Filozofia – láska k múdrosti (z gr. filein – milovať, sofia – múdrosť) Filozof – milenec múdrosti (v starovekom Gr. ľudia, kt. sa zaoberali ľudským poznaním – vedou). Európska filozofia vznikla v 7.-5. st. p.n.l. Prapríčinou filozofovania bol údiv človeka zo sveta, v kt. žil. Výsledkom boli mytologické predstavy – mýtus. Až staroveký Gréci začali vlastnú skúsenosť logicky zdôvodňovať. Čiže filozofia vznikla ako prechod od mýtu k logu, od predstáv k pojmom. Pojmy: Bytie – najvšeobecnejší a najabstraktnejší pojem vyjadrujúci existenciu, jestvovanie čohokoľvek vôbec, označuje sa aj ako súcno. Absolútno – bytie nezávislé od žiadneho iného bytia, kt. je dokonalé, existujúce samé pre seba a o sebe. Abstrakcia – myšlienková činnosť, kt. sa z konkrétnych zmyslových daností tvoria všeobecné pojmy; neuro-fyziologická činnosť ľudského mozgu, čo znamená, že je výsledkom myslenia, abstrahovať znamená myslieť. Transendentný – nadzmyslový, to, čo jestvuje mimo skúsenostný svet (duch, idea, Boh). Idea – značí obraz, podobu, trvalú podstatu veci, používa sa často v zmysle myšlienka. Logika – veda o zákonitostiach správneho myslenia. Filozofia a veda: Každá veda vychádza z faktu skúseností, veda sa však stáva vedou až vtedy, keď sa prestáva orientovať len na skúsenosť a skúma zákonitosti bytia. Charakterist. znakmi každej vedy sú: a) vlastný okruh, predmet skúmania, kt. predstavuje časť súcna (bytia). b) skúma predmet iba z určitého pohľadu. c) skúma predmet vlastnými metódami (postupmi).* Filozofia podobne ako špeciálne vedy vychádza tiež zo skúseností o okolitom svete, ale predmetom jej skúmania nie sú jednotlivé konkrétne časti súcna. Filozofia skúma to, čo je najvšeobecnejšie a vyjadruje to v podobe abstraktných pojmov. Rozdiel medzi filozofiou a vedou je taký, ako medzi všeobecným a konkrétnym, kde všeobecné predstavuje filozofia a konkrétne jednotlivé vedy. Filozofia má pre jednotlivé vedy takéto funkcie: a) orientačnú – umožňuje jednotlivým vedám pochopiť zmysel a význam vlastného predmetu skúmania, ale aj celistvosť a logiku sveta. b) metodologickú – vypracúva metódy jednotlivých vied. Filozofia a náboženstvo: Vo vzťahu k filozofii vystupuje náboženstvo ako forma spoločenského vedomia a cítenia, ktoré je spojené s faktom viery v existenciu nadprirodzenej sily – Boha. Náboženstvo sa opiera o fakt viery a vo svojom obsahu vychádza zo vzťahu Boh – svet, Boh – človek. Filozofia sa na rozdiel od náboženstva opiera iba o rozumové zdvôvodnenia.