Náuka o spoločnosti Peniaze a bankový systém

Peniaze sú osobitným druhom tovaru, kt. sprostredkúva výmenu všetkých ostatných tovarov a služieb na trhu. Sú všeobecným ekvivalentom, za ktorý možno vymeniť každý iný tovar alebo službu. Peniaze sú výsledkom deľby práce. Formy peňazí v dejinách: Tovarové peniaze (všeobecným ekvivalentom bol 1,2,3 tovary, za ktoré sa všetky ostatné tovary vymieňali – plátno, hodváb). Drahé kovy (spravidla zlato, striebro, buď vo forme odliatku, alebo vo forme mince-bimetalizmus). Papierové peniaze (bankovky, je s nimi spojený systém množstva znakov a symbolov na bankovkách a boli náhradou za drahé kovy, predstavovali zlatý štandart). V súčasnosti tieto formy peňazí: 1.) papierové p. – majú formu bankoviek, lebo ich vydáva centrálna banka v štáte, ide o hotovostné peniaze. 2.) drobné mince – tiež slúžia na platenie za tovary a služby v hotovosti. 3.) bankové – depozitné p. – bezhotovostné p. (skoro, kvázi p.), ktoré tvoria: a) úročené vklady s určitou výpovednou lehotou b) určité druhy cenných papierov, najmä štátne obligácie, dlhopisy, vkladové listy. Funkcie peňazí: 1.) sú prostriedkom výmeny – uľahčujú výmenu tovarov a služieb, 2.) sú zúčtovacou jednotkou – prostredníctvom nich sa určujú ceny iných tovarov a služieb na trhu, 3.) sú nositeľom hodnôt – sústreďujú sa v podobe úspor, kt. sa môžu použiť na nákup hodnotnejších tov. a služ. Banka – je zvláštnou organizáciou, kt. vznikla v procese deľby práce a rozvoja trhového hosp. Svojou činnosťou sa špeializuje na sústreďovanie, rozdeľovanie a sprostredkovanie peňažných, platobných a úverových operácií pre svojich klientov. Druhy bánk al. bankových inštitúcií: 1. Centrálna – ceduľová b., zriaďuje ju štát a jej hlavnými úlohami sú: a) enitovať (vydávať) bankovky a regulovať peňažný obeh v štáte. Hovorí sa jej aj emisná banka. b) zabezpečuje relatívnu stabilitu menovej a bankovej sústavy v krajine. c) uskutočňuje finančné operácie štátu d) ovplyvňuje činnosť obchodných bánk a ostatných finančných inštitúcií v štáte, poskytuje im úvery, preto sa označuje ako banka bánk. 2. Obchodné – komerčné b., poskytujú bankové služby podnikom, podnikateľom, aj súkromným osobám. Uskutočňujú 3 základné druhy bank. operácií:


a) aktívne – poskytujú úvery svojim klientom, za ktoré poberajú úroky. b) pasívne – príjmajú vklady svojich klientov, al. vydávajú vlastné akcie, za tieto operácie musia banky klientom platiť úrok za vklady, al. dividendu za akcie.

c) sprostredkovateľské – rôzne prevody na účtoch svojich klientov a poskytujú ďalšie služby zákazníkom. Obchodné banky v SR: Slov. spor., VÚB, IRB, Pošt. Banka, ČSOB. Nebankové finančné inštitúcie: a) sporiteľne – peňaž. ústavy, kt. sa obmedzujú iba na vklady pre svojich klientov. b) poisťovne – peňaž. ústavy, kt. majú oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť. Sú 2 zákl. druhy poistenia: 1. majetku a zodpovednosti za škody 2. osôb. Inflácia – podľa monetaristov, ekonómov, kt. za najdôležitejšiu oblasť politiky štátu pokladajú peniaze, je inflácia predovšetkým peňažný jav. Tvrdia, že je to znehodnocovanie peňazí, kt. následne vedie k zvyšovaniu cien tovarov a služieb. Ide o kvantitatívnu teóriu peňazí, podľa kt. existujú 3 formy inflácie: 1. Mierna – je charakterizovaná jednociferným ročným tempom rastu cien. Tempo rastu cien



neprekračuje tempo rastu výroby. Je to normálny ekonom. jav. 2. Cválajúca – dosahuje 10 – 1000% ročne. Peniaze strácajú kúpnu silu a ľudia sa ich snažia zbavovať nepremyslenými nákupmi. V ekonomike spôsobuje veľké hosp. a sociálne problémy (hosp. kríza). 3. Hyperinflácia – presahuje 1000% tempo rastu cenovej hladiny ročne. Peniaze prestávajú vykonávať svoje funkcie, nastáva rozklad ekonomiky a peňaž. systému krajiny. Inflácia pôsobí na obyvateľov v týchto smeroch: a) klesajú reálne príjmy obyvateľstva a tým aj jeho kúpyschopnosť b) znehodnocuje hotové peniaze a úspory c) mení štruktúru spotrerby obyvateľstva – rastú výdavky na zákl. životné potreby d) vážne sociálne následky zanecháva na najchudob. Vrstvách obyvateľstva – pauperizácia. Miera inflácie sa zisťuje prostredníctvom ISC – index spotrebiteľských cien. ISC vychádza z tzv. spotrebného koša statkov a služieb. Vypočítame ho ako aritmetický priemer z cien tovarov a služ. Každodennej potreby. Štátny rozpočet – je nástrojom hospodárskej politiky štátu (označuje sa ako fiškálna politika). Št. rozp. predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom kt. sa



tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ľavú str. tvoria príjmy, pravú výdavky. Zákl. formou príjmov sú odvody a dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Daň prestavuje povinnú platbu, kt. ekonomický subjekt odvádza do št. rozpočtu v stanovenej výške a lehote. Môže ísť o a) priame dane – ich výška závisí od veľkosti príjmu daňovníka, napr. daň zo mzdy, b) nepriame dane – platia ich spotrebitelia pri nákupe tovarov a sl., sú súčasťou cien. Výdavky št. rozp. tvoria výdavky na školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť, sociálne zabezpečenie. Št. rozp.

sa robí na dobu 1 roka, navrhuje ho vláda a schvaľuje parlament a po schválení nadobúda účinnosť zákona. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. 1.) Ak výdavky > ako príjmy – deficit, opakovaný deficit vytvára štátny dlh. 2.) Výdavky < ako príjmy – prebytok 3.) Príjmy = výdavky – vyrovnaný št. rozpočet. Národné hosp. sa vytvárali spolu s modernými národmi. Vznikali na území jednotlivých štátov, kt. tieto národy zakladali. Preto označenie NH, kt. hl. znakom je celonárodný trh. NH


možno chápať ako systém vzťahov medzi 4 sektormi: podnikmi, domácnosťami, vládou, zahraničím. Výsledkom kolobehu medzi nimi je výkonnosť NH, kt. možno vyjadriť pomocou makroekonomických veličín: nezamestnanosť, inflácia, št. rozpočet, HNP, ČNP, HDP, ČDP. HNP predstavuje celkové množstvo vyrobených výrobkov a poskytnutých služieb, kt. vytvorili výrobné faktory občanov určitého štátu za 1 rok vrátane občanov a podnikov pôsobiacich v zahraničí. Štruktúru HNP tvoria: a) výdavky domácnosti b) investície podnikov c) výdavky vlády d) čistý export, import. ČNP = HNP – amortizácia. HDP – predstavuje celkové množstvo vyrobených výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory na území určitého štátu za 1 rok. ČDP = HDP – amortizácia. Národné hosp. vytvorili na prelome 19. a 20. stor. vyšší ekonom. celok – svetové hosp. SH tvoria všetky NH, a to: 1.) Hospodárstva vyspelých krajín s vysokou ekonomickou, technickou a kultúrnou úrovňou, z ktorých najvýzn. Sa označujú G-7 (USA, Kanada, Jap., Angl., Franc., Nem., Tal.) Ich podiel na svetovom HDP je 67%. 2.) Hospodárstva menej vyspelých.