Vzťah medzi nimi možno charakterizovať ako vzťah medzi vierou a rozumom, kde vieru predstavuje náboženstvo, rozum predstavuje filozofiu. Cieľom filozofie a filozofovania je životná prax, život, počas ktorého umožňuje človeku identifikovať, určiť samého seba a stať sa slobodným človekom. Cieľom náboženstva a viery je tiež životná prax, avšak spojená s problémom dosiahnutia poslednej Božej milosti (spásy). Štruktúra Filozofie
V dejinách filozofie vznikali rôzne filozofické školy, línie, smery a prúdy. V jednotlivých obdobiach ľudského myslenia a poznania boli aj rozličné otázky a problémy, ktorými sa filozofia zaoberala. Po súčasnosti sa vo filozofii vyčlenilo niekoľko rovín (disciplín), ktoré tvoria štruktúru filozofie. Patria k nim: 1.ontológia – náuka o bytí, ak skúmame povahu bytia, súcna, hovoríme, že riešime ontologickú otázku alebo problém.2.gnozeológia – teória poznania, ak skúmame, či je svet poznateľný a ako sa uskutočňuje poznávací proces, potom riešime gnozeologickú otázku.3. antropológia – skúma otázky týkajúce sa človeka, jeho podstaty, zmysle života, hovoríme, že riešime otázku antropologickú.4. etika (z gréc. etos – zvyk, mrav) – náuka o mravnom konaní, jeho predpokladoch a normách.5. estetika – je to náuka o podstate a zákonoch krásy, náuka o krasne, o umení a jeho osvojovaní človekom.6. axiológia – náuka o hodnotách, všeobecná teória hodnôt a hodnotenia. K ďalším filozofickým disciplínam patria dejiny filozofie, filozofia náboženstva, filozofia práva a pod. Základnými filozofickými disciplínami sú: ontológia, gnozeológia, antropológia.
Ontológia
Z Gréc.: „to on“ znamená bytie, súcno. Termín bol zavedený až v novoveku. Problémami bytia sa ako prvý zaoberali v gréckej filozofii predstavitelia eleáckej školy, predovšetkým Parmenides, ktorý vyslovil myšlienku, že bytie je jediné nedeliteľné, nekonečné, nikdy nevzniklo ani nezanikne. Do 17.stor. ontológia bola súčasťou metafyziky, do ktorej ešte patrila náuka o svete ako celku, čiže kozmológia, náuka o duši, čiže racionálna psychológia a náuka o dôkazoch božej existencie, čiže teológia. V súčasnosti v 20.stor. sa problematikou bytia (ontológiou) zaoberá nemecký filozof Martin Heideger. Základné pojmy a kategórie ontológie sú: bytie, súcno, svet, čas, priestor, pohyb, možnosť, skutočnosť, nevyhnutnosť, podstata, náhoda. V dejinách myslenia v ontologickej rodine sa vyčlenili takéto názory, smery a prúdy: 1.materialistický- za podstatu sveta považuje iba hmotu, súcno, ktoré je prvotné vo vzťahu k duchovnému princípu.