podstatné črty vedeckého poznania: systémovosť- poznatky tvoria vedu vedou až vtedy, ak sa z nich utvorí určitý systém, na základe podstatných princípov. hypotéza-domienka, dohad, predpoklad o povahe alebo príčine určitého javu a vzniká hľadaním súvislostí medzi faktami, kt. sme získali skúsenosťou. ak sa dokáže pravdivosť týchto domnienok a predpokladov, kt. tvorili hypotézu, vzniká vedecká teória. experiment- spôsob poznávacej činnosti, keď skúmame veci, javy a procesy v podmienkach, kt. sme si vytvorili a kt. sa v prírode nevyskytujú. analýza- proces myslenia , kedy myšlienkovo vyčleňujeme skúmaný predmet alebo jav na jednotlivé časti, prvky, stránky a vlastnosti. Aby sme pochopili celok musíme pochopiť jeho jednotlivé zložky. Syntéza- opačný proces ako analýza, to znamená, že predtým rozčlenený predmet skúmania myšlienkovo spájame a vytvárame si o ňom celkový obraz. Teórie pravdy: Klasické: korešpondenčná pravda – tvorcom bol Aristoteles. Podstatou je tvrdenie, že za pravdivý môžeme považovať výrok, kt. korešponduje so skutočnosťou (výrok sa zhoduje so skutočným stavom veci: „Pravda je zdoda myšlienok a skutočnosti“ Aristoteles. Pravda ako súhlas väčšiny – je to výraz dôvery v kolektívnu skúsenosť. V súčasnosti sa uplatňuje len v malej miere. V mimovedeckom prostredí je skôr výrazom demokratizmu. Stanovisko zdravého rozumu – za pravdivé je možné považovať to, čo je v súlade so zdravým rozumom, čo mu neprotirečí. Neklasické teórie pravdy: Koherenčná teória – považuje sa za doplnok korešpondenčnej teórie a príznačné pre ňu je, že každý výrok musí byť systémový a logicky neprotirečivý. Pragmatická teória – vychádza z takého predpokladu, že pravda je systém platných propozícií, na ktorej sa s „konečnou platnosťou“ dohodnú ľudia. Pravda ako sémantický problém – sémantika je jazykovo-filozoficko-logická disciplína, za pravdu považuje jazykové kritériá a kritériá logiky. Operacionalistická – podľa nej si pravdu konštruujeme, budujeme. Popperova teória – Poppe tvrdí: „Nijaké absolútne kritéria pravdy neexistujú .. Raz a navždy platné a nevyvrátiteľné poznanie nie je logicky možné“. Pravda je skôr mienkou, ideálom, o kt. sa usilujeme, ale nikdy nedosiahneme. Závery: 1. Pravda je objektívna – viaže sa na objekty okolitého sveta, kt. tvoria obsah pravdy. 2. Pravda je subjektívna – pretože sa viaže na subjekt, na mysliaceho človeka. 3. Pravda je objektívna svojim obsahom, subjektívna svojou formou. 4. Každá objektívna pravda má 2 aspekty: a) absolútnosť objektívnej pravdy – spočíva v tom, že ani ďalší vývoj ľudského poznania ju nemôže vyvrátiť.