Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Písomka (dejepis) Osvietenstvo v Európe a francúzska revolúcia (SPŠD, Bratislava, 1. ročník, skupina B)

SKUPINA B
1) 2. fáza Fr. rev. (1792-93) – vznik konšt. mon.
1791 – Národné zhromaždenie vydáva ústavu, Fr. sa stáva konšt. mon.
1. zákonodarnú moc má národ. zhrom., výkonná moc v rukách kráľa a vlády. Kráľ má právo vettovať zákony
2. súdna moc je pod kontrolou národ. zhrom.
2) Osvietenstvo – filozof. smer, vznik vo Fr, od pol. 18. stor. Znamená osvetu, rozvoj vzdelanosti a kultúry.
O. v Habs. mon.:
- vytvorenie východísk pre centralizáciu mon.
- štát preberá do svojich rúk riadenie EKO, organizuje zdravotníctvo, preberá niektoré práva cirkvi (menovanie biskupov), zakladá systém štátneho školstva a povinnej štátnej dochádzky, zriaďujú sa jednotné váhy a miery
- zakladanie manufaktúr
- zavedenie manufakturizmu – jednotná colná politika štátu
3) 1713 – Karol 6. vydal Pragmat. sankciu – zabezpečovala nástupnícke právo v Habs. dedičných krajinách a v Uhorsku aj pre ženy
4) Reformy Jozefa 2. – zaviedol presnú administratívnu vládu mon., podnikol centralizačné opatrenia. Tolerančný patent (1781), zrušil žobravé rehole, zrušil v Uhorsku nevoľníctvo (1783), občiansky zákonník (1786). Zaviedol sčítavanie ľudu, domov, sídel šľachticov. Jozefínsky kataster – podklad pre zdanenie šľachty, zrušenie trestu smrti, odstránenie diskriminácie Židov.
5) 1792 – vzniká Konvent – rozpory medzi buržoáziou (jakobínmi a girondistami) G. sú obchodná a priemyselná buržoázia, chce revolúciu ukončiť, názov podľa provincie vo Fr. 1794 – girondistický prevrat, získajú moc – Fr. začína budovať demokraciu (nastupuje kapitalistickú cestu)
6) Panovníci Ľudovít 15. a jeho vnuk Ľudovít 16., jeho manželka Mária Antoinette, vodca jakobínov Maximilian Robespiere, generál Napoleon Buonaparte
7) 1713 vydal Karol 6. pragmatickú sankciu.
8) Vo Fr. sa pred rev. z 3 stavu (meštianstva) vytvára politické hnutie s vlastným programom, požiadavkami a cieľmi:
- sloboda podnikania
- účasť na politickej moci
- občianske a politické slobody pre všetkých
- obmedzenie kráľovského absolutizmu
- zdanenie šľachty a cirkvi
Na stranu buržoázie sa pripojil aj vidiecky ľud.
A
1) Menová ref. – tereziánsky toliar (1741), urbárska regulácia (1767), školská reforma (1777), ref. zdravotníctva, colný patent (1775), raabizácia, zredukovanie cirkevných sviatkov, vznik 3 nových biskupstiev na Slovensku, založenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici (1770)
2) Pre smrťou Jozef 2. odvolal svoje ref až na tolerančný patent a zrušenie nevoľníctva. Ref.

neboli úspešné, lebo sa vykonávali pod nátlakom, poddaní nerozumeli, šľachtici ich odmietali, zavedenie armády so 7-ročnou službou, ref. robil veľmi rýchlo, zavedenie uniformy, vznik vojenských SŠ a VŠ.
3) Po vyhlásení Fr. republiky 21. 9. 1792 buržoázni demokrati – jakobíni, žiadajú pokračovanie revoulúcie. Jakobíni – nižšia buržoázia, meštianstvo. Vládnu prostredníctvom:
1. výboru pre verejné blaho
2. výboru pre národnú bezpečnosť
Vodca – Maximilian Robespiere
Jakobíni prijali 2 dôležité zákony:
1. zákon o podozrivých
2. zákon o maxime – regulačný EKO zákon
4) Absolutizmus – forma vlády v EU mon. v 2. pol. 17. stor. a v 18. stor. Absolútnu moc v štáte má panovník→ deleguje na šľachtu (úrady, výkon moci) →poddaní, meštianstvo
5) Tolerančný patent – vydal Jozef 2. (1781), zrovnoprávnenie všetkých náboženstiev a vyznaní v Uhorskej ríši.
6) (5. mája 1789 – zasadnutie Generálnych stavov→šľachta proti kráľovi→rozpustenie GS odmietnuté buržoáziou – vyhlásená za národné zhromaždenie)
14. júna 1789 v Paríži vypukla revolúcia útokom na Bastilu. Jej dobitím skončilo vo Fr. obdobie feudalizmu. Heslo revolúcie: rovnosť, bratstvo, sloboda!
7) V osvietenstve sú nové filozof. názory reprezentované dielami Fr. encyklopedistov:
Denis Diderot, Jean Jacques Russouu, Jean Maria Aronet-Voltaire.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk