Povrchová vrstva kvap.Vrstva molekúl, ktorých vzdialenosť od voľ.povrchu kvap.je menšia než je rmsa naz.povrchová vrstva.-Na kaž.molekulu, ktorá leží v povrchovej vrstve kvap,pôsobia susedné molekuly výslednou príťaž.silou,ktorá má smer dovnútra kvap.To spôsobuje,že povrchová vrstva kvap.pôsobí na vnútro kvap. tlak.silou,ktorá vytvára tzv. molekulový tlak v kvap,ktorý má veľkosť rádovo GPa,preto je kvap.nestlačiteľná. Povrchová ener. E,energia povrch.vrstvy. ∆E= σ∆S; σ-povrch.napätieN/m. Povrchová sila pôsobí v povrchu kvap. Veľkosť povrch.sily pri danom povrch.napätí je priamo úmer. dĺžke okraja povrch.blany.Povrchové napätie sa=podielu veľkosti povrch.sily a dĺžky okraja povrch.blany,na ktorý sila pôsobí┴v povrchu kvap.F= σ.l.Javy..,ak povrch kvap je zakrivený, výsl. povrch.sila vyvoláva kap.tlak pk=2σ/R(R-polomer zakrivenia povrchu kvap.); pk=4σ/R(R-polomer bubliny;2povrchy). Kapilarita Kapilárna elevácia nastáva pri ponorení kapilári do kvap,ktorá zmáča steny nádoby.Pri kap.elevácii sa zvíši voľná hladina v kapiláre oproti voľnej hladiny kvap.v nádobe. Kap. depresia nast.vtedy,keď ponoríme kapiláru do kvap,ktorá nezmáča steny nádoby. pk=ph, 2σ/R=h.ς .g, h=2σ/R.ς.g. Teplotná objemová rozťaýnosť kvap.Pri väčšine kvap. s rastúcou t. sa objem zväčšuje. V=V1.(1+ß∆t); ς=ς1(1- ß∆t); anomália vody: najmenší objem-najväčšia hustota- 3,98°C.