákon vymedzuje základne pojmy a ustanovuje základne zásady ochrany ŽP a povinnosti PO a FO pri ochrane a zlepšovaní stavu ZP a pri využívaní prir. zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo udržateľného rozvoja. Zákon zakotvuje ekonom. nástroje: Za znečisťovanie ZP, pripadne jeho zložiek a za hosp. využívanie prir. zdrojov platia FO, PO dane, poplatky, odvody a ďalšie platby, ak tak ustanovujú osobitne predpisy. Zodpovednosť za porušenie pov. pri ochrane ŽP: Každý, kto poškodzovaním ZP alebo iným protiprávnym konaním spôsobil ekol. ujmu, je povinný obnoviť prirodzene funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti. Ak to nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné, je povinný ekologickú ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je možné. je povinný nahradiť tuto ujmu v peniazoch. 17 SUBJEKTY PRÁVA ŽP sú PO a FO, ktoré vystupujú v právnych vzťahoch ako nositelia konkr. práv a povinností. Nositeľmi práv a povinn. sú: Štát reprezentovaný

sústavou št. orgánov, Územná samospráva reprez. obcami a vúc, Združenia osôb a majetku, Podnikatelia a FO. 18. ŠTÁT - SUBJEKT PRÁVA ŽP 1) NRSR - jej právne postavenie je upravené v ústave, zákonoch(350/96 o rok. poriadku 45/89 o poslancoch). Právne možnosti NR pri presadzovaní požiadaviek ochrany ŽP sa odvíjajú od jeho kompetencií v oblasti: zákonodarnej, kreačnej kontrolnej, vnút. a zahr. politiky. 2) VLÁDA SR je vrcholný orgán výkonnej moci, Normotvorná právomoc sa realizuje vydávaním nariadení vlády. 19. MINISTERSTVÁ Ústredným orgánom št, správy pre výkon starostlivosti o ŽP je Min. ŽP. Ministerstvo v rámci starostlivosti o ŽP vypracováva koncepciu starostlivosti o ŽP, riadi výkon št. správy vo veciach star. o ŽO, vykonáva št. správu, určuje priority št. envir. politiky, zabezpečuje a riadi fin. hospodárenie a rozpočtovú politiku rezortu ŽP. Ostatné ústredné orgány št. správ, kt. zasahujú do Env. pol.: MIN.

HOSP: ústr. orgán pre priemysel, rádiokt. odpady, ťažbu ropy, nerastov, banskú činnosť. MIN PôDOHOSP: pre poľnohosp, lesné hosp., vodné hosp. MIN VÝSTAVBY: pre reg. rozvoj, stav. výrobu. MIN KULT: pre ochranu pamiatkového fondu, kult. dedičstvo. MIN ZDRAV: pre ochranu zdravia, kúpele, liečivé zdroje. ÚRAD JADR. DOZORU: ústr. orgán pre oblasť jadr. dozoru, ÚRAD BEZP. PRÁCE: pre dozor nad bezp. práce. ÚRAD PRE NORM. METR. A ŠKÚSOBN.:
20. MIN ŽIV. PROSTREDIA (pozri 19) Pôsobnosť, zásady činnosti a vzťahyy k ďalším orgánom sú vymedzené a upravené v štatúte schválenom vládou SR. Úlohy spojené s odborným, technickým a org. zabezp. činn. min. plní úrad min. Pôsobnosť in. je vymedzená v zákone 575/01, 595/90 o št. správe, a osobitných predpisoch. Min. je ústr. orgán št. správy pre tvorbu a ochranu ŽP vrátane: ochrany prírody a krajiny, ovzdušia, ozónovej vrstvy, odpad. hospodárstva, geneticky modif. organizmov, geologického výskumu, posudzovania vplyvov na ŽP.
21. MIESTNA ŠT. SPRÁVA V rámci miestn. správy pôsobia: všeob. miestne orgány št. správy a špecializované miestne orgány št. správy. VŠEOB: KÚ, OÚ. Krajský ú. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozh. OÚ., riadi a kontroluje výkon správy OÚ, zastupuje štát pri prerokúvaní územného

plánu obce, koordinuje OU v kraji. KU a OU riadi a kontroluje vláda. ŠPECIAL. miestna štátna správa: regionálne veterinárne a potravinové správy a krajské vet. a potr. správy. 22. ROZHOD. ČINNOSŤ ORGÁNOV ŠT. SPRÁVY Št. správa má schopnosť na základe platných predpisov ovplyvňovať právne postavenie PO a FO, ktoré je podmienené právomocou vydávať verejnomocenské akty charakteru vš. záväzných predpisov a individ. správnych aktov. Rozhodnutiami orgánov možno: 1)založiť, zmeniť alebo zrušiť oprávnenia alebo povinn. subjektov Env. práva. 2)vyriešiť spornú otázku potvrdením exist. práva alebo povinn. DRUHY ROZHODNUTÍ: povolenia, súhlasy, Pov.: povoľuje sa činnosť subjektov , kt. je viazaná na určité podmienky. Súhlasy: dovoľuje sa žiadateľovi uskutočňovať činn. zaťažujúcu ŽP. Na vydanie súhlasu nie je právny nárok a v súhlase sa neurčujú podmienky činnosti. Ďalej môžu orgány vydávať príkazy, zákazy, pokyny, programové úkony, koncepcie, plány.
23 INŚPEKCIA ŽIV. PROSTREDIA je odborný kontrolný orgán s celoštátnou pôsobnosťou, prostredníctvom ktorého MŽP SR vykonáva hlavný štátny dozor v

oblastiach odp. hosp., ochrany vôd, ochrany prírody, ochrany ovzdušia a stavebníctva.

Za porušenia povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi ukladá pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu. Má 5 útvarov: a/ útvar vodohospodárskej inšpekcie, b/ ú. inšpekcie ochrany ovzdušia, c/ ú. inšp. odpad. hosp., d/ ú. inšp. ochrany prírody, e/ ú. stavebnej inšpekcie. Inšpekcia sa riadi ročným Plánom hlavných úloh, ktorý schvaľuje minister životného prostredia SR.
Plán je zostavovaný najmä :z potrieb spoločnosti na úseku ochrany ŽP, z podnetov odborných útvarov MŽP SR a odborov ŽP KÚ a OÚ, z poznatkov kontrolnej činnosti a potrebnej periodicity kontrol u vybraných zdrojov znečisťovania ŽP.
24. ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA - SUBJEKT EP Úz. samospr. reprezentujú obce a vúc. Sú korporáciami združujúcimi osoby s trvalým pobytom, Sú právn. osobami, a sú subjektami ver. moci. Riadia na podľa: ústavy , 369/90 o obecnom zriadení, 221/96 o územnom usporiadaní SR, 302/01 o samospráve vúc. Samospráva vystupuje ako nositeľ verejnej moci a právnická osoba bez verejnej moci. Ako nositeľ verejnej moci uskutočňuje svoju právomoc prostr: normotvornej činn., rozhodovaním

o právach a povinn., uzatváraním verejnoprávnych zmlúv, a prostr. iných úkonov (stanoviská, vyjadrenia). V oblasti star. o ŽP sa pôsobnosť vzťahuje na územné plánovanie.
25. TRETÍ SEKTOR osoby ktoré majú súkromný charakter, nevykonávajú právomoc verejnej správa a ich cieľom nie je zisk. Patria sem: občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, všeobecne prospešné organizácie. Význam 3. sekt. sa v oblasti starostlivosti o ŽP odvíja od právnych prostriedkov na presadenie záujmov. 3. sekt. môže upozorňovat orgány ŽP na porušenie predpisov. Medzinár. dohovor o o chrane kult. a prír. dedičstva, - venuje sa postaveniu mimovl. organizácii.
26. POVINN. PODNIKATEĽOV Základné nástroje regulovania vplyvov prevádzok na ŽP sú: emisné štandardy, prevádzkové požiadavky, požiadavky na spôsobilosť a na výrobky. Konkrétne povinn. podnikateľov, kt. realizujú činn. s vpyvom na ŽP saviažu na obdobia: pred začatím činnosti, v priebehu prevádzkovania a po jej ukončení,. PO musia požiadať povolenie al. súhlas na činn. s vplyvom na ŽP. 1) Pred začatím činn. musí PO: vypracovať potrebnú dokumentáciu, poskytnúť

potrebné inf., zabezpečiť poprojektovú analýzu posudzovanej činnosti. 2)Pri prevádzkovaní činnosti: monitorovať vplyv na ŽP, prevádzkovať v súlade s predpismi, ohlasovať zákonom určené údaje správnemu orgánu, predchádzať haváriám + špeciálne povinnosti: klasifikácia, balenie, označovanie výrobkov, .. 3)Po ukončení činn: zabezpečiť aby sa vplyvy činn. neprejavili na ŽP, (ekultiváci pôdy, uzavretie skládky, )
27. FYZ.

OSOBY sú nositeľmi práv a povinn. v rámci starostlivosti o ŽP., sú nositeľmi práva na priaznivé ŽP podľa ústavy, práva na informácie o ŽP, Zákonná úprava: 17/92 o ŽP upravuje osobitné ustanovenie o informáciách o ŽP, 211/00 o slobodnom prístupe k inf.,: vymedzuje okruh osôb povinných sprístupňovať inf., zakotvuje všeob. právo každého na prístup k inf., zakotvil režim povinného zverejňovania inf. 28. PRÍSTUP K INF. PODĽA 211/00 (pozri 27), povinné zverejňovanie inf: sú ustanovené povinné osoby, kt. majú povinn. zverejňovať zákonom určené inf., (NRSR- texty zákonov, zápisnice, Kanc. prezidenta: podpísanie zákona, prijatie

demisie, Vláda SR: prijaté uznesenia, texty materiálov predložených na rokovanie, Ústredné orgány št. správy: materiály koncepčného, programového a strategického charakteru). -Obmedzenie prístupu k inf: dôvod: ochrana utajovaných skutočností, obch. tajomstva, a zákonom ustanovené obmedzenia. - Sprístupnenie inforácií na žiadosť: ktokoľvek, akokoľvek.29. VLASTNÍK vlastnícke práva každého vlastníka sú rovnaké. Rôzne povinn. a obmedzenia vlastníkov vyplývajú z predpisov súkr. a verejného práva. 1)Dispozičné právo vlastníka na realizáciu výmennej hodnoty veci je predpismi práva ŽP limitované: úpravou predkupného práva štatu, vydaním rozhodnutia orgánu, obmedzením práva vlastníka vec ničiť. 2) Právo vlastníka vec užívať: predpisy práva ŽP upravujú povinnosť starať sa o ňu tak, aby sa dosiahli ciele v oblasti ochany ŽP. Právo možno obmedziť vo verejnom záujme: v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu. 3) Práva, ktoré musí vlastnik rešpektovať: prechod cez pozemok, 4) Práva vlastníkov: byť upovedomený o zámere vyhlásiť jeho vec za chránenú, podávať k návrhu pripomienky, vyberať vstupné z súkromného chráneného územia..
30. VEREJNOSŤ Práva: nahliadať do zámerov, podávať pís. stanoviská, pripomienky, právo na uskutočnenie verejného prerokovania zámeru, nahliadať do dokumentov, Verejnosť platné právne predpisy nedefinujú, Súčasťou ver. môžu byť: jednotlivci, skupiny, PO, záujmové skupiny, každý, kto sa cíti dotknutý činn. orgánov

31. PREVENCIA V ENV. PRÁVE Princíp prevencie v EP je požiadavka, aby ochrana ŽP bola zabezpečená už vo fáze plánovania, na najlepšej techn. úrovni. Cieľom prevencie je od začiatku vylúčiť zhoršovanie ŽP. Nositeľmi prevenčných povinn. sú všetky subjekty EP, hlavne znečisťovatelia a osoby zaťažujúce ŽP.

Základné právne prostriedky prevencie: systém plánov, územné plánovanie, posudzovanie vplyvov stavieb a činností, povoľovanie činností s vplyvmi na ŽP, účasť verejnosti. Významnú prevenčnú úlohu zohráva: kontrolná, dozorná a inšpekčná činn. orgánov verejnej správy. 32. ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE je nástroj a metóda založená na koncepčnom a systémovom prístupe k riešeniu vyváženého regionálneho rozvoja priestoru vyjadrujúc hosp. kult. a envirom. zámery spoločnosti. ÚP má byť: demokratické, komplexné, brať do úvahy požiadavky celku ale aj regiónov, analyzovať a uplatňovať dlhodobé trendy. CIELE UP: vyvážený rozvoj regiónov, ochrana ŽP, racionálne využívanie územia. Právna úprava UP SR vychádza z cieľov definovaných v Európskej charte UP. UP podklady: urbanistická štúdia, územný generel, územná

prognóza, územno-technický podklad. Ústredný orgán UP je Min ZP, ktoré obstaráva koncepciu územného rozvoja SR. 33. VPYV ČINN. NA ŽP NEPRESAHUJÚCA HRANICE Procedúra posudzovania vplyvov na ZP je označovaná skratkou EIA( env. impact assessment) predstavuje jeden z najvýzn. právnych prostriedkov v systéme env. prevencie. SR: zákon 127/94 o posudzovaní vplyvov na ZP. Podľa právnej úpravy SR sa procedúry EIA zúčastňujú: navrhovateľ, posudzujúci orgán, príslušný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán, dotknutá obec, verejnosť, ostatné subjekty.Predmet posudzovania: zámery na realizáciu činností kt. podliehajú povinn. posudzovaniu, zámery na zmenu činnosti,..Cieľom posudzovania je komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov zámeru na ZP. Posudzuje sa únosnosť zaťaženia územia, dôsledkov činnosti, ..
35. SUBJEKY POSUDZOVANIA: (pozri 33) NAVRHOVATEĽ: PO, FO, ktorá zamýšľa realizovať činnosť, POSUDZUJÚCI ORGÁN: Min ZP, alebo KU, PRISLUŠNÝ ORGÁN: ústredný orgán št. správy, do pôsobnosti kt. patrí

posudzovaná činn. POVOĽUJÚCI ORGÁN: org. št. správy do pôsobn. kt. patrí vydanie rozhodnutia o povolení činn. DOTKNUTÝ O. : orgán, kt. súhlas, stanovisko je nevyhnutné, DOTKNUTÁ OBEC: obec, na území kt. sa má činn realizovať. VEREJNOSŤ, OSTATNÉ SUBJEKTY: experti,
36. PREDMET POSUDZOVANIA : Z hľadiska posudzovania: 1)zámery na realizáciu činn. ktoré podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na ZP. 2) -II- ktoré podliehajú posudzovaniu na základe rozhodnutia posudzujúceho org. 3) zámery kt. nie sú uvedené v prílohe zákona 127/94 o pos. vplyvov na ZP, ale ide napr. o činnosti, ktoré sa majú uskutočniť v chránenom území.

4) zámery na zmenu činnosti.
Z hľadiska časového je predmetom posudzovania: únosnosť zaťaženia územia, dôsledky činnosti a možných havárií, súbežne pôsobiacich javov, prevencie, použitých metód a porovnania s najlepšími technológiami.
37. ETAPY POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽP. 1)Predloženie zámeru, 2)Zisťovacie konanie, 3)Určenie rozsahu posudzovania harmonogramu, 4)Vypracovanie správy o hodnotení 5)Spracovanie odborného posudku,

6) vypracovanie záverečného stanoviska. V záverečnom posudku sa uvedie: odporúčanie alebo neodpor. realizácie, podmienky, požadovaný rozdah sledovania a vyhodnocovania. Záv, stanovisko tvorí významný podklad pre rozhodnutie orgánu povoľujúceho činnosť. 38. VPYV ČINN. NA ŽP PRESAHUJÚCA HRANICE Je upravená v tretej časti z. 127/94 o posudz. vplyvov na ZP. SUBJEKT posudzovania: 1)Strana pôvodu 2) Dotknutá strana - štát, kt. môže byť dotknutý nepriaznivým vplyvom činnosti. PREDMET: činnosti ako komplexné chem. zariadenia., ropovody, plynovody, priehrady, a činnosti neuvedené v zákone, ak sa strany dohodnú, Musia byť splnené podmienky: ide o činn., kt. môže mať nepriaznivý vplyv na ZP presahujúce hranice, -Je zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranami.
39. STRATEG. ENV. HODNOTENIE právom regulovaný postup pre komplexné, systematické hodnotenie envir. dôsledkov rozvojových dokumentov, ktoré ma zabezpečiť, aby sa envir. aspekty: uplatnili v čo najskoršom štádiu rozhod. procesu, posúdili na základe kvalitných postupov, účinne integrovali a aby sa zabezpečilo

monitorovanie vplyvov. V SR je S.E.H. upravené v 127/94 o posudz. vplyvov na ZP. Štvrtá časť obsahuje základné požiadavky pre postup hodnotenia vybraných druhov návrhov zásadných koncepcií, územno-plánovacej dokumentácie a vš. záväzných právnych predpisov z hľadiska ich vplyvov na ZP. 40. ZODPOVEDNOSŤ V ENV. PRÁVE Obsah právnej zodp. tvorí: oprávnenie orgánu prejednávať v rámci procesného postupu delikt a oprávnenie, Povinnosť páchateľa strpieť nepriaznivý následok. Predpokladom vzniku zodpovednosti je : Protiprávne správanie subjektu, Nepriaznivý následok správania subjektu, Príčinná súvislosť medzi protipr. správaním a následkom, Zavinenie. Druhy zodpovednosti: trestnoprávna, administratívnoprávna, občianskoprávna. Kritéria pre posúdenie druhu zodp.: páchateľ deliktu(po, fo,), druh predpisov upravujúcich zodp., druh orgánov oprávnených vyvádzať zodp., sankcie kt. možno uložiť.
41. TRESTNOPRÁVNA ZODP. Predstavuje prostriedok ochrany spoločnosti pred najzávažnejším protiprávnym konaním. Plní prevenčnú, represívnu a reparačnú funkciu. Nositeľmi TPZ sú len FO. Pre trestnosť je treba úmyselné zavinenie, alebo

ak ustanovuje TZ z nedbanlivosti. Patria sem tr.

činy: ohrozovanie ŽP, porušovania ochrany rastlín a živ., Porušovania ochrany vôd, Nedovoleného vývozu, dovozu, prepravy odpadov, Týrania zvierat, Pytliactva.
42. ADMINISTRATÍVNO PRÁVNA ZODP. Správanie páchateľa, ktoré nemôže byť kvalifikované ako tr. čin možno postihnúť ADM. PRÁVNE. Nositeľmi APZ môžu byť PO aj FO. FO sa porušením predpisov môžu dopustiť priestupkov, alebo správnych deliktov. PO sú nositeľmi zodp. za správne delikty.
43. PRIESTUPKY Zavinené konanie, kt. porušuje al. ohrozuje záujem spoločnostia je vyznačené v zákone 372/90 o priestupkoch. Na zodp. za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon nehovorí o úmyselnom. Za priestupok možno uložiť: sankcie(pokuta, pokarhanie, zákaz činn., prepadnutie veci), ochranné opatrenia. Priestupky sa prejednávajú v konaní o priestupkoch. Orgány príslušné na uloženie sankcie za správne delikty sú org. št. správy, orgány inšpekc. a kontrolya orgány územnej samosprávy.
44. SPRÁVNY DOZOR činnosť v rámci ktorej vykonávateľ verejnej správy pozoruje

správanie nepodriadených subjektov a zisťuje, či toto správanie je v súlade s právnymi predpismi. Ak zistí nesúlad, aplikuje nápravné opatrenia al. sankcie. Výkon SPR. D. je upravený z 10/96 o kontrole št. správy a osobitnými zákonmi( 287/94 o ochrane prírody, 163/01 o chem látkach). Orgánmi vonkajšej kontroly sú: Úrad vlády, ministerstvá, ústredné orgány, org. miestnej štátnej správy, iné orgány št. správy. pracovníci kontroly sú OPRÁVNENÍ: vstupovať do objektov, vyžadovať doklady, písomnosti, vyjadrenia, informácie, vyžadovať súčinnosť kontr. subjektu. POVINNÍ: vopred oznámiť začatie kontroly, oznámiť podozrenie o trest. činnosti, preveriť opodstatnenosť námietok, zachovávať mlčanlivosť. Orgány štátneho dozoru v ŽP sú: Min. ZP, Slov. inšpekcia ZP, KU, OU, územná samospráva. Ich kompetencia vyplýva zo zákona 17/92 o ŽP , 595/90 o št. správe a osobitných zákonov. 45. ZODP. ZA EKOLOG. UJMU Ekol. ujma je zákonom definovaná ako strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti. Podľa 17/92 o ZP,

každý, kto spôsobí Ekol. Ujmu je povinnú ju napraviť: obnovením prirodzených funkcií ekosystému, alebo ju nahradiť iným spôsobom, alebo ak to nie je možné, v peniazoch. Oprávneným za ujmu je štát. 46. OBČIANSKO PRÁVNA ZODPOV. Zakotvuje z. 40/64 občiansky zákonník, a osobitné predpisy. Obč. zák. zabezpečuje ochranu vlastníka: -V súvislosti s pokojným užívaním predmetu jeho vlastníctva, -Pred vznikom škody, -V situácii, keď škoda na majetku vznikla. Obč. zák ustanovuje všeobecnú prevenčnú povinnosť, tj.

každý si musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a ZP. Obč. zák. upravuje subjektívnu a objekt. zodpovednosť za škodu. Obj: nevyžaduje sa zavinenie, Škoda sa podľa Obč. zák nahrádza : tzv. skutočná a ušlá. Hradí sa v peniazoch, al. uvedením do pôvodného stavu.
47. ZODP. ZA STARÉ ZÁŤAŽE Pri záťažiach nie je možné identifikovať pôvodcu. riešenie sa hľadá v rozložení zodp. medzi verejný a súkromný sektor. Možné riešenia: 1) Všetkú zodp. preberá vlastník pozemku, 2) štát, 3) zodp. sa rozdelí. SR: najvážnejšie sú skládky starých odpadov, územia so starou banskou činn.,

Neexistuje špeciálna právna úprava. Podľa 92/ 91 o podmienkach prevodu majetku štátu sa s týmto prevádzajú i staré záťaže. Podľa 223/01 o odpadoch. prevádzkovateľ skládky musí vytvárať fin rezervu,
48. EKONOMICKÁ NÁSTROJE vymedzuje zákon 17/92 o ŽP,. Sú nezastupiteľným nástrojom Env. pol. na dosahovanie želateľného správania subjektov. Majú stimulačný efekt, Právna úprava Ek. Nástr. sa dotýka : daní, poplatkov, odplaty, odvodov, a údrad. DANE: neexistuje daň na ochranu ZP, environmentálne parametre sú zahrnuté do ostatných daní. (nižšia DPH pri recykl. papieri, ekolog. zariadeniach..) ( od platenia daní z príjmov sú oslobodené vodné elektrárne, veterné..)
49. ZDROJE FINANCOVANIA V SÚKR. SEKTORE Súkromný sektor využíva interné a externé zdroje fin. INT: sú vytvárané a používané v podniku(zisk, odpisy..) EXT: podnik získava financie z kapitálových vkladov a emisie akcií, získania úverov.
Envirometálne investície je možné financovať zo všetkých zdrojov, Rozlišujeme 1)Čisté envirom. investície: nevznikajú nové výrobky, okrem ochrany ZP neprinášajú

zisk. 2) Envir. investície zabezpečujúce zvýšenie efektívnosti( znížená spotreba E.,
znížené odpady..) ďalej môže súkr. sektor využivať štátnu pomoc a špecifickú pomoc( poplatky,dane). V SR je štátna pomoc : priama(dotácie, príspevky, ) nepriama ( št. záruka, úľavy). 50. ZDROJE FIN. VO VEREJNOM SEKTORE VNÚTORNÉ: št. rozpočet, fondy, rozpočty obcí, tretí sektor. Priama pomoc: dotácie.., Nepriama: stimulácia env. pol. odpočtom z daní, rozšíriť zálohové systémy, zvýhodnenie recyklácie odpadov. FONDY: fond ŽP, vodohospodársky, zdravia, zveľaďovania lesa, rozvoja bývania. Podpora EU: PHARE, ISPA, SAPARD
51. NEŠTÁTNE FONDY patrí sem recyklačný fond ako zdroj financovania ochrany ZP., Jeho zdroje sú tvorené z: príspevkov výrobcov a dovozcov pneumatík, elektronic. šrotu, plastov, žiaroviek, papiera, skla, batérií a vozidiel, darov a príspevkov, príjmov z pokút, ďalších zdrojov.

Prostriedky sa používajú na: úhradu inv. a prevádzk. nákladov potrebných na zber a zhodotenie odpadov, úhradu vyplatených fin. príspevkov, Prostriedky recyk. fondu je možné použiť len vo väzbe

na tvorbu ich zdrojov. Na ich získanie nie je právny nárok.
52. MEDZINÁR. PRÁVO ŽP. Predmetom je systém pravidiel správania sa štátov pri ochrane ZP a racionálnom využívaní zdrojov. Formy a metódy sú obsiahnuté v dvojstranných a mnohostranných zmluvách, dokumentoch. Formálnymi prameňmi sú medzin. zmluva a medzin. obyčaj. Zmluva: dohoda uzavretá medzi štátmi, Obyčaj - pravidlo správania sa, v dôsledku dlhodobého používania právne záväzné. Zásady: Zás. ochrany ZP, Zás. úplnej zvrchovanosti štátu nad svojimi surovinami, Zás. nespôsobenia škody na ŽP mimo jurisdikciu štátu. Predpokladom vzniku medz. zodpovednosti štátu sú: -protiprávne konanie štátu, -škoda, -súvislosť medzi konaním a škodou, -obvinenie zo strany štátu ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody. 53. PRÁVNA ÚPRAVA MEDZIN. ENV. PRÁVA Hlavne: Montevidejsky program pre rozvoj a periodické revízie environmentálneho práva OSN. Existujú mnohostranné dohovory v oblastiach ochrany: ovzdušia, kozmu, rastlinstva, lesov, vody, živočíšstva, kultúrneho dedičstva, ochrany pred ionizujúcim žiarením. Dohovory: o ochrane veľrýb, medveďov , lososov, nových odrôd rastlín, o jadrovej bezpečnosti,

54. MEDZIN. ORGANIZÁCIE OSN, UNESCO(výchova veda a výskum) FAO(pre výživu a poľnohospodárstvo) WHO(zdravotnícka), WMO(meteorologická), IAEA( atóm. energiu). Programy na ochranu ŽP: -environmentálny program OSN - UNEP - podporuje rozvoj medz. spolupráce v oblasti ŽP, sleduje vývoj v ŽP. , RADA EURÓPY: zaoberá sa otázkami zdravotníctva, kultúry, rozvoje regiónov, OECD: zohráva úlohu pri riešení problémov ŽP, poľnohosp., obchodu, výroby, ..
GREENPEACE: mimovládna envir. organizácia, Hnutie priateľov zeme. FONDY A NADÁCIE: Rockefelerova nadácia, Nadácia pre európsku envir. politiku..
55. OBSAH MEDZINÁR. ZMLÚV NA OCHRANU OVZDUŠIA: pomerne mladé, vznikli až v osemdesiatych rokoch, keď začala problematika kyslých dažďov. Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov: (Ženevský dohovor) prvý multilaterálny dohovor v oblasti ochrany ovzdušia, cieľom je postupná redukcia a prevencia znečistenia ovzdušia. Strany sa zaviazali obmedziť znečistenie, spolupracovať v oblasti výskumu. + ďalšie protokoly. Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, Viedeň 1985: cieľ: chrániť ľudské zdravie pred

škodl. účinkami,.

Strany sa zaviazali: k spolupráci v oblasti výskumu, na opatreniach majúcich vplyv na stenšovanie ozónovej vrstvy. Montrealský protokol: zaviazali sa redukovať spotrebu a výrobu látok poškodz. vrstvu. Dohovor o zmene klímy (Rio de Janeiro 1992): cieľom je dosiahnuť stabilizáciu skleníkovych plynov v atmosfére. Dohovor OSN o ochrane svetového kult. dedičstva, Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prír. stanovíšť (Bern 1979). 56 KOMUNITÁRNE PRÁVO Je medzinárodné, avšak sa odlišuje obsahom, nástrojmi, prameňmi práva. Exist. zásada nadradenosti práva EU vnútroštátnemu právu. Pramene: primárne(rímska zmluva z 1956, ) sekundárne( nariadenia smernice, odporúčania) a súdne rozhodnutia. Nariadenia: všeob. platné a záväzné, aplikovateľné na území vš. štátov. Smernice: záväzné pre každý štát, kt. sú určené, Musia byť transportované do práva krajiny právnymi predpismi. sú hlavný nástroj harmonizácie práva. Doktrína priameho účinku smerníc: ustanovenia kom. práva sú priamo účinné, ak môžu byť uplatnené fyz. osobou pred vnútrošt. súdmi proti štátu. patria sem ustanovenia určujúce rôzne druhy limitov, zákazy, povinnosti konať.

57. PRÁVNE DôSLEDKY DOHODY O PRIDR. PRE SR Podľa asoc. dohody je záväzok SR na zlučovanie predpisov SR s komunitárnym právom. Zbližovanie zahrňa: ochranu pracovníkov, zdravia a života ľudí, zvierat, a rastlín, technické predpisy a normy, zákony o využití jadr. energie, doprava, živ. prostredie. Orgány aprox. práva: NR, vláda, ministerstvá, rada pre eur. integráciu. Právne nástroje aprox.: asociačná dohoda, právne prepisy. Polit. nástroje: úkony a akty: biela knoha, partnerstvo pre vstup.
1. Z.287/1994 - VŠ. základný pr. predpis na úseku ochrany Ž.P. Nevzťahuje sa na ochranu: poľn. plodín, význ. druhov rastlín a zvierat, škodcov, pôvodcov nákaz. Upravuje: práva a pov. PO, FO pri ochrane prírody a krajiny, Pôsobnosť orgánov št. správy a obcí pri ochrane. VŠ. Ochrana prírody: stanovenie práv a pov. PO, FO pri ochrane prír a krajiny, stanov. obmedzení na uskutočňovanie aktivít, stanovenie pravidiel pe povoľovanie činnosti. Každý je pov. chrániť krajinu pred ohrozením, poškod., zničením. Na území kde sa vzťahuje VŠ režim ochrany je 1stupeň ochrany.
2. Z. 287/94 - OSOB. sleduje ochranu zložiek kt. možno zaradiť do kat. výnimočných a neopakovateľn., sú jedinečné. Osob. ochrana = sprísnený právny režim. Osob. chrán. časti: chr. územie, súkr. chr. územie, chr. druh, chr. strom. 3. KATEG. CHR. ÚZ. CHKO, NP, CHR. AREÁL, PRÍR. REZ., PRÍR. PAMIATKA.
CHKO: Min. Ž.P. ustanoví územia >1000ha, s rozptýl. ekosystémami, (kysuce, poľana slov.

kras, záhorie). Platí tu druhý stupeň ochrany. CHKO možno členiť na zóny so stupňami ochrany 5-2. NP: Vláda SR vyhlasuje územie >1000 ha
s ekosystémami nezmenenými ľudsk. činnosťou, najvýzn. prír dedičstvo. (Tanap, Mal

Fatra, Slov. Raj, Pieniny, N. Tatry.) Možno členiť na 3 zóny, s ochranou 5-3.(min.ZP)
CHR. AREÁL: Kr. Úrad vyhláškou vyhl. menšie územia do 1000ha kt. predstavujú biokoridory, biocentrá interakčné prvky, územie s trvalejším výskytom chr. druhov. Platí 4 st. ochrany. Ochr. pásmo 3. st. PRÍR. REZ. : Kr. Úrad vyhl. menšie úz pôvodné al. málo pozmenené ekosystémy. 5 st. ochrany. V ochr. pásme 4-3 stupeň.
PR. PAM.: (baba, bradlo, sitno, strážov, jaskyne) Kr. Úrad. Platí 5 st, na Ochr. p. 4st.
4. SÚKR CHR. ÚZ. Vlastmník môže požiadať KU o vyhlásenie vyhláškou,Bremeno sa vyznačuje v katastri. Ochr. podľa kateg. chr. územia. môže sa vyberať vstupné.
CHR. DRUH: na ohrozrné vzácne druhy živ., rastl., nerastov, skamenelín. CHR. STROM: označuje sa Obligatórne: tabuľa, nápis, št. znak, Fakultatívne: tabuľami s osobitn. znakom.
5. ZODPOV. Všeob. povinnosť subjektu kt. poškodí, zničí časť s právn. ochranou, navrátiť do pôv. stavu. + Pokuta podľa závažn., rozsahu. Administrat. zodp. FO: za priestupky. určuje sa max. hranica pokút. Pokuty - príjem fondu ŽP. 6. OCHR. OVZDUŠIA : zložka Ž.P., Ochrana spočíva v prevent. opatren. a zábrany

pred znečisť. ľudskou činnosťou. Právna ochrana: rozsiahla: ústava, 17/92 o živ. prostredí, 127/94 o vplyvoch na ŽP, 309/91 o ochrane ovzdušia, 272/94 o ochrane zdravia ľudí., vš. záv. práv. predpisy , vyhlášky a nariad. obcí. Zák 309/91 o ochrane ovzdušia pred zneč. látkami: povinn. PO, FO pri ochrane ovzdušia, postavenie orgánov ochrany ovzdušia, zmierňovanie následkov znečisťovania.
7. LIMITY ZNEČ. OVZD: Emisný limit = najv. príp. miera vypúšťania zneč. látky do ovzdušia vyjadrená ako hmotn. koncentrácia, hmotn. tok za čas, hmotn. množstvo na jedn. produkcie, emisný strupeň. Em. limity určujú kompet. orgány.(KU). IMISNÝ LIMIT : najv. príp. koncentrácia látky v ovzduší. DEPOZIČNÝ LIMIT: najv. príp. mn. látky udasenej po odpade na jedn. plochy za j. času. Kvóty SR/T/ROK: SO2:330 tis
8. OSOB. OCHR. OVZDUŠIA = problematika vymedzenia oblastí, úpravy opatrení a stanov. zásad pre osob. ochranu ovzdušia. Oblasti: zaťažené územia, NP, CHKO, Kúpeľné miesta. V zaradených oblastiach sa realizujú osob. opatrenia na zamedzenie znečisť.= Vypracovať program obmedzenia zneč., urč. podm. ochrany. 9. 76/1998 O OCHR. OZÓN. VRSTVY z.

upravuje pov. PO, FO kt. nakladajú

s látkami poškodzuj. ozón. vrstvu a výrobkami, poplatky za nakladanie s nimi, pôsobnosť orgánov št. správy, Min. Ž.P. určuje ročné kvóty spotreby látok. vydávanie licencií na dovoz, vývoz, súhlasy a vyjadrenia, pov. pri dovoze a uvedení do obehu , evidencia a oznam. povinnosť, poplatky za nakladanie s látkami.
10, 11 STAR. O VODU zák 138/73 účelom je chrániť vodu ako zložku ŽP, riadiť jej odbery, nakladanie tak, aby bola rovnováha medzi potrebou a kapacitou zdrojov., starať s ao čistotu zabezp. ochranu pred povodňami. Predmetom sú povrchové a podzemné vody a zvláštne vody = liečivé , minerálne stolové = prir. sa vyskytujúce priaznivo pôsobiace na org. Podzemné: vody poz zem. povrchom, vsiaknuté do zem. vrstiev. Povrchové: prir. sa vyskytujúce za povrchu. (toky, ) Nie sú to ale: vody v potrubiach, kanáloch,. 12. NAKLADANIE S VODAMI Pôsobenie rôznych aktivít vo vzťahu k vodám ako zložkám živ. prostredia. Vš. povinn. : FO, PO musia dbať na ich ochranu, účelné využitie, Osobitné pov: PO: zabezp. max využitie vody recyklácia, riadne sa starať o vodohosp. diela. Druhy nakladania s vodami: a) bez povolenia al. súhlasu, b)

s povolením vodohosp. orgánu, c) so súhlasom vod. org. Povolenie je nástroj aby sa zabránilo vzniku nepr. účinkov činnosti, zisťovalo stav, nakladalo s vodami technol. postupom. Súhlas je rozhodn. vodoh. org., na činn., kt. môžu ovplyvn. vodné pomery
13. 14. CHR. OBLASŤ VôD, VODÁR. TOK, OCHR. PÁSMA: Oblasti s prir. akumuláciou vôd môže vláda vyhlásiť z achrán. oblasti prir. akumulácie vôd, pre ne sa upraví osobitný právny režim na ochranu. OCHR.PÁSMO: určuje vodohosp. orgán, v ktorom sa môže zakázať al. obmedziť činnosti ohroz. vody. OP sa zriaďujú na ochranu povrch., podz.,i zvláštn. vôd. 15. PRÍR. LIEČ. ZDROJE sú vo vlastn. štátu, na podn. činnosť ich môžu využívať len osoby s opravnením na zdrav. starostlivosť. Na ochranu sa ustanovujú ochranné pásma, v kt. sa obmedzí činnosť. 3 stupne OP.: 1ST: zákaz nakladať s odpadom, umiestň. stavby na chem výrobu, vykon. poľn. činnosť, banskú činn. 2ST: zákaz vykonávať vrty >6m, nepovolenú ťažby dreva, skladovať rop. látky, 3ST: zékaz vyk. banskú činn., činn. kt. môžu ovplyvniť vsakovanie. pokuta <1mil.
16. PôDA zemský povrch, je zložkou ŽP., prír, nezastupiteľná, neobnov. zložka, Je

tiež prír zdroj, Starostliv o pôdu je zákonom upravená : 17/90 o ŽP, 50/76 o stav. poriadku, 330/91 o pozemk. úpravách, 307/92 o ochrane pôdneho fondu, 61/77 o lesoch. Špec.

právn yrežim ná pôda poľnohosp., lesný fond, NP, rezervácie
17. PôDNY FOND je podľa §1 zák-307/90 nezastupiteľnou zložkou ŽP a nenehrad. prír. zdroj. Tvoria ho: poľnoh. pozemky, iné pozemky pošnohosp. využívané, pozemky nepostrádateľné pre poľnohospod. výrobu. Obsahom starostlivosti o PPF je ochrana kvality, tvorby , zveľaďovanie vlastností pôdy, racionálne využív. PPF,. Osobitná Sústava Obhospodarovania : je ju oprávnený vyhlásiť prísl. orgán ochrany PPF. Os. S. Obh. zahŕňa opatrenia proti erózii, nežiadúcim zmenám, vlastnosti pôdy, a na odstránenie neg. zmien prir vlastností pôdy., a na ochranu iných zložiek ŽP.
18. ZÁSADY OCHRANY PPF: Základné právne prostriedky ochrany PPf sú: Zakotvenie špeciálnych zásad ochrany, regulácia procesu o odňatí poľnohosp. pôdy, úprava mechanizmu realizácie finančných platieb subjektov za odňatie pôdy. Osobitné: čo najmenej narušovať organizáciu PPF, osobitne chrániť poľn. pôdu, chrániť zariadenia na zachovanie a zvýšenie úrodnosti, rekultivovať narušenú pôdu.

19. ODNÍMANIE PôDY Z PPF Rozhodnutie vydáva vecne prísl. orgán ochrany PPF, Konanie sa začína na návrh žiadateľa, Náležitosťami sú: výmera odnímanej pôdy, doba odňatia, zaplatenie odvodu a určenie opatrení na ochranu PPF. Odvody sú príjmy št. fondu ochrany PPF. Subjektmi starostlivosti o PPF sú Min. pôdohosp. a zákonom určené PO, FO.
20. STAR. O LESY Zákl. zložka ŽP, Právna úprava je obsiahnutá v: ústava, 330/91 o pozemkových úpravach, 61/77 o lesoch, 100/77 o hospodárení v lesoch, 131/91 o št. fonde zveľa)dovaní lesa. Lesy sa členia podľa 61/77 na: hospodárske, ochranné, osobitného určenia. Hosp: ich hl. poslaním je produkcia akostnej drev. hmoty. Ochranné: ich zameranie spočíva z prír. podmienok, napr.: zabezp. stabilitu pôdy, na znižovanie nebezp. lavín.., Osobitné: s osobitným poslaním napr:lesy v NP, lesy na výskum. Ešte exist. vojenské lesy - osob. kateg.
21. 24. LESNÝ FOND, STAROSTLIVOSŤ tvoria pozemky patriace do lesného pôdneho fondu a dreviny na nich, Lesný fond tvoria pozemky ktoré su trvale určené na plnenie funkcií lesov, tzv. lesné pozemky. LP sú zo 1) zákona : a)pozemky

porastené lesn. drevinami, kt. slúžia na plnenie f. lesov, b) pozemky bez l. porastov kt. slúži al. hospodárstvu. c) pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie. 2) na základe vyhlásenia orgánu št. správy lesn. hosp.: a) pozemky kt. možno najhospodárnejšie využiť na zalesnenie, b) poz. kt. sa majú zalesniť, c) nezalesn. poz. vnútri lesov kt. slúžia na plnenie funkc. lesov. Starostlivosť o Les. Pôd.

Fond: je jeho ochrana, zveľaďovanie, a rac. využívanie na plnenie funkc. lesa. Vyňatie lesných poz. z LPF: len vo výnim prípadoch, odôvodnených a nevyhnutných. Zákl. právn. prostr. na ochranu LPF : zakotvenie špec. zásad ochrany, regulácia procesu rozhod. orgánov pri vynímaní pozemkov z LPF, úprava mechanizmu fim. platieb subjektov za vyňatie.
22. 23. STAROSTL. O LESNÉ PORASTY, LESY, predmetom úpravy je zveľaďovanie LP, a racionálne využívanie LP v rámci vykonávania ťažby dreva. Osobitná pozornosť je venovaná regulácii postupu pri ťažbe dreva. Rozoznávame : úmyselnú ťažbu, mimoriadnu, náhodnú ť. Pr. ochrana lesov podľa 100/77 spočívaa najmä v : regulácii užívania lesov, zakotvení zákazov činností, stanovení pov. pri

ochrane. Súčasťou Pr. ochrany lesov je taxatívny výpočet zakázaných aktivít: Ide o aktivity v lesoch zakázané s možnosťou povolenia.
25. OCHRANA RASTLINSTVA Rastl. zákl. prír. a obnoviteľná zložka ŽP. Obsahom starostlivosti je ochrana, zveľaďovanie, šľachtenie a rac. využívanie. Z.287/94 je stanovená vš. ochrana rastlín: FO, PO sú povinné pri svojich činn., postupovať tak, aby nedochádzalo k zbyt. úhynu rastlín, poškodzovaniu a ničeniu biotopov. Osobitná ochrana podľa 287 zahŕňa: územnú ochranu, druhovú och. ochranu drevín. Územná: pravidlá správania sa FO, PO pri realizácii aktivít v rámci chr. území a pásiem. Druhová: osobitn. ochrana druhov rastlín (vzácne, zriedkavé, ohrozené). Chrán. rastliny rozdeľujeme na : ohrozené, veľmi oh, kriticky ohr.
26. OCHRANA DREVÍN zahŕňa ochranu drevín rastúcich mimo lesa, stromov al. krov rastúcich jednotlivo, al. v skupinách mimo lesn. porastov. Ochrana podľ §32-34 spočíva v ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín. Vlastník pozemku je pov. starať sa o dreviny, ošetrovať ich a udžiavať. Výrud drevín: potrebný súhlas Obv. úradu s výnimkou: obvod stromu do 50cm, obnovy produkčných ovocných drevín, hrozby

ohrozenia zdravia al. škody. OcÚ môže uložiť: nahradná výsadba, starostlivosť o náhr,. drevinu, Fin. náhradu.
27. OCHRANA STROMOV Chrán. stromy sú kultúrne, vedecky, ekologicky, estet. významné stromy, alebo ich skupiny. Vyhlasuje KÚ vyhláškou, + ochranné pásmo. Ochrana je podľa §31-32 287/94, na výrub a ošetrovanie chrán stromu sa vyžaduje súhlas KÚ. Označujú sa tabuľami so znakom SR. Zmena ochrany sa vykoná ak sa zistia nové skutočnosti, alebo predmet ochrany zanikol.
28. 30. STAR. O ŽIVOČÍŠSTVO jedna zo zákl. prír. zložiek ŽP, Starostlivosť je súčasťou celkovej star. o ŹP. Predmetom úpravy je všeob.

ochrana jedinca , popolácie, a spoločenstva živ., ochrana pri šľachtení, ochr. pri hosp. využívaní. Pr. predpisy môžeme rozdeliť na : úsek ochrany prírody, úsek rybárstva, úsek poľovníctva. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny rozoznávame: Vš. ochranu voľne žijúcich živočíchov a osobitnú ochranu niekt. druhov: pre ohrozené zriedkavé druhy, chránené medzin. dohovormi. Chrán. živoč. podľa stupňa ohrozenia členíme na: ohrozené, veľmi ohr, kriticky ohr. Chránené živ. je zakázané rušiť v ich
prirodzenom vývine, zraňovať, chytať, usmrcovať. 29. ZÁK. 115/95 O OCHRANE ZVIERAT: Účelo je vytvoriť predpokl. na ochranu
zvierat. Každá PO, FO je povinná chovanému zvieraťu zabezpečiť výživu, opateru, a posk. mu voľnosť pohybu. Upravujú sa práva a povinn. pri preprave, zaobchádzaní, usmrcovaní, chovaní a držaní zvierat. Upravuje sa ochrana hosp. zvierat. Orgánmi ochrany zvierat sú: MPHSR, št. vet. správa, okr. vet. správy
31. VETER. STAR. 337/98 Dôležitý činiteľ ochrany a upevňovania zdravia chovaných a voľne žij. zvierat. Zahŕňa: 1)star, o zdravie zvierat, hygiena, výživa, ošetr. 2) star. o nezávadnosť živ. produktov, 3) star. o nezáv. krmív, 4) ochranu územia SR pred zavlečením nákaz, 5) ochranu ŽP pred škodl. vpyvmi poch. zo zvierat, 6) zabezp. ličiv, prípr. a potrieb, 7) vet. asanáciu. Nositeľmi zák. stan. povinn. sú: chovatelia hosp. zvierat, chovatelia ostatných zvierat. Chov hosp. zv. sú povinný: predchádzať ochoreniu zv, predch. šíreniu nákaz, zab. zdrav, kontrolu chovu zvierat. Subjektom vet. star. sú FO a PO. Subjektom star. o zdravie zvier. sú aj: Min PH, org. vet. správy, okr. úrady, obce, protinákazová komisia.
33. STAR. O ZVER PODĽA ZÁK. O POĽ. 23/62 Zver člení na úžitkovú a škodnú,

Poľovnictvo: súhrn činn. zameraných na zachovanie, zveľaďovanie a ochranu zveri. Obsahom práva poľovn. je súhrn práv a pov. zver chrániť a loviť. Právo poľ. patrí vlastníkovi pozemku. Výkon práva poľ. môžu realiz. subjekty, kt. spľňajú zákonom ust. podm., na pozemkoch uznaných za poľ. revír, za podmienok ust. zák. o poľ. Poľ. lístok: preukaz kt. oprávňuje loviť zver. Zákl. právne nástroje reg. výkon poľovníctva: plán poľ. hospodárenia, určenie času poľovačky, urč. spôsobu poľovania. Ochrana poľovníctva je ochrana: zveri, poľovn. zariadení. (poľovná stráž.)
34. STAR. O RYBY Zák. 102/63 o rybárstve. Rybárstvom sa zabezpečuje riadny chov, zušľachtenie, ochrana a lov rýb prostredn.: hospodárenia na rybníkoch, výkonom ryb. práva. Hospodárením sa zab. výroba rýb na predaj a výroby násad pre rybníky.

Rybárske právo: oprávnenie plánovite chovať, chrániť a loviť ryby. Výkon ryb. práva môžu relizovať: zákonom stan. subjekty, v ryb. revíroch, za podmienok ustanov. zákonom 102/63. Ryb. právo patrí štátu. Ryb. revíry sú vodné celky umožňujúce výkon ryb. práva. Možnosť vyhlásiť chránené rybie oblasti.
35. OCHR. NERASTOV Horniny: zložka ŽP , neobnoviteľná. Predmet pr. úpravy je

súhrn ľudských aktivít súvisiacich s ochranou nerastov a rac. využívaním. Pr. regulácia starostliv. je v : ústave, 17/92 o ŽP, 127/94 o posudzovaní vplyvov na ŽP, 287/94 o ochrane prír. a krajiny, 44/88 o ochrane a využití nerast. bohatstva. Chránené druhy ner. vyhlasuje komp. orgán, vzťahuje sa na ne špec právny režim ochrany. Zákon zakotvuje generálny zákaz ich poškodzovania a ničenia. V príp. nálezu chrán nerastu: špec. pravidlá. nálezné 10% hodnoty,
36. OCHRANA NERAST. BOHATSTVA podľa zák 44/98 o využití ner. bohatstva: Účelom je ustanoviť zásady ochrany a rac. využívania ner. boh. a bezpečnosti prevádzky a ochrany ŽP. Nerast: tuhé, kvapalné a plynné časti zem. kôry, Nerasty kategorizuje banský zákon. Ložisko nerastov: prír. nahromadenie nerastov. Ner. bohatstvo: tvoria ho ložiská vyhradených nerastov.(radioakt., uhlie, ropa, kovy,...) Predmetom pr. úpravy je postup pri uskut. aktivít označovaných ako banská činn., a činn. vykonáv. banským spôsobom. Nájdôlež. sú ustanovenia o: zásadach rac. využívania, územnej ochrane, povinn. PO a FO, kompetrencii orgánov. Rac. využivanie: je potrebné vydobiť zásoby výhradných ložísk čo najúplnejšie, s najm,. stratami, riadne využiť nerasty, vhodne ukladať sprievodné nerasty. 37. STAR. O NEHNUŤ. KUL. PAMIATKY 49/2000 Kult. pam.: anropické zložky ŽP, zaraďujeme do kateg. výnimočných, neopakovateľných zložiak ŽP. Starostlivosť o KP zahrňuje činnosti, opatrenia, ktorými kompet. orgány pamiatk. starostlivosti zabezpečujú zachovanie, ochranu a vhodné spoloč. uplatnenie KP. K.P sú nehnuť. a hnuť. veci ktoré sú významn. dokladmi hist. vývoja, al. majú priamy vzťah k význ. osobnostiam a hist. udalostiam. KP vyhlasuje Min. Kult. Ochrana KP sa zabezp. pomocou právn. inštitútu pamiatkovej rezerváci, pamiatkovej zóny a ochr. pásma. Pam. rezerv: vyhlasuje vláda územie ako celok, kt. charakter určuje súbor nehnuť. KP. Pamiatk. zóna: vyhlasuje KÚ územie s menšín počtom KP. Ochranné pásmo: môže sa obmedziť urč, činnosť FO,PO. 38. NAKLADANIE S ODPADMI upravuje pôsobnosť org. št.

správy povinnosti PO, FO pri predchádzaní vzniku odpadov a nakladaní s nimi, pri nakladaní, zhodnocovaní, zneškodňovaní a zbere odpadov, zriaďuje sa recykl. fond. Odpadom
je hnuť. vec, ktorej sa držiteľ zbavuje. Pôvodca odpadu je každý koho činn. odpad

vzniká, Odpad. hosp. je činn. zameraná na predch. vzniku odpadov a zniž. nebezpečn. pre ŽP. Programom odp. hosp. sa určujú ciele SR. Povinn. PO, FO: nakladaťs odpadmi v súlade so zák., chrániť zdravie a ŽP. Povinnosti pri preprave, uskladňovaní odpadov. Zriaďuje sa rec. fond, ako neštátna účelový fond v ktorom sa peň. prostr. sústreďujú na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odp. Zdroje sú príspevky výrobcov a dovozcov uvedených tovarov. Orgány Odp. hosp: MIN ŽP, inšpekcia, KÚ. OÚ.
39. POJMY PODĽA Z. O OPADOCH: ODPAD: hnuť. vec, ktorej sa majiteľ zbavuje, chce sa zbaviť, al. je pov. sa zbaviť. PôVODCA odp.: každý koho činn. odpad vzniká. DRŽITEĽ odp.: je pôvodca odpadu, po, fo u ktorej sa odpad nachádza. ODPAD. HOSP. je činn. zameraná na predch. vzniku odpadov a zniž. nebezpečn. pre ŽP. NAKLADANIE S O.: je zber odp., preprava, zhodnoc.,a zneškodňovanie o. ZHOHNOCOVANIE O.: činn. vedúce k využitiu vlastností odp. ZNEŠKOD. o.: nakladanie s odp. , kt. nespôsubuje poškodz. ŽP. ZBER odp.: zhromažďovanie triedenie odp. TRIEDENIE odp: delenie podľa druhov. NEBEZP. odp: majú aspoň 1

vlast. ivedenú v prílohe. SKLÁDKA odp: miesto, kde sa odp. zneškodňujú, ukladajú. 40. PROGRAM ODPAD. HOSP.: POH určuje ciele OH SR, územneho celku al. jeho časti al. pôvodcu odpadu a opatrenia na ich plnenia v súlade so zák. POH obsahuje názov orgánu, kt. ho vydáva, údaje o území, úd. o pôvodcovi odp., rozpočet. Záväzná časť obsahuje cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi
a množstv. odpadov a opatrenia na znižov. odpadov. Smerná časť obsahuje zámery na vybudovanie nových zariadení na zhodn., sprac., znešk., odp. Program SR
vypracuváva Min ŽP, uverejňuje ho vo vestníku. KÚ a OÚ vydávajú program kraja a okresu. Pôvodca odpadu(PO,FO) ak produkuje >50kg neb. odpadu ročne, al. >1000 kg ost. odpadu, vypracuváva vlastný program. 41. DOVOZ, VÝVOZ ODP. PODĽA 223/01: Dovoz: preprava cez št. hranicu na územei SR. Vývoz: na územie iného štátu. Tranzit: preprava odpadov od vstup. col. org. k výst. pohranič. col. org. v SR. Odpady sa zaraďujú do Zeleného zoznamu: ak nevykazujú žiadnu nebezpečnú vlastnosť. Žltého: ak vykazujú 1 al. viac nebezp. vlastností. Červ. zozn: ak obsahujú látky, kt. bežne vykazujú 1 neb. vlastn., al. viac. Kaucia: je ju povinný zložiť žiadateľ o cezhran. prepravu odp. zarad. do žltého al. červ. zoznamu na úhradu nákladov spoj. s navrátením odp.

do štátu pôvodu.
42. NAKLAD. S ODPADMI za nakl. s odp. kt. vzikli na území obce, zodpov. obec. Obec je pov. zabezpeč. zberň, prepravu odp. za účelom zhodn., zneškod. Obec je pov aspoň 2x do roka zab. prepravu objemných odpadov. Pôvoda komunáln. odp. je pov. zapojiť sa do systémo zberu komun. odpadov v obci, ukladať odp. na miesta určené obcou. Naklad. s nebezp. odpadmi: zakazuje sa riediť a zmiešavať jednotl. druhy neb. odpad. Pri zbere, preprav a sklad. musí byť neb. odpad zabaléný vo vhodn. obale a riadne označený. Neb. odp. sa zneškodňujú prednostne. Na nakladanie s neb. odpadmi je potr. odborn. spôsobilosť (VŠ, Bc, prísl. smeru) + prax
43. ZAOBCH. S CHEM LÁTKAMI z. 163/01 upravuje podm. oznamovania, klasifikácie, testovania, označ., balenia, dovozu a vývozu chem. látok a chem. prípravkov z hľadiska ochrany života ľudí a ŽP. Chem. látka: ch. prvok, al. zlúčenina ch. prvkov. Chem. prípravok: zmes alebo roztok sladajúci sa z dvoch, al. chem. látok. Nebezpečné ch. látky: výbušné. oxidujúce, jedovaté, škodlivé, žieravé, dráždivé. Zoznam neb. ch. látok ustanovuje Min. Hosp. Balenie neb. chem látok: prispôsobený obal, pevný, odolný, odlišný od odalov potravín, krmív, vody. + označovanie
44. OCHR. VČIEL, RÝB PODĽA VYHL. 37/63 VČELY: Chem. látky s vplyvom na včela sa delia na : jedovaté, škodlivé, relat. neškodné. Stret chrán. záujmov na ničení škodcov a ochrany včiel rieši vyhláška ustanoveniami: o povinn. chovať. včiel prevenčného charakteru (oznámenie údaje o lete včiel, ) o povinn. osôb pri ničení škodcov jedov. látkami zistiť stanovište včiel..) RYBY: Použivané chem. prípravky na ochranu rastlín sa podľa vplyvu na ryby delia na: škodlivé a povolené na ničenia škodcov v povrchových vodách. Stanovenie ochr. pásiem. POĽOVNÁ ZVER: podľa stupňa ohrozenia sa prípravky na ochr. rastlín delia na: mimoriadne nebezp., nebezpečné a relat. neškodné. Ošetrovatelia porastov nesmú používať mimoriadne neb. prípravky vo zverníkoch, bažanticiach. Zodpovednosť PO, FO: pokuty <500 tis, iné sankcie.
45. OCHRANA PRED HLUKOM A VIBR. Vyhláška vlády 40/02 ustanovuje požiadavky na ochranu zdravia pred hlukom a mechan. kmitaním(vibr). Najv. príp. hodnoty sú uvedené v prílohe. Na meranie sa používajú vš. metódy kt. môžu určiť veličiny uvedené v prílohe. Prístroje sa musia kalibrovať pred a po meraní. Vykonávajú sa záznamy o výsledkoch merania hluku a vibr. ZVUK: mechan. kmitanie častíc pružného prostredia. Hluk: nežiadúci, rušivý nepríjemný al. škodlivý zvuk. MECH. KMITANE: pohyb mech.

sústavy. Otras je rýchla zmena určujúcej veličiny mech. kmitania. 46. IONIZUJÚCE ŽIARENIE Z. 130/98: Tento z. upravuje: 1)podmienky využívaniaa jadrovej energie na mier. účely, 2)povinn. a práva PO, FO, 3)druhy jadr. materiálov, 4)podmienky ich výroby, spracovania, nadobúdania, spracovania, používania, evidencie a kontroly. 5) podm. nakladania s jadr. odpadmi 6) podm. jadrovej bezpečnosti, 7) náhradu jadrovej škody, 8) štátny dozor nad jadr. bezpečnosťou 9) sankčné opatrenia za porušenie povinností. Jadr. materiály: urán, tórium, plutónium. Jadr. mat. možno nadobúdať len na základe povolenia, tak isto vývoz a dovoz. PO, FO kt. vyrábajú, spracovávajú, nadobúdaju, použivajú jadr. mat. sú povinné viesť o nich záznamy, ustanoviť zástupcu na vedenie záznamov. JADR. ZARIADENIE:

zariadeni a a objekty, ktorých súčasťou je jadr. reaktor, zariadenia na skladovanie, spracovanie, úpravu, paliva a odpadov a materiálov. Nakladanie s radioakt. odpadmi:
sa rozumie zber, triedenie, skladovanie , úprava. preprava, manipulácia. 47. ZÁK 152/95 O POTR. ustanovuje podm. výroby potr. a ostatných poživatín, manipuláciu s nimi, a uvádzanie do obehu v záujme podpory a ochrany zdr. ľudí a ochrany spotrebiteľov. Potr. sú: látky určené na to, aby ich ľudia požívali. Kvalita je celkový súhrn vlastn. a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať potreby spotrebiteľa. Výž. hodnota je veličina charakt. podielom potraviny na uspokojení výživ. potrieb organizmu. Energ. hodnota je množ. en. uvoľnenej z potravín pri látk. premene. Potravinový kodex SR ustanovuje požiadavky na zdrav. neškodnosť, hygienu, zloženie, kvalitu, zložky, postupy výroby, skladovanie, prepravu, obeh potravín. Vydáva ho Min. Zdr. ako vš. záv. predpis. Ďalej sa v zák. upravuje balenie, dovoz, výroba, skladovanie, preprava, predaj potravín. POTR. DOZOR: vykonávajú org. št. správy, či sa dodržiavajú podm. a povinn. ust. zákonom. Potr. dozor vykonávajú: Min. Zdr., orgány na ochranu zdravia, org. veter. správy, SPPI, skúšobne a certifik. orgány.