c) sprostredkovateľské – rôzne prevody na účtoch svojich klientov a poskytujú ďalšie služby zákazníkom. Obchodné banky v SR: Slov. spor., VÚB, IRB, Pošt. Banka, ČSOB. Nebankové finančné inštitúcie: a) sporiteľne – peňaž. ústavy, kt. sa obmedzujú iba na vklady pre svojich klientov. b) poisťovne – peňaž. ústavy, kt. majú oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť. Sú 2 zákl. druhy poistenia: 1. majetku a zodpovednosti za škody 2. osôb. Inflácia – podľa monetaristov, ekonómov, kt. za najdôležitejšiu oblasť politiky štátu pokladajú peniaze, je inflácia predovšetkým peňažný jav. Tvrdia, že je to znehodnocovanie peňazí, kt. následne vedie k zvyšovaniu cien tovarov a služieb. Ide o kvantitatívnu teóriu peňazí, podľa kt. existujú 3 formy inflácie: 1. Mierna – je charakterizovaná jednociferným ročným tempom rastu cien. Tempo rastu cien



neprekračuje tempo rastu výroby. Je to normálny ekonom. jav. 2. Cválajúca – dosahuje 10 – 1000% ročne. Peniaze strácajú kúpnu silu a ľudia sa ich snažia zbavovať nepremyslenými nákupmi. V ekonomike spôsobuje veľké hosp. a sociálne problémy (hosp. kríza). 3. Hyperinflácia – presahuje 1000% tempo rastu cenovej hladiny ročne. Peniaze prestávajú vykonávať svoje funkcie, nastáva rozklad ekonomiky a peňaž. systému krajiny. Inflácia pôsobí na obyvateľov v týchto smeroch: a) klesajú reálne príjmy obyvateľstva a tým aj jeho kúpyschopnosť b) znehodnocuje hotové peniaze a úspory c) mení štruktúru spotrerby obyvateľstva – rastú výdavky na zákl. životné potreby d) vážne sociálne následky zanecháva na najchudob. Vrstvách obyvateľstva – pauperizácia. Miera inflácie sa zisťuje prostredníctvom ISC – index spotrebiteľských cien. ISC vychádza z tzv. spotrebného koša statkov a služieb. Vypočítame ho ako aritmetický priemer z cien tovarov a služ. Každodennej potreby. Štátny rozpočet – je nástrojom hospodárskej politiky štátu (označuje sa ako fiškálna politika). Št. rozp. predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom kt. sa



tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ľavú str. tvoria príjmy, pravú výdavky. Zákl. formou príjmov sú odvody a dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Daň prestavuje povinnú platbu, kt. ekonomický subjekt odvádza do št. rozpočtu v stanovenej výške a lehote. Môže ísť o a) priame dane – ich výška závisí od veľkosti príjmu daňovníka, napr. daň zo mzdy, b) nepriame dane – platia ich spotrebitelia pri nákupe tovarov a sl., sú súčasťou cien. Výdavky št. rozp. tvoria výdavky na školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť, sociálne zabezpečenie. Št. rozp.