Chémia Chémia prírodných látok

lipidy-latky rast.a yiv povodu,pritomne najma v bunkovych membranach a nervovych tkanivach.Vyznam-zdroj energie,tep.izolacia org, ochrana niekt organov.Maju hydrofobne vlast.-vodu odpudzujuce,cim sa moze tvorit v org prostredie, v kt sa rozpust.biologicky vyznamne nepolarne latky-vitaminy DEKA,hormony,lieciva,farbiva.Z chem. hladiska su to estery vyssich mastnych kyselin-jednoduche a zlozite.Delime ich taktiež na acylgyceroly a voskyJednoduche-estery vyssich mast kys. a alkoholu,pricom neobsahujú žiadnu ďalšiu zlozku.Z kyselín v lipidoch nachádzajú kyseliny s párnym počtom atómov uhlíka. Kys. môžu byt nasýtené a nenasytene-kys palmitováC15H31COOH, stearovaC17H35COOH ,olejovaC17H33COOH,linolovaC17H31COOH.Acylglyceroly-estery vyssich mastných kys. a glycerolu.Esterifikovat sa mozu1,2 aj 3 hydroxiskupiny glycerolu,podla toho vzniká mono, di pripadne tri acylglicerol.Kde sa esterifikacie zúčastňujú rôzne karbo kys.vznikaju zmiešané acylgyceroly, ak len jeden typ,tak len jednoduché acylgyceroly.Ciste tuky- bez farby chuti,zapachu.Negativnou vlastnosťou tukov a olejov je ich žltnutie. Vzniká účinkom baktérii v teplom a vlhkom prostr.pricom nastáva oxidácia vzdušným kys. na dvojitých väzbách karbox. kys, kt sa štiepia na aldehydy a ketóny a nizsie karbox. kys.Niektore prijemne zapáchajú. Stužovanie tukov-je kataliticka hydrogenacia(h2+katalizator nikel)Nastáva adícia H2 na dvoj väzby nenasyt. karbox. kys.Pricom vznik nasýtených kys.Stuz. tuky sú stalejsie voči žltnutiu. Nemajú neprij. zápach.Nenasyt. karbox. kys.- sa musia nachádzať v potrave,pretoze lud. org si ich nevie syntet.Su nepostradatelne-esencialne.Su zastúpené prevažne v tukoch-tuhe a polotuhé glycer.,sadlo,loj. Nensytene tvoria zlozku olejov. Oleje,kt obsah. nenasyt mastne kys. s viacerymi nasob. vazbami-napr. lanovy, makovy sa menia na vzduchu na tuhu a pruznu latku- vysichanie olejov. takto znehodnoitene oleje sa pouzivaju na vyrobu fermezi-natery na drevo.Hydroliza tukov a olejov- mydla- hydrolizou acylglicerolov sa stiepi esterova vazba, pricom vznikaju molekuly karbox. kys. a glycerol.Mozeme ju uskutoc-silnou min kys.,alebo NaOH alebo KOH-zmydelnovanie- mydla.Mydla-su sodne,alebo draselne soli vyssich karbox.kys.Vyroba-glycerid +NaOH(alebo KOH)na glycerid sa nemiesa pretoje potrebne pouzit emulgator, kt je mydlovy roztok z predchadzajucej vyroby.Zmes sa vari.Trva to dost dlho, pretoze nesmie obsahovat viac jako 0,1% nezmydel.

tuku.Po skonceni zmydelnenia sa mydlo vysoluje z NaCl a zmes saochladenim rozdeli na 2 vrstvy-horna-mydlo,dolna-spodný luh,kt osahuje nadbytkovy NaOH,NaCl a glycerol.Ak sa při vyrobe pouzije zmesviacerych glyceridov vznika jadrove mydlo.Az jednotny glycerid vznik zakl.mydla, kt sa spracuva na toaletne tak,ze sa ziskavaju hobliny, kt sa miesaju s bielidlami, parfemami, farbivami, potom vytlacaju na rezacky, rezacie automaty a baliace stroje. Pracie ucinky mydla-zakladaju sa na tom,ze nepolarny uhlovodikovy retazec karbox. kys sa orientuje dovnutra mastnej necistoty, kym polarna karbox. kys smeruje do vodnej fázy,tym sa umozni rozptylenie necistoty do polarneho vodneho prostr.Podobnu vlast,jako mydla maju aj cistiace prostriedky, kt neptria medzi lipidyVosky-Su jednoduch lipidy,estery vyssich karb. kys a vyssich jenosytnych alkoholov. Najcstejsie su to-scetylalkohol C15H31CH2.OH, stearilalkoholC17H35CH2OH, mericylalkohol C21H43CH2OH.Su biele, alebo nazltle pevne latky rast. al ziv.povodu. Maju ochrannu funkciu Vcelivosk,Lanolin(ovce), vorvanovina(mozog), astlinne(listy).Pouzitie:vyroba sviecok,kozmetika,maste,kremy Zlozite lipidy-okrem karb. kys a alkoholu maju v molekule ajdalsiu zlozku.Su dolezitou zlozkou bunk. membran,zabezpecuju neheterogennost prostr. v bunke. V mozgu a mieche.-Fosfolipidy-maju estericky viazanu H3PO4 Glykolipidy-obsahuju sacharidovu zlozku,glukozu,galaktozu. Terpeny-su to prir.latky, prevazne rast. povodu.Maju v mol. 2 al viac izoprenovych jednotiek[ch2-c.ch3=ch-ch2] z chem hladiska mozu byt terpeny uhlovodiky,al kys. derivaty uhl.(alkoholy,aldehydy,ketony,karb.kys.)Rozedel podla struk.:acyk a cyk.podla poctu jednot.:mono,sekvi,di,tri,poly. Su sucastou rast.silic(etericke oleje) a zivic.Silice-su prchave vonave latky prit. v kvetoch, listoch, plodoch, korenoch.Zivice- tuhe lepkave latky neroz. vo vode.Balzamy-pootuhe zmesi zivic a silic Monoterpeny-obsah.2 jednotky.limolen-citron,citrusove plody Mentol- silica maty prieporej Gafor- prchava latka,je z dreva gaforovnika-lekarstvo,celuloza Diterpeny-fytol-v chlorofile Vitamin A- potrebny pre spravnu funkciu zraku. Tetraterpeny- karotenoidy-zlte a cervene farbiva-beta karoten-mrkva,obsahuje provitamin A lykopen-cer. sfar. sipok,rajc,pariky xantofyl-zlte sfar. listov az rok prekryte chlorofylom. Steroidy-su fyziolog. ucinne latky,patria sem niektore hormony, vitaminy, zlcove kys.Ich strukt znakom je steran-cyklopentano perhydrofenantren.Zchem hlad su to uhl., steroly,ketony.Steroly-steroidy s hydroxi skupinou.Rast su fytosteroly-ergosterol-ergokalciferol-podoba sa struk. cholesterolu,vo vacsom mnozsteve sa nachadza v kvasniciach.je provitamin vit D2.ozarovanim ultraf.lucmi vznik vitaminuD2 zoosteroly-cholesterol—najznamejsi.je v tkanivach,zlci,tukoch,sposobuje polopriepustnost ciev a ma vplyv na vstrebavanie tukov.Esterifikovany aj volny sa nachadza v ziv.

tukoch.Zlcove kys-zucast sa na traveni a vstrebavani tukov v org.Najznamejsia zlc. kys je kys cholova.Steroidne hormony-steroidnu struk maju mnohe muz aj zen hormony a horm. kory nadobliciek. Heterocyklicke zluceniny-cyklicke zluceniny,kt maju v cykle okrem atomov C aj at inych prvkov-heteroatomy(O,S,n)Tvoria takmer2/3 org.zlucenin.Odvodzuju sa od nich mnohe prir latky,napr.alkaloidy,lieciva,farbiva,cukry,vitaminy,nuk.kys. Pyrol a jeho derivaty-je bezfar. kvap-nachadza sa v cernouholnom dechte.Je toxicky,posobi narkoticky na ustrednu nerv sustavu.Jeho nazov je odvodeny od pyrros-ohnivocerveny.Farbi smrekove drevo okyselene HCl na cerveno.Je stav zlozkou mnohych prir.latok-hemoglobin,nioglobin-zlc.farbivo,obsahuju komplexne viazane Fe,dalej chlorofyl(Mg)vitamin B12 a komplexne viazany kobalt.

lipidy-latky rast.a yiv povodu,pritomne najma v bunkovych membranach a nervovych tkanivach.Vyznam-zdroj energie,tep.izolacia org, ochrana niekt organov.Maju hydrofobne vlast.-vodu odpudzujuce,cim sa moze tvorit v org prostredie, v kt sa rozpust.biologicky vyznamne nepolarne latky-vitaminy DEKA,hormony,lieciva,farbiva.Z chem. hladiska su to estery vyssich mastnych kyselin-jednoduche a zlozite.Delime ich taktiež na acylgyceroly a voskyJednoduche-estery vyssich mast kys. a alkoholu,pricom neobsahujú žiadnu ďalšiu zlozku.Z kyselín v lipidoch nachádzajú kyseliny s párnym počtom atómov uhlíka. Kys. môžu byt nasýtené a nenasytene-kys palmitováC15H31COOH, stearovaC17H35COOH ,olejovaC17H33COOH,linolovaC17H31COOH.Acylglyceroly-estery vyssich mastných kys. a glycerolu.Esterifikovat sa mozu1,2 aj 3 hydroxiskupiny glycerolu,podla toho vzniká mono, di pripadne tri acylglicerol.Kde sa esterifikacie zúčastňujú rôzne karbo kys.vznikaju zmiešané acylgyceroly, ak len jeden typ,tak len jednoduché acylgyceroly.Ciste tuky- bez farby chuti,zapachu.Negativnou vlastnosťou tukov a olejov je ich žltnutie. Vzniká účinkom baktérii v teplom a vlhkom prostr.pricom nastáva oxidácia vzdušným kys. na dvojitých väzbách karbox. kys, kt sa štiepia na aldehydy a ketóny a nizsie karbox. kys.Niektore prijemne zapáchajú. Stužovanie tukov-je kataliticka hydrogenacia(h2+katalizator nikel)Nastáva adícia H2 na dvoj väzby nenasyt. karbox. kys.Pricom vznik nasýtených kys.Stuz. tuky sú stalejsie voči žltnutiu. Nemajú neprij. zápach.Nenasyt. karbox. kys.- sa musia nachádzať v potrave,pretoze lud. org si ich nevie syntet.Su nepostradatelne-esencialne.Su zastúpené prevažne v tukoch-tuhe a polotuhé glycer.,sadlo,loj. Nensytene tvoria zlozku olejov. Oleje,kt obsah. nenasyt mastne kys.

s viacerymi nasob. vazbami-napr. lanovy, makovy sa menia na vzduchu na tuhu a pruznu latku- vysichanie olejov. takto znehodnoitene oleje sa pouzivaju na vyrobu fermezi-natery na drevo.Hydroliza tukov a olejov- mydla- hydrolizou acylglicerolov sa stiepi esterova vazba, pricom vznikaju molekuly karbox. kys. a glycerol.Mozeme ju uskutoc-silnou min kys.,alebo NaOH alebo KOH-zmydelnovanie- mydla.Mydla-su sodne,alebo draselne soli vyssich karbox.kys.Vyroba-glycerid +NaOH(alebo KOH)na glycerid sa nemiesa pretoje potrebne pouzit emulgator, kt je mydlovy roztok z predchadzajucej vyroby.Zmes sa vari.Trva to dost dlho, pretoze nesmie obsahovat viac jako 0,1% nezmydel. tuku.Po skonceni zmydelnenia sa mydlo vysoluje z NaCl a zmes saochladenim rozdeli na 2 vrstvy-horna-mydlo,dolna-spodný luh,kt osahuje nadbytkovy NaOH,NaCl a glycerol.Ak sa při vyrobe pouzije zmesviacerych glyceridov vznika jadrove mydlo.Az jednotny glycerid vznik zakl.mydla, kt sa spracuva na toaletne tak,ze sa ziskavaju hobliny, kt sa miesaju s bielidlami, parfemami, farbivami, potom vytlacaju na rezacky, rezacie automaty a baliace stroje. Pracie ucinky mydla-zakladaju sa na tom,ze nepolarny uhlovodikovy retazec karbox. kys sa orientuje dovnutra mastnej necistoty, kym polarna karbox. kys smeruje do vodnej fázy,tym sa umozni rozptylenie necistoty do polarneho vodneho prostr.Podobnu vlast,jako mydla maju aj cistiace prostriedky, kt neptria medzi lipidyVosky-Su jednoduch lipidy,estery vyssich karb. kys a vyssich jenosytnych alkoholov. Najcstejsie su to-scetylalkohol C15H31CH2.OH, stearilalkoholC17H35CH2OH, mericylalkohol C21H43CH2OH.Su biele, alebo nazltle pevne latky rast. al ziv.povodu. Maju ochrannu funkciu Vcelivosk,Lanolin(ovce), vorvanovina(mozog), astlinne(listy).Pouzitie:vyroba sviecok,kozmetika,maste,kremy Zlozite lipidy-okrem karb. kys a alkoholu maju v molekule ajdalsiu zlozku.Su dolezitou zlozkou bunk. membran,zabezpecuju neheterogennost prostr. v bunke. V mozgu a mieche.-Fosfolipidy-maju estericky viazanu H3PO4 Glykolipidy-obsahuju sacharidovu zlozku,glukozu,galaktozu. Terpeny-su to prir.latky, prevazne rast. povodu.Maju v mol. 2 al viac izoprenovych jednotiek[ch2-c.ch3=ch-ch2] z chem hladiska mozu byt terpeny uhlovodiky,al kys. derivaty uhl.(alkoholy,aldehydy,ketony,karb.kys.)Rozedel podla struk.:acyk a cyk.podla poctu jednot.:mono,sekvi,di,tri,poly. Su sucastou rast.silic(etericke oleje) a zivic.Silice-su prchave vonave latky prit. v kvetoch, listoch, plodoch, korenoch.Zivice- tuhe lepkave latky neroz.

vo vode.Balzamy-pootuhe zmesi zivic a silic Monoterpeny-obsah.2 jednotky.limolen-citron,citrusove plody Mentol- silica maty prieporej Gafor- prchava latka,je z dreva gaforovnika-lekarstvo,celuloza Diterpeny-fytol-v chlorofile Vitamin A- potrebny pre spravnu funkciu zraku. Tetraterpeny- karotenoidy-zlte a cervene farbiva-beta karoten-mrkva,obsahuje provitamin A lykopen-cer. sfar. sipok,rajc,pariky xantofyl-zlte sfar. listov az rok prekryte chlorofylom. Steroidy-su fyziolog. ucinne latky,patria sem niektore hormony, vitaminy, zlcove kys.Ich strukt znakom je steran-cyklopentano perhydrofenantren.Zchem hlad su to uhl., steroly,ketony.Steroly-steroidy s hydroxi skupinou.Rast su fytosteroly-ergosterol-ergokalciferol-podoba sa struk. cholesterolu,vo vacsom mnozsteve sa nachadza v kvasniciach.je provitamin vit D2.ozarovanim ultraf.lucmi vznik vitaminuD2 zoosteroly-cholesterol—najznamejsi.je v tkanivach,zlci,tukoch,sposobuje polopriepustnost ciev a ma vplyv na vstrebavanie tukov.Esterifikovany aj volny sa nachadza v ziv. tukoch.Zlcove kys-zucast sa na traveni a vstrebavani tukov v org.Najznamejsia zlc. kys je kys cholova.Steroidne hormony-steroidnu struk maju mnohe muz aj zen hormony a horm. kory nadobliciek. Heterocyklicke zluceniny-cyklicke zluceniny,kt maju v cykle okrem atomov C aj at inych prvkov-heteroatomy(O,S,n)Tvoria takmer2/3 org.zlucenin.Odvodzuju sa od nich mnohe prir latky,napr.alkaloidy,lieciva,farbiva,cukry,vitaminy,nuk.kys. Pyrol a jeho derivaty-je bezfar. kvap-nachadza sa v cernouholnom dechte.Je toxicky,posobi narkoticky na ustrednu nerv sustavu.Jeho nazov je odvodeny od pyrros-ohnivocerveny.Farbi smrekove drevo okyselene HCl na cerveno.Je stav zlozkou mnohych prir.latok-hemoglobin,nioglobin-zlc.farbivo,obsahuju komplexne viazane Fe,dalej chlorofyl(Mg)vitamin B12 a komplexne viazany kobalt.

lipidy-latky rast.a yiv povodu,pritomne najma v bunkovych membranach a nervovych tkanivach.Vyznam-zdroj energie,tep.izolacia org, ochrana niekt organov.Maju hydrofobne vlast.-vodu odpudzujuce,cim sa moze tvorit v org prostredie, v kt sa rozpust.biologicky vyznamne nepolarne latky-vitaminy DEKA,hormony,lieciva,farbiva.Z chem. hladiska su to estery vyssich mastnych kyselin-jednoduche a zlozite.Delime ich taktiež na acylgyceroly a voskyJednoduche-estery vyssich mast kys. a alkoholu,pricom neobsahujú žiadnu ďalšiu zlozku.Z kyselín v lipidoch nachádzajú kyseliny s párnym počtom atómov uhlíka. Kys. môžu byt nasýtené a nenasytene-kys palmitováC15H31COOH, stearovaC17H35COOH ,olejovaC17H33COOH,linolovaC17H31COOH.Acylglyceroly-estery vyssich mastných kys.

a glycerolu.Esterifikovat sa mozu1,2 aj 3 hydroxiskupiny glycerolu,podla toho vzniká mono, di pripadne tri acylglicerol.Kde sa esterifikacie zúčastňujú rôzne karbo kys.vznikaju zmiešané acylgyceroly, ak len jeden typ,tak len jednoduché acylgyceroly.Ciste tuky- bez farby chuti,zapachu.Negativnou vlastnosťou tukov a olejov je ich žltnutie. Vzniká účinkom baktérii v teplom a vlhkom prostr.pricom nastáva oxidácia vzdušným kys. na dvojitých väzbách karbox. kys, kt sa štiepia na aldehydy a ketóny a nizsie karbox. kys.Niektore prijemne zapáchajú. Stužovanie tukov-je kataliticka hydrogenacia(h2+katalizator nikel)Nastáva adícia H2 na dvoj väzby nenasyt. karbox. kys.Pricom vznik nasýtených kys.Stuz. tuky sú stalejsie voči žltnutiu. Nemajú neprij. zápach.Nenasyt. karbox. kys.- sa musia nachádzať v potrave,pretoze lud. org si ich nevie syntet.Su nepostradatelne-esencialne.Su zastúpené prevažne v tukoch-tuhe a polotuhé glycer.,sadlo,loj. Nensytene tvoria zlozku olejov. Oleje,kt obsah. nenasyt mastne kys. s viacerymi nasob. vazbami-napr. lanovy, makovy sa menia na vzduchu na tuhu a pruznu latku- vysichanie olejov. takto znehodnoitene oleje sa pouzivaju na vyrobu fermezi-natery na drevo.Hydroliza tukov a olejov- mydla- hydrolizou acylglicerolov sa stiepi esterova vazba, pricom vznikaju molekuly karbox. kys. a glycerol.Mozeme ju uskutoc-silnou min kys.,alebo NaOH alebo KOH-zmydelnovanie- mydla.Mydla-su sodne,alebo draselne soli vyssich karbox.kys.Vyroba-glycerid +NaOH(alebo KOH)na glycerid sa nemiesa pretoje potrebne pouzit emulgator, kt je mydlovy roztok z predchadzajucej vyroby.Zmes sa vari.Trva to dost dlho, pretoze nesmie obsahovat viac jako 0,1% nezmydel. tuku.Po skonceni zmydelnenia sa mydlo vysoluje z NaCl a zmes saochladenim rozdeli na 2 vrstvy-horna-mydlo,dolna-spodný luh,kt osahuje nadbytkovy NaOH,NaCl a glycerol.Ak sa při vyrobe pouzije zmesviacerych glyceridov vznika jadrove mydlo.Az jednotny glycerid vznik zakl.mydla, kt sa spracuva na toaletne tak,ze sa ziskavaju hobliny, kt sa miesaju s bielidlami, parfemami, farbivami, potom vytlacaju na rezacky, rezacie automaty a baliace stroje. Pracie ucinky mydla-zakladaju sa na tom,ze nepolarny uhlovodikovy retazec karbox. kys sa orientuje dovnutra mastnej necistoty, kym polarna karbox. kys smeruje do vodnej fázy,tym sa umozni rozptylenie necistoty do polarneho vodneho prostr.Podobnu vlast,jako mydla maju aj cistiace prostriedky, kt neptria medzi lipidyVosky-Su jednoduch lipidy,estery vyssich karb. kys a vyssich jenosytnych alkoholov. Najcstejsie su to-scetylalkohol C15H31CH2.OH, stearilalkoholC17H35CH2OH, mericylalkohol C21H43CH2OH.Su biele, alebo nazltle pevne latky rast. al ziv.povodu. Maju ochrannu funkciu Vcelivosk,Lanolin(ovce), vorvanovina(mozog), astlinne(listy).Pouzitie:vyroba sviecok,kozmetika,maste,kremy Zlozite lipidy-okrem karb.

kys a alkoholu maju v molekule ajdalsiu zlozku.Su dolezitou zlozkou bunk. membran,zabezpecuju neheterogennost prostr. v bunke. V mozgu a mieche.-Fosfolipidy-maju estericky viazanu H3PO4 Glykolipidy-obsahuju sacharidovu zlozku,glukozu,galaktozu. Terpeny-su to prir.latky, prevazne rast. povodu.Maju v mol. 2 al viac izoprenovych jednotiek[ch2-c.ch3=ch-ch2] z chem hladiska mozu byt terpeny uhlovodiky,al kys. derivaty uhl.(alkoholy,aldehydy,ketony,karb.kys.)Rozedel podla struk.:acyk a cyk.podla poctu jednot.:mono,sekvi,di,tri,poly. Su sucastou rast.silic(etericke oleje) a zivic.Silice-su prchave vonave latky prit. v kvetoch, listoch, plodoch, korenoch.Zivice- tuhe lepkave latky neroz. vo vode.Balzamy-pootuhe zmesi zivic a silic Monoterpeny-obsah.2 jednotky.limolen-citron,citrusove plody Mentol- silica maty prieporej Gafor- prchava latka,je z dreva gaforovnika-lekarstvo,celuloza Diterpeny-fytol-v chlorofile Vitamin A- potrebny pre spravnu funkciu zraku. Tetraterpeny- karotenoidy-zlte a cervene farbiva-beta karoten-mrkva,obsahuje provitamin A lykopen-cer. sfar. sipok,rajc,pariky xantofyl-zlte sfar. listov az rok prekryte chlorofylom. Steroidy-su fyziolog. ucinne latky,patria sem niektore hormony, vitaminy, zlcove kys.Ich strukt znakom je steran-cyklopentano perhydrofenantren.Zchem hlad su to uhl., steroly,ketony.Steroly-steroidy s hydroxi skupinou.Rast su fytosteroly-ergosterol-ergokalciferol-podoba sa struk. cholesterolu,vo vacsom mnozsteve sa nachadza v kvasniciach.je provitamin vit D2.ozarovanim ultraf.lucmi vznik vitaminuD2 zoosteroly-cholesterol—najznamejsi.je v tkanivach,zlci,tukoch,sposobuje polopriepustnost ciev a ma vplyv na vstrebavanie tukov.Esterifikovany aj volny sa nachadza v ziv. tukoch.Zlcove kys-zucast sa na traveni a vstrebavani tukov v org.Najznamejsia zlc. kys je kys cholova.Steroidne hormony-steroidnu struk maju mnohe muz aj zen hormony a horm. kory nadobliciek. Heterocyklicke zluceniny-cyklicke zluceniny,kt maju v cykle okrem atomov C aj at inych prvkov-heteroatomy(O,S,n)Tvoria takmer2/3 org.zlucenin.Odvodzuju sa od nich mnohe prir latky,napr.alkaloidy,lieciva,farbiva,cukry,vitaminy,nuk.kys. Pyrol a jeho derivaty-je bezfar. kvap-nachadza sa v cernouholnom dechte.Je toxicky,posobi narkoticky na ustrednu nerv sustavu.Jeho nazov je odvodeny od pyrros-ohnivocerveny.Farbi smrekove drevo okyselene HCl na cerveno.Je stav zlozkou mnohych prir.latok-hemoglobin,nioglobin-zlc.farbivo,obsahuju komplexne viazane Fe,dalej chlorofyl(Mg)vitamin B12 a komplexne viazany kobalt.