Problémy poznania obsahujú v podstate tri základné otázky:
1. Aké sú predpoklady poznania a čo je poznatok.
2. Či má poznatok charakter objektívnej pravdy – či je výrok pravdivý.
3. Aké sú cesty, spôsoby a zákonitosti ľudského poznania.
Najdôležitejšia je však štruktúra poznania, ktorú tvorí vzťah subjektu a objektu.
Subjekt - prírodno-spoločenská bytosť = človek (ľudia, spoločnosť), ktorý je vo vzájomnom vzťahu s inými ľuďmi (subjektmi), ktorých skúsenosť si osvojuje.
Objekt poznania – tá časť reality, skutočnosti alebo súcna, na ktorú subjekt zameriava svoju pozornosť. Veci a javy okolitého sveta sa stávajú objektom poznania až vtedy, keď pre subjekt nadobúdajú určitý význam. Ak skúmame sami seba, hovoríme o sebapoznaní.
Svet ako proces poznania, teda pred nami vystupuje ako vzťah subjektu a objektu, vedomia a bytia a má v podstate takého tri stupne:
1. Zmyslové poznanie (empírie)
2. Racionálne poznanie (rozumové)
3. Prax
Zmyslové poznanie – začína sa živým zmyslovým nazeraním, počas ktorého nadobúdame zmyslovú skúsenosť, a to vo forme vnemov, pocitov a predstáv.
Pocity – sú obrazom jednotlivých vlastností a stránok vecí a javov okolitého sveta, ktoré bezprostredne pôsobia na zmyslové orgány. Vnemy – celistvé pôsobenie vecí a javov okolitého sveta na naše zmysly (napr. farbu tabule pociťujeme, tabuľu ako celom vnímame). Predstavy – odlišujú sa od pocitov a vnemov tým, že sa bezprostredne neviažu, nemusia viazať na prítomnosť a vnímanej veci alebo javu. Predstavy sú na hranici zmyslového a sú prechodom k racionálnemu. Je to prechod od obrazotvorného k pojmotvornému.
Proces poznania: pocity – vnemy – predstavy – pojmy – súdy – úsudky – hypotézy – teórie
‹– zmyslové poznanie | rozumové poznanie –›
Rac. pozn.-Formami R.P. sú:pojmy, súdy, úsudky, hypotézy, teórie. Pojmy- sú to určité skratky (gram. slová), kt. nám umožnujú postihnúť podstatné vo veciach a javoch okolitého sveta(vyjadrujú podstatu). Pre pojmy je charakteristické že zovšeobecnujú a zároveň vyčleňujú. Súdy-myšlienky, kt. niečo o niečom tvrdia alebo popierajú. Je to vyššia a zložitejšia forma odrazu skutočnosti ako je pojem(čierna tabuľa ->súd) Úsudky- vznikajú tak že z dvoch alebo viacerých súdov vyvodíme ďalší súd, kt. nazývame úsudok (oprava tabule :-) Pojmy, súdy, úsudky tvoria určitú obsahovú stránku myslenia. Formálna stránka je jazyk. Definujeme ho ako systém dohovorených znakov, kt. umožnujú dorozumievanie, myslenie a vyjadrovanie myšlienok. J. môže byť prirodzený, hovorový, počítačový,.. J. má dve funkcie: 1. dorozumievaciu-komunikatívna 2.poznávacia-kognitívna Obidve tieto stránky J. navzájom súvisia a nemožno ich oddeliť a ich výsledkom je poznanie – poznatok. / rozlyšujeme medzi všedným , predvedeckým(uskutočnuje sa na základe priameho pozorovania okolitého sveta a súvisí s každodennou činnosťou ľudí. Má skúsenostný charakter) a vedeckým(neobmedzuje sa len na konštatovanie faktov, ale vysvetľuje ich a na základe toho formuluje vedecké zákony a princípy, kt. cieľavedome využíva v ďalšej praktickej a poznávacej činnosti) poznaním.