vinutia, každé vinutie je vyvedené na svorky tak, že sú proti sebe vždy svorky tej istej fázy vyššieho a nižš. napätiaa, môžeme zapojiť do hviezdy, trojuholníka a lom. hviezdy a tvoriť rôzne kombinácie, hodin. uhol – charakterist. údaj o spojení T, = 30, udáva sa na štítku T, posun medzi fázorom vst. a výst. napätia,pravidlá určovania: hod. uhol sa meria medzi ramenami, kt. vychádzajú zo stredu fáz. diagramu k súhlasne orient. svorkám v zmysle hodin. ručičiek od vyš. napätia k nižš., paralel. spolupráca T- ak 1 T nestíha dodávať požad. el. výkon, pripojí sa paralelne ďalší, pracujú paralelne vtedy, ak sú pripojené na spoloč. sieť a pracujú do spoloč. spotrebiča, môže ísť o 1F alebo 3F T., musia byť splnené podmienky spolupráce: pre 3F a 1FT: rovnaké menov. vst. i výst. napätie, rovn. napätie nakrátko (rozdiel10%), pre 3FT:majú rovn. hodin. uhol a rovnaký sled fáz, konštrukcia- podľa vyhotovenia mag. obvodu: 1.jadrové – 1FT: má magn. obvod zložený z 2 stĺpcov, kt. sú spojené 2 spojkami, na každom stĺpe je polovica závitov vn a nn vinutia, vinutie na vyš. napätie je ďalej od železa, 3FT: má 3 stĺpy, spojené dvoma spojkami, na každom stĺpe je plný počet závitov nn i vn vinutia jednotl. fáz, najpoužívanejší typ, 2.plášťové - 1FT:má 1 stĺp, na kt. sú upravené všetky závity, postranné spojky majú približne polovič. prierez ako stĺp, 3FT: má jadro zložitého tvaru, ťažko sa skladá, menej sa používa;;; vinutie T: 1.valcové (sústredené, použitie v 3FT, nn cievka zhotovená ako polohová – závit vedľa závitu sa ukladá po celej dĺžke vo viacerých polohách na sebe, vn cievka je v cievkovom vyhotovení – závity sú rozdelené do samost. cievok, aby na 1 cievku pripadlo 1000V), 2.kotúčové (vystriedané, cievky nn a vn striedavo uložené na jadre, na zač. a koniec polovič. cievky nn, použitie pri plášť. T,.