Zo začiatku to bol naivný materializmus – za podstatu sveta pokladali prírodné živly (vodu, vzduch, oheň, ) alebo bližšie neurčený prazáklad: apeizón, atóm a)Mechanický materializmus – tvrdí, že podstatu sveta tvoria mechanické princípy a zákony, b)Dialektický – za podstatu sveta považuje pohybujúcu sa hmotu v priestore a čase. 2.idealistický- a)Objektívno-idealistický názor: za podstatu sveta považuje princíp, ideu, myšlienku, Boha – každé náboženstvo má svoje východisko v idealizme, podstatu sveta tvorí Boh. b)Subjektívno-idealistický názor: za podstatu sveta považuje naše pocity, vlastné „JA“. 3.dualistický – vysvetľuje skutočnosť z dvoch rôznych základných princípov – hmoty a ducha. 4.panteistický – za podstatu sveta považuje stotožňovanie Boha a prírody – „vesmír je Boh a Boh je vesmír“. 5.pluralistický – pluralizmus je učenie, ktoré zdôvodňuje, že skutočnosť a podstatu sveta tvorí viacero princípov a počiatkov. Gnozológia - označuje sa aj ako episteniológia, noetika. Je to teória poznania, ktorá skúma, ako vzniká poznanie, aké sú jeho stupne a zložky, ako sa uskutočňuje poznávací proces, čo je pravda, či je svet poznateľný.
Podobne ako v ontológii, aj v gnozeológii vznikajú rôzne filozofické smery, a to na základe toho, aké stanovisko zaujali k otázkam procesu poznania.
Rozvinuli takéto názory:
1. Racionalizmus – filozofické učenie, ktoré zdôvodňuje rozum ako najvyšší a jediný zdroj poznania. Racionalisti preceňujú význam rozumu a nedoceňujú zmyslovú skúsenosť. 2. Empirizmus – filozofický prúd uznávajúci za základ všetkého poznania skúsenosť.
a) senzualizmus – filozofický názor, ktorý uznáva za jediný prameň poznania zmyslové javy, pocity a vnemy.
b)Krajný empirizmus = solipsizmus – filozofické učenie, ktoré uznáva iba vlastné ego „JA“, jeho zážitky pokladá za jedinú skutočnosť, všetko ostatné sú len predstavy „JA“. Pre solipsizmus je charakteristický subjektivizmus.
3.Agnosticizmus – obmedzuje poznanie na zmyslové danosti a ich vonkajšie zdroje pokladá za nepoznateľné. 4.Skepticizmus – popiera alebo pochybuje o možnosti poznania pravdy, o skutočnosti. Skeptikom bol René Descartes („Pochybovať treba o všetkom, len o tom, že pochybujem, nie.“; „Myslím, teda som.“ = „logito ergo sum“)
Teória poznania
Teória poznania skúma prechod od nepoznania k poznaniu.